Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 465/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej advokátom

JUDr. J. F., B., vedené pod sp. zn. až sp. zn. vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v bližšie neidentifikovaných konaniach

a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., vedené pod sp. zn. až

sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 18. júla 2012

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) v bližšie neidentifikovaných konaniach.

2. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka iniciovala pred krajským

súdom viacero konaní vo veci nečinnosti Obvodného úradu Košice ako orgánu verejnej

správy podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „OSP“) v priestupkových konaniach začatých pre podozrenie

z porušenia o slobodnom prístupe k informáciám

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších

predpisov. Podľa vyjadrenia samotnej sťažovateľky „Jednotlivé konania na Krajskom súde

Košice boli identifikované podľa dlžníka sťažovateľa a predmetu sporu, ktorého sa týkalo

konanie o sťažnosti pre porušenie základného práva sťažovateľa pred Ústavným súdom SR,

v súvislosti s ktorým došlo k spáchaniu priestupku podľa zákona č. 21a ods. 1 zákona

č. 211/0000 Z. z.“. Vzhľadom na podľa sťažovateľky „enormnú stagnáciu konania“

na krajskom súde sa obrátila na jeho predsedu podaním/sťažnosťou podľa § 62 ods. 1

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) so zámerom docieliť prijatie opatrení

smerujúcich ku skončeniu vecí/vydaniu meritórneho rozhodnutia v prerokovávaných

veciach. Keďže ani využitím tohto účinného prostriedku nápravy nedošlo/nemalo dôjsť

ku skončeniu prerokovávaných vecí krajským súdom, podala sťažovateľka v ostatnom

sťažnosť ústavnému súdu.

3. Sťažovateľka v podanej sťažnosti v podstatnom argumentovala tým, že „...

podáva sťažnosť Ústavnému súdu Slovenskej republiky po tom, čo v občianskom súdnom

konaní využil všetky dostupné a účinné prostriedky nápravy. Tieto však neviedli

k odstráneniu prieťahov a stagnácie konania. Doterajšia nečinnosť a neefektívna činnosť

štátneho orgánu spôsobila sťažovateľovi ničím neodôvodniteľné problémy v jeho

podnikateľskej činnosti a vytvorila v sfére jeho práv stav dlhotrvajúcej neistoty. Okrem

toho, žiadne prostriedky nápravy nemôžu konvalidovať časový aspekt konania. Právny

prostriedok nápravy upravený ust. a nasl. (o súdoch a zmene

a doplnení niektorých zákonov) vzhľadom na celkovú dĺžku konania nemôže zaručiť

potrebnú účinnosť.“. Na podporu svojej argumentácie sťažovateľka doložila aj podrobné

citácie z rozhodovacej praxe ústavného súdu vzťahujúce sa na obdobné prípady.

4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka požiadala, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo spoločnosti L. a. s... na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa ... a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Krajského súdu Košice v Konaní porušené

bolo.

2. Krajskému súdu Košice prikazuje, aby v Konaní konal bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti L. a. s.,... priznáva finančné zadosťučinenie...

4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť spoločnosti L. a. s... trovy konania...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak

ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie

konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv alebo slobôd alebo ľudských

práv a základných slobôd vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, alebo

ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil

stav pred porušením.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom

zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25

ods. 2 návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

II. A

K spoločnému prerokovaniu vecí

7. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle

môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločné konanie

veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

8. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom

pod sp. zn. až sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu

právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe

sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd

o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

uznesenia.

II. B

K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv postupom krajského súdu

v bližšie neoznačených konaniach

9. Vychádzajúc z obsahu sťažností a k nim priložených príloh ústavný súd

konštatuje, že tieto napriek tomu, že sťažovateľka je zastúpená advokátom, nespĺňajú

náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené

v a a a .

10. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Podľa sa

k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa

advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že

sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania, okrem prípadov výslovne

uvedených v tomto zákone. Ustanovenie sa v celom rozsahu

vzťahuje na sťažnosť podľa a nasl. .

11. Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa

tvrdenia sťažovateľa porušili [písm. a)], označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia

alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody [písm. b)],

a označenie, proti komu smeruje [písm. c)]. Podľa

k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom

zásahu.

12. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona o ústavnom

súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný

návrhom na začatie konania ( ).

13. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20

ods. 3 viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného

súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ

domáha. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2

ods. 2 ).

14. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom

kvalifikovaného zástupcu v texte podaných sťažností ani v ich petite neuviedla spisové

značky, pod ktorými by ňou namietané konania mali byť krajským súdom vedené, čo je

zjavne v rozpore s . Ústavný súd ďalej

konštatuje, že sťažovateľkou predložený návrh rozhodnutia vo veci samej (petit) nie je

vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť

východiskom pre jeho rozhodnutie v uvedenej veci (pozri bod 4) a v súlade s § 20 ods. 3

. Sťažovateľka síce v petite podanej sťažnosti uvádza, ktoré jej

základné práva mali byť porušené, rozchádza sa však v presnom označení súdu, ktorý mal

byť ich porušovateľom, keď v bodoch 1 až 3 označuje za porušovateľa Krajský súd

v Košiciach a v bode 4 petitu Okresný súd Bratislava I. V rozpore s § 50 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nepredložila ústavnému súdu dôkaz o zásahu do svojich označených práv,

keď ani porovnaním obsahu jednotlivých sťažovateľkou podaných sťažností a k nim

doloženej prílohy (potvrdenie o prijatí podaní krajským súdom 14. júna 2010) nevyplýva

zhoda medzi sťažovateľkou označenými dlžníkmi v tabuľkách nachádzajúcich sa na druhej

strane podaných sťažností a dlžníkmi označenými v priloženej prílohe (potvrdenie o prijatí

podaní krajským súdom...). Dôsledkom tohto rozporu je skutočnosť, že sťažovateľka

nepredložila ústavnému súdu hodnoverný dôkaz/doklad o tom, že v súvislosti s konkrétne

označenými dlžníkmi v ňou podaných sťažnostiach sa obrátila na krajský súd

podaním/návrhom na konanie podľa . Taktiež v rozpore so svojou povinnosťou

podľa nepredložila ústavnému súdu právne perfektné

plné moci na zastupovanie zvoleným advokátom, v danom prípade JUDr. Jaroslavom

Fridrichom, keďže ňou predložené plné moci sú všeobecné a absentuje v nich označenie

konkrétnej povinnej osoby a označenie konkrétnej právnej veci, v ktorej boli sťažovateľkou

udelené.

15. Ústavný súd už len pripomína, že sťažovateľka je v konaní pred ústavným súdom

zastúpená advokátom. Podľa o advokácii a o zmene

a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom (napr. , ). Ústavný súd podotýka,

že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania (, , ,

a iné). Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky

konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie

je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným

súdom, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažovateľkou podaných sťažností podľa § 25

ods. 2 z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

16. Ústavný súd tiež pripomína, že v konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1

, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (a tiež práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), v súlade

so svojou ustálenou judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi

príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd

považuje za účinný prostriedok ochrany základného práva podľa (ako aj

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného

súdu pri ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu (porovnaj napr. , ).

17. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť (pozri bod 2 a 3), že

sťažovateľka nepreukázala/nedoložila podanie kvalifikovanej sťažnosti na prieťahy

v súdnom konaní adresovanú predsedovi súdu. Uvedená skutočnosť sama osebe by bola

dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej neprípustnosť. Táto skutočnosť vyplýva opäť

z porovnania obsahu jednotlivých sťažovateľkou podaných sťažností a k nim doloženej

prílohy – podania adresovaného krajskému súdu z 3. augusta 2011, ako aj z písomného

vyrozumenia krajského súdu právnemu zástupcovi sťažovateľky z 25. augusta 2011,

v ktorých nie sú uvedené ani spisové značky napadnutých konaní, ani označení dlžníci

totožní s tými, ktorých presná identifikácia je poznamenaná v tabuľkách nachádzajúcich sa

na druhej strane podaných sťažností.

18. Napokon ústavný súd pripomína, že pokiaľ ide o námietku riadneho nevybavenia

sťažností sťažovateľky na prieťahy v konaní predsedom krajského súdu, sťažovateľka

mohla podať sťažnosť podľa § 63 a nasl. zákona o súdoch aj predsedovi nadriadeného

najvyššieho súdu, aby vo veci urobil nápravu, čo však z jej sťažností nevyplýva.

19. Z uvedených dôvodov ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľka sa domáha

ochrany svojich práv postupom krajského súdu v bližšie neoznačených konaniach

prostredníctvom sťažnosti podľa tiež predčasne, čo zakladá dôvod

na odmietnutie sťažností z dôvodu neprípustnosti.

20. Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

odmietol sťažovateľkou podané sťažnosti podľa

z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí, ako aj z dôvodu neprípustnosti.

Rozhodovaním o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky sa už ústavný súd nezaoberal,

pretože vzhľadom na opísané okolnosti posudzovaných vecí a ustálené právne závery

rozhodovanie o nich sa stalo bezpredmetným.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2012