Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 471/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť J. P. a M. P., obaja bytom Ž., zastúpených advokátkou Mgr.

S. G., Ž., vo veci namietaného porušenia ich základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 a práva podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k.

-343 z 28. mája 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. P. a M. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. augusta

2012 doručená sťažnosť J. P. a M. P., obaja bytom Ž.(ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených

advokátkou Mgr. S. G., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť

majetok podľa (ďalej len „“) a práva podľa

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský

súd“) č. k. -343 z 28. mája 2012 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“ alebo

„napadnutý rozsudok“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresným súdom Žilina (ďalej len „okresný

súd“) bolo vedené konanie pod sp. zn. o návrhu navrhovateľov proti

sťažovateľom na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -312 z 24. novembra

2011 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) tak, že návrhu navrhovateľov vyhovel a určil

ich vlastnícke právo k nehnuteľnosti, resp. určil, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva

po právnych predchodcoch navrhovateľov, a sťažovateľom uložil povinnosť nahradiť trovy

konania navrhovateľom.

Sťažovatelia podali proti rozsudku okresného súdu odvolanie, v ktorom namietali

skutkové a právne závery okresného súdu.

Krajský súd v odvolacom konaní napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok

okresného súdu a sťažovateľov zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania

navrhovateľov.

Sťažovatelia v sťažnosti namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 20

ods. 1 a práva podľa dodatkového protokolu rozsudkom krajského súdu, ktorý

je podľa nich založený na nesprávnych skutkových a právnych záveroch.

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol

týmto nálezom:

„základné právo sťažovateľov vlastniť majetok zaručeného v článku 20

Slovenskej republiky a práva zaručeného v článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu Žilina zo dňa

28. 5. 2012, v konaní vedenom pod sp. zn.: č. , porušené bolo,

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu Žilina

č. zo dňa 28. 5. 2012 a vec vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie

konanie.

Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania do troch dní od

vydania nálezu na účet právnej zástupkyne... do 3 dní od právoplatnosti nálezu vo výške

322,96 € (za 2 úkony, pričom 1 úkon predstavuje sumu 127,16 € + 7,63 € režijný paušál

+ DPH).“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľov podľa a skúmal, či neexistujú dôvody

na jej odmietnutie podľa .

Sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1

a práva podľa dodatkového protokolu rozsudkom krajského súdu, ktorý je

podľa nich založený na nesprávnych skutkových a právnych záveroch.

Ústavný súd podľa svojej stabilizovanej judikatúry (napr. , )

zastáva názor, že všeobecný súd spravidla nemôže byť sekundárnym porušovateľom

základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým patria aj základné práva

vyplývajúce z a práva vyplývajúce z dodatkového protokolu,

ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné

princípy vyplývajúce z až , resp. dohovoru.

Keďže ústavný súd je viazaný sťažnosťou a sťažovatelia vo svojej sťažnosti

nenamietali porušenie svojich práv procesnoprávneho charakteru, ústavný súd možnosť

porušenia takýchto základných práv nemohol preskúmavať.

Ústavný súd konštatuje, že bez možnosti porušenia práv sťažovateľov

procesnoprávneho charakteru ( a 2, a a

ods. 1 dohovoru) nemohlo dôjsť ani k porušeniu základného práva zaručeného čl. 20 ods. 1

a práva zaručeného dodatkového protokolu, a preto sťažnosť pri predbežnom

prerokovaní v celom rozsahu odmietol podľa ako

zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľov na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2012