Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 457/2012
PDF · 161.8 KB
No categories available
III. ÚS 457/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2012
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej obchodnou
spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., PhD.,
vedené pod sp. zn. Rvp 11421/2012, Rvp 11422/2012, Rvp 11423/2012, Rvp 11424/2012,
Rvp 11425/2012, Rvp 11426/2012, Rvp 11427/2012, Rvp 11428/2012, Rvp 11429/2012,
Rvp 11430/2012, Rvp 11431/2012, Rvp 11432/2012, Rvp 11433/2012, Rvp 11434/2012,
Rvp 11435/2012 a sp. zn. Rvp 11436/2012 vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Revúca v konaniach vedených
pod sp. zn. 7 Er/285/2011, sp. zn. 7 Er/315/2011, sp. zn. 3 Er/616/2011,
sp. zn. 7 Er/266/2011, sp. zn. 3 Er/544/2011, sp. zn. 7 Er/331/2011, sp. zn. 3 Er/577/2011,
sp. zn. 7 Er/336/2011, sp. zn. 3 Er/567/2011, sp. zn. 7 Er/279/2011, sp. zn. 4 Er/598/2010,
sp. zn. 5 Er/914/2010, sp. zn. 4 Er/568/2011, sp. zn. 7 Er/238/2011, sp. zn. 7 Er/236/2011
a sp. zn. 7 Er/335/2011 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 11421/2012,
Rvp 11422/2012, Rvp 11423/2012, Rvp 11424/2012, Rvp 11425/2012, Rvp 11426/2012,
Rvp 11427/2012, Rvp 11428/2012, Rvp 11429/2012, Rvp 11430/2012, Rvp 11431/2012,
Rvp 11432/2012, Rvp 11433/2012, Rvp 11434/2012, Rvp 11435/2012
a sp. zn. Rvp 11436/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené
pod sp. zn. III. ÚS 457/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 24. augusta
2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),
vedené pod sp. zn. Rvp 11421/2012, Rvp 11422/2012, Rvp 11423/2012, Rvp 11424/2012,
Rvp 11425/2012, Rvp 11426/2012, Rvp 11427/2012, Rvp 11428/2012, Rvp 11429/2012,
Rvp 11430/2012, Rvp 11431/2012, Rvp 11432/2012, Rvp 11433/2012, Rvp 11434/2012,
Rvp 11435/2012 a sp. zn. Rvp 11436/2012 vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných práv podľa čl. 20 ods. 1,
čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 14 dohovoru a práva podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Revúca (ďalej len „okresný súd“)
v konaniach vedených pod sp. zn. 7 Er/285/2011, sp. zn. 7 Er/315/2011,
sp. zn. 3 Er/616/2011, sp. zn. 7 Er/266/2011, sp. zn. 3 Er/544/2011, sp. zn. 7 Er/331/2011,
sp. zn. 3 Er/577/2011, sp. zn. 7 Er/336/2011, sp. zn. 3 Er/567/2011, sp. zn. 7 Er/279/2011,
sp. zn. 4 Er/598/2010, sp. zn. 5 Er/914/2010, sp. zn. 4 Er/568/2011, sp. zn. 7 Er/238/2011,
sp. zn. 7 Er/236/2011 a sp. zn. 7 Er/335/2011.
Zo sťažností (v podstate s identickým obsahom) vyplýva, že sťažovateľka
v predmetných veciach osobitne podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora
o vykonanie exekúcií, ktorý následne požiadal okresný súd o udelenie poverení
na vykonanie exekúcií. Okresný súd tieto žiadosti prijal na ďalšie konanie, čím došlo
k zákonnému založeniu jeho povinnosti rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci
v zákonom ustanovených lehotách. Napriek tomu, že tieto veci nevykazujú prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadujú takú spoluprácu okresného súdu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie, resp. rozhodnutie v týchto
veciach, okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie
exekúcií dosiaľ nerozhodol.
Sťažovateľka tvrdí, že vzhľadom na „časovú enormnú stagnáciu“ konaní podala
25. mája 2011 v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi
okresného súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných exekučných konaniach, na ktoré
však dosiaľ nedostala žiadnu odpoveď.
Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného
práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1
dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz
diskriminácie.
V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom
okresného súdu v uvedených exekučných konaniach boli porušené ňou označené práva, aby
okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a zakázal pokračovať
v diskriminácii sťažovateľky a aby sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie a náhradu
trov právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom
pod sp. zn. Rvp 11421/2012, Rvp 11422/2012, Rvp 11423/2012, Rvp 11424/2012,
Rvp 11425/2012, Rvp 11426/2012, Rvp 11427/2012, Rvp 11428/2012, Rvp 11429/2012,
Rvp 11430/2012, Rvp 11431/2012, Rvp 11432/2012, Rvp 11433/2012, Rvp 11434/2012,
Rvp 11435/2012 a sp. zn. Rvp 11436/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú
súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky
a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení
sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
2. K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv postupom
okresného súdu v uvedených exekučných konaniach
Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci,
uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí
návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde).
Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd viazaný pritom
návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), čo osobitne platí
v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú
zastúpené advokátom.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom
kvalifikovaného zástupcu (ktorý zrejme koncipoval samotné návrhy, pozn.) v texte
sťažností uvádza také skutočnosti, ktoré si vzájomne odporujú. Keďže sťažovateľka napriek
tomu, že na úvodnej strane sťažností uvádza ako prílohy „listiny podľa textu“, ústavnému
súdu (okrem splnomocnení) v prílohe nedoručila žiadne písomné podklady, jej tvrdenia
nemožno považovať za relevantné.
Sťažovateľka ďalej tvrdí, že vzhľadom na „časovú enormnú stagnáciu“ konaní
podala (vo všetkých prípadoch, pozn.) 25. mája 2011 v zmysle § 62 ods. 1 zákona o súdoch
predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných exekučných
konaniach. Ústavný súd konštatuje, že okrem dvoch (ďalej uvedených) prípadov považuje
toto tvrdenie sťažovateľky za absurdné, pretože ako sama v sťažnostiach uvádza, v tom čase
ešte ani nepožiadala súdneho exekútora o vykonanie exekúcií, resp. ani súdny exekútor
nepožiadal okresný súd o vydanie poverení na ich vykonanie. Zároveň je potrebné uviesť,
že vo veciach vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 11431/2012 (4 Er/598/2010)
a sp. zn. Rvp 11432/2012 (5 Er/914/2010) je dátum podania týchto sťažností úplne zhodný
s ďalším úkonom sťažovateľky – urgenciou okresného súdu, ktorou v týchto prípadoch
žiadala o vysvetlenie.
Absencia príloh v spojení s rozpornými tvrdeniami sťažovateľky v sťažnostiach
neumožňuje ústavnému súdu náležite preskúmať ich prípustnosť podľa § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde. Uvedené tvrdenia nasvedčujú skôr tomu, že sťažovateľka nevyčerpala
účinný (obsahovo relevantný) právny prostriedok ochrany svojich základných práv
a slobôd, ktorým je pri námietke porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote (ako aj ďalších
práv na ne nadväzujúcich) sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch. Okrem toho,
v prípade riadneho nevybavenia sťažností na prieťahy v konaní predsedom okresného súdu
môže sťažovateľka podľa § 63 a nasl. zákona o súdoch podať sťažnosť aj predsedovi
nadriadeného krajského súdu, aby vo veci zjednal nápravu. Takýto postup však z jej
sťažností nevyplýva.
Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nedostatky zákonom predpísaných
náležitostí vyplývajúce z podaní sťažovateľov nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní
pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný
súd nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania posudzuje
(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).
Keďže v tomto štádiu konania nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných
podmienok konania pred ústavným súdom, ústavný súd sťažnosti ako celok podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. októbra 2012