Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 454/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej advokátom

JUDr. J. F., B., vedené pod sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Košiciach a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., vedené pod sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude

ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 18. júla 2012

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené

pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , ktorými namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) v bližšie neoznačených konaniach.

V sťažnostiach (v podstate takmer s identickým obsahom) sťažovateľka uviedla, že

14. júna 2010 podala krajskému súdu spolu 13687 samostatných návrhov podľa § 250t

(ďalej len „OSP“) proti nečinnosti orgánu verejnej správy –

Obvodnému úradu Košice (ďalej len „orgán verejnej správy“) v priestupkových konaniach

začatých podľa o slobodnom prístupe k informáciám

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Sťažovateľka uviedla, že predmetom sťažností predložených ústavnému súdu

je nečinnosť v konaní na krajskom súde, ktorý vo väčšine z 13687 ňou podaných návrhov

už právoplatne rozhodol, avšak nerozhodol v konaniach vo veciach, ktoré (v konaní

pred ústavným súdom, pozn.) identifikovala podľa označenia jej dlžníkov a predmetu sporu

takto:

- „B. K., H.“, o zaplatenie 34,52 € (sp. zn. );

- „M. O., Z.“, o zaplatenie 2,66 € (sp. zn. );

- „T. E., Z.“, o zaplatenie 3,65 € (sp. zn. ).

Sťažovateľka poukázala na to, že jej nie je známe, aby krajský súd v týchto veciach

vykonal akýkoľvek procesný úkon, hoci od podania návrhu uplynulo 24 mesiacov.

Vzhľadom na nečinnosť krajského súdu 3. augusta 2011 podala v zmysle § 62 ods. 1 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi krajského súdu sťažnosť na postup súdu,

ktorá tvorí prílohu sťažnosti podanej ústavnému súdu.

Na jej sťažnosť reagoval predseda krajského súdu listom sp. zn. Spr 162/2011

z 25. augusta 2011, v ktorom okrem iného uviedol, že „Z registra S na rok 2010 do ktorého

boli návrhy podľa zapisované som zistil, že o všetkých návrhoch doručených

krajskému súdu dňa 14. 6. 2010 bolo už právoplatne rozhodnuté.“.

Sťažovateľka tvrdí, že „z predmetnej odpovede však nie je zjavné, že došlo aj

k rozhodnutiu v konaní. Rozhodnutie v konaní dosiaľ sťažovateľovi oznámené nebolo“.

Uvedeným postupom krajského súdu malo dôjsť k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom

krajského súdu „v konaní“ boli porušené jej označené práva, a aby krajskému súdu prikázal

„v konaní“ konať bez zbytočných prieťahov. Domáha sa aj priznania finančného

zadosťučinenia a náhrady trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom

pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. a z tohto obsahu

vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom

na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú,

rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode

l výroku tohto uznesenia.

2. K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv postupom

krajského súdu v bližšie neoznačených konaniach

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

V zmysle je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Citované ustanovenia a sa v celom rozsahu

vzťahujú aj na sťažnosti podľa a nasl. .

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( ,

a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je

ústavný súd viazaný pritom návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich

základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom

kvalifikovaného zástupcu (ktorý zrejme koncipoval samotný návrh, pozn.) v texte sťažností

ani v ich petite neuviedla spisové značky konaní, v ktorých žiada vysloviť porušenie svojich

práv podľa a dohovoru. Uvedený zásadný nedostatok podania indikuje taký stupeň

neurčitosti petitu, že ho treba považovať za nevykonateľný, a preto nemôže byť

východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci. Táto absencia úplného

a presného označenia konaní vedených krajským súdom, v ktorých malo dôjsť k porušeniu

jej základného práva podľa a práva podľa dohovoru, je preto

dôvodom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí podľa .

Nad rámec uvedeného je potrebné uviesť, že ani predložené prílohy k týmto

sťažnostiam neumožňujú ústavnému súdu urobiť iný právny záver, pretože ani z ňou

predložených písomných podkladov nevyplýva presné označenie konaní pred krajským

súdom, v ktorých malo dôjsť k porušeniu jej označených práv. Okrem toho priložený

prehľad o dlžníkoch sťažovateľky a predmete sporu, ktorý bol súčasťou potvrdenia o prijatí

podaní sťažovateľky krajským súdom, neobsahoval žiadne údaje o (fyzických) osobách,

ktoré sťažovateľka uvádza vo svojich sťažnostiach.

Ústavný súd v tejto súvislosti opätovne pripomína, že nedostatky zákonom

predpísaných náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať

z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , a iné).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

S prihliadnutím na uvedené sa ústavný súd nezaoberal argumentáciou sťažovateľky

vo vzťahu k namietanému porušeniu jej označených práv.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2012