Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 404/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť V. A., M., zastúpeného advokátkou JUDr. J. V., H., pre

namietané porušenie základných práv podľa , a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9

z 29. marca 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. A. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2012

doručená sťažnosť V. A., M. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho

základných práv podľa , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 29. marca 2012.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: «Rozhodnutím právnej predchodkyne Sociálnej

poisťovne, ústredie v Bratislave č. 460 411 7640 zo dňa 11. 07. 1990 bol sťažovateľovi ako

pracujúcemu v III. pracovnej kategórii priznaný invalidný dôchodok vo výške 2.307,-Sk

vypočítaný vo výmere 67 % z priemerného mesačného zárobku (ďalej len „PMZ“ ) za roky

1989, 1988, 1987,1985,1982...

Na základe žiadosti sťažovateľa o prehodnotenie výšky invalidného dôchodku listom

zo dňa 06. 07. 2009, Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave rozhodnutím č. 460 411 7640

zo dňa 2. novembra 2009... rozhodla tak, že sťažovateľovi od 8. 7. 2006 naďalej patrí

invalidný dôchodok vo výške 8 945,-Sk mesačne.

Na základe odvolania podaného sťažovateľom proti vyššie uvedenému rozhodnutiu

Sociálnej poisťovne, ústredie v Bratislave Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa

24. augusta 2010, sp. zn. -55 zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie

v Bratislave č. 460 411 7640 zo dňa 2. 11. 2009 a vec vrátil na ďalšie konanie.

Po vrátení veci na ďalšie konanie Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave

rozhodnutím zo dňa 09. 11. 2010, č. 460 411 7640 0... rozhodla, že sťažovateľovi naďalej

patrí od 8. júla 2006 invalidný dôchodok v sume 8 946,-Sk mesačne.

Toto rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie v Bratislave bolo sťažovateľovi

doručené dňa 15. 11. 2010. Proti tomuto rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie

v Bratislave sťažovateľ v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie na Krajskom súde

v Prešove. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 28. apríla 2011, č. k. -57

odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie v Bratislave potvrdil.

Na základe odvolania sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa

28. apríla 2011, č. k. -57, Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 29. marca 2012,

sp. zn. ako odvolací súd rozhodol tak, že potvrdil rozsudok Krajského súdu

v Prešove zo dňa 28. apríla 2011, č. k. -57. Náhradu trov konania účastníkom

nepriznal. Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. marca 2012, sp. zn. bol

sťažovateľovi doručený dňa 07.05.2012.»

3. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej tvrdí: «Rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa

29. marca 2012, sp. zn. bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu

ochranu a na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z ,

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe vyplývajúce z čl. 39 ods. 1Ústavy

Slovenskej republiky tým, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je arbitrárne z toho dôvodu,

že Najvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Prešove v preskúmavanej veci pri

vykonávaní dokazovania neprihliadali na to, že v konaní vyšlo najavo, že na základe

žiadosti podanej sťažovateľom o prehodnotenie invalidného dôchodku zo dňa 06. 07. 2010

(správne má byť 06. 07. 2009, pozn.), Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave pri

rozhodovaní o nároku sťažovateľa vychádzala z nesprávne určeného priemerného

mesačného zárobku, ktorý nezodpovedal mesačným priemerom hrubých zárobkov

dosiahnutým v piatich zárobkové najlepších kalendárnych rokoch sťažovateľa v rozhodnom

období, v dôsledku čoho sťažovateľ poberal invalidný dôchodok v nižšej sume, ako mu

podľa práva patrila.

Ide o porušenie ust. , ktoré má za následok, že toto konanie je

postihnuté vadou konania, ktorá má podstatný vplyv na rozhodnutie v preskúmavanej

právnej veci.

Určenie výmery priemerného mesačného zárobku sťažovateľa vychádzajúcej

z priemerného mesačného zárobku za roky 1989, 1988, 1987,1985,1982 pre účely

rozhodnutia o výške invalidného dôchodku v roku 1990 bolo v rozpore s ust. § 1 ods. 3 a

ust. . Nezákonnosť postupu právnej predchodkyne Sociálnej

poisťovne, ústredie v Bratislave spočívala v tom, že pri stanovení PMZ, základom pre jeho

určenie nebolo päť zárobkovo najlepších rokov sťažovateľa v rozhodujúcom období“.»

4. Sťažovateľ ďalej uviedol: „Z dôvodu dodatočného zistenia, že dávka invalidného

dôchodku bola priznaná sťažovateľovi v nižšej sume, ako mu patrila, bez ohľadu

na skutočnosť, že listom zo dňa 6. 7. 2009 sa domáhal zvýšenia dôchodku na základe

novopreukázanej doby zamestnania a na právoplatnosť rozhodnutia o priznaní invalidného

dôchodku z roku 1990, v konaní o zvýšenie invalidného dôchodku, Sociálna poisťovňa,

ústredie v Bratislave bola povinná postupovať podľa ust.

a podľa ust. a rozhodnúť o zvýšení invalidného dôchodku

sťažovateľa.

V odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. ,

odvolací súd námietky sťažovateľa týkajúce sa nesprávne zisteného priemerného mesačného

zárobku pre účely priznania výšky invalidného dôchodku vyhodnotil ako nedôvodné

s poukazom na právoplatnosť rozhodnutia č. 460 411 7640 zo dňa 11. 07. 1990 vydaného

právnou predchodkyňou Sociálnej poisťovne, ústredie v Bratislave voči ktorému sťažovateľ

mohol podať opravné prostriedky. Súd v tomto konaní považoval námietky sťažovateľa

za nedôvodné bez toho, aby sa vyporiadal s nárokom sťažovateľa vyplývajúcim z ust § 95

ods. 1

Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení rozsudku zo dňa 29. marca 2012,

sp. zn. sa v celom rozsahu stotožnil s právnym hodnotením a skutkovými

dôvodmi Krajského súdu v Prešove uvedenými v odvolaním napadnutom rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie

odporkyne - Sociálnej poisťovne, ústredie v Bratislave bolo vydané v súlade so zákonom

a preto odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. apríla 2011,

sp. zn. ako vecne správny potvrdil.“

5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie

vyplývajúce z a a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo sťažovateľa na primerané

hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu podľa Čl. 39 ods. 1

Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

zo dňa 29. marca 2012 bolo porušené.

2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa

29. marca 2012 sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie

konanie.

3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 €, ktoré

je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný zaplatiť jeho právnej zástupkyni JUDr. J. V.,

H. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

9. Podľa (ďalej aj „OSP“) sa podľa

ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie

o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa

primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

10. Podľa je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže

vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa súd pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho

orgánu prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

11. Podľa o sociálnom zabezpečení v znení

neskorších predpisov (ďalej len „ Zb“) ak sa dodatočne zistí, že sa dávka

priznala alebo sa vypláca v nižšej sume, ako patrí, alebo že sa neprávom odoprela alebo že

sa priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí, dávka sa zvýši alebo prizná.

12. Podľa majú občania právo na primerané hmotné

zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

16. Podstatou sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie jeho základného práva

na spravodlivý proces podľa a a v nadväznosti na to aj

porušenie základného práva sťažovateľa na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri

nespôsobilosti na prácu vyplývajúceho z rozsudkom najvyššieho súdu

sp. zn. z 29. marca 2012, ktorým najvyšší súd potvrdil rozsudok Krajského

súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 28. apríla 2011, ktorým

bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava (ďalej len „Sociálna

poisťovňa“), z 9. novembra 2010 o žiadosti sťažovateľa o prehodnotenie výšky jeho

invalidného dôchodku. Podľa tvrdenia sťažovateľa Sociálna poisťovňa aj napriek

preukázanému skutkovému stavu veci, z ktorého vyplývalo zrejmé nesprávne určenie

výmery priemerného mesačného zárobku ako rozhodujúcej skutočnosti pre posúdenie výšky

invalidného dôchodku sťažovateľa, neodstránila tento nezákonný stav postupom podľa § 95

ods. 1 a 2 a nerozhodla o zvýšení jeho invalidného dôchodku. Tento

nezákonný postup neodstránil ani krajský súd, ani najvyšší súd v napadnutom rozsudku,

v ktorom sa podľa sťažovateľa vôbec nevysporiadal s jeho námietkou, že ide o dodatočné

zistenie rozhodujúcich skutočností na zvýšenie invalidného dôchodku (t. j. že

do priemerného mesačného zárobku sťažovateľa sa mali započítať iné roky, ktoré patrili

k zárobkovo najlepším rokom), a k tejto otázke nezaujal žiadny právny záver. Z tohto

dôvodu považuje sťažovateľ napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu za nepresvedčivé

a v rozpore s ustanovením .

17. Najvyšší súd v odôvodnení svojho napadnutého rozsudku sp. zn.

z 29. marca 2012 uviedol:

„Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o nároku

navrhovateľa na zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu novopreukázanej doby

zamestnania a z titulu invalidity na podklade kontrolnej lekárskej prehliadky o zmene výšky

invalidného dôchodku a jeho doplatenie za 10 rokov spätne...

Krajský súd nepovažoval za dôvodné námietky navrhovateľa ohľadom PMZ (pozn.

priemerného mesačného zárobku), z ktorého bol invalidný dôchodok v minulosti vypočítaný,

keďže preskúmavaným rozhodnutím odporkyne z 9. novembra 2010 nedošlo ku zmene výšky

tohto dôchodku, priznanej a vyplácanej k 8. júla 2006 pred preukázaním ďalšej doby

zamestnania čestným vyhlásením o dobách zamestnania. Poukázal na to, že nesprávnosť

PMZ, z ktorého bol invalidný dôchodok vymeraný rozhodnutím z 11. júla 1990, mohol

navrhovateľ namietať v minulosti včas podaným návrhom na preskúmanie uvedeného

rozhodnutia, čo však neurobil. Uvedené rozhodnutie je právoplatné a preto ho súd už

nemôže preskúmavať. Z toho istého dôvodu sa krajský súd nemohol zaoberať námietkou

navrhovateľa, že podmienky invalidity spĺňal už v čase priznania čiastočnej invalidity...

Dôvodné nie sú ani námietky navrhovateľa, že mu invalidný dôchodok nebol

vymeraný za celkom 42 rokov zamestnania po 18. roku veku.

... invalidný dôchodok bol priznaný podľa , v zmysle ktorého

sa doba zamestnania pred 18.rokom veku pre výšku dôchodku nehodnotí v prípade, že

žiadateľ získal viac ako 25 rokov zamestnania, čo je i prípad navrhovateľa.

Pokiaľ navrhovateľ namietal nesprávnosť použitého PMZ, táto jeho námietka je

taktiež nedôvodná. Krajský súd správne uviedol, že výšku PMZ mohol a mal navrhovateľ

namietať v prípadnom včas podanom návrhu na preskúmanie rozhodnutia z 11. júla 1990.

Navrhovateľ nepreukázal nové skutočnosti o výške svojich hrubých zárobkov. Zvýšenia

dôchodku sa domáhal len z dôvodu ďalšej doby zamestnania.“

18. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ).

19. Ústavný súd už vo vzťahu k a dohovoru uviedol,

že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (, ). Z uvedeného

dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť.

20. Vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje ústavný súd za potrebné

uviesť, že nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. ), a preto

nemôže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov, pokiaľ tieto súdy vo svojej činnosti

postupujú v súlade s právami na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenými v siedmom

oddiele druhej hlavy ( až ). Preskúmanie rozhodnutia všeobecného

súdu v konaní pred ústavným súdom má opodstatnenie len v prípade, ak v konaní, ktoré mu

predchádzalo, alebo rozhodnutím (opatrením alebo iným zásahom) došlo k porušeniu

základného práva alebo základnej slobody. Skutkový stav a právne závery všeobecného

súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by prijaté právne závery

boli so zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie

základného práva alebo slobody (podobne aj ). Ústavnoprávnou požiadavkou

je tiež to, aby všeobecnými súdmi vydané rozhodnutia boli riadne, zrozumiteľne a logicky

odôvodnené.

21. Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho

súdu konštatoval, že najvyšší súd sa zrozumiteľne a jasným spôsobom vysporiadal

so všetkými námietkami sťažovateľa, ktoré boli podstatné a mali právny význam pre jeho

rozhodnutie vo veci, pričom výklad a aplikácia dotknutých ustanovení právnych predpisov

boli vykonané ústavne súladným spôsobom.

Nie je možné súhlasiť s tvrdením sťažovateľa, že najvyšší súd nezaujal žiadny

právny záver k námietke, že v danom prípade išlo o dodatočné zistenie rozhodujúcich

skutočností pre jeho nárok na zvýšenie invalidného dôchodku a je tu dôvod na zvýšenie

invalidného dôchodku podľa ustanovenia Podľa tretej

hlavy piatej časti súd rozhoduje o opravných prostriedkoch

proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Takýmto neprávoplatným

rozhodnutím v tomto prípade bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 460 411 7640 0 z 9.

novembra 2010, ktorým sa rozhodovalo o žiadosti sťažovateľa o prehodnotenie výšky

invalidného dôchodku z dôvodu novopreukázanej doby zamestnania a o zmene sumy

invalidného dôchodku z titulu posúdenia zdravotného stavu podľa nariadenej kontrolnej

prehliadky. Argumentácia sťažovateľa, že na výpočet jeho priemerného mesačného zárobku

ako predpokladu na výpočet invalidného dôchodku neboli použité zárobkovo najlepšie roky,

však nebola predmetom rozhodovania Sociálnej poisťovne a sám sťažovateľ pripustil

(na s. 6 sťažnosti), že vo svojej žiadosti túto námietku neuplatnil. Zo sťažnosti sťažovateľa

ani z rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 9. novembra 2010 zároveň nevyplýva, že by

bola skutočnosť nesprávne určenej výšky priemerného mesačného zárobku sťažovateľa pred

týmto správnym orgánom sťažovateľom preukázaná.

Výška priemerného mesačného zárobku sťažovateľa pre účely určenia jeho

invalidného dôchodku bola určená ešte rozhodnutím predchodkyne Sociálnej poisťovne

č. 460 411 7640 z 11. júla 1990. Ide o právoplatné rozhodnutie vydané v minulosti a ako

také už nemohlo byť podľa osobitnej tretej hlavy piatej časti

v konaní pred krajským súdom ani najvyšším súdom preskúmané. S týmto právnym

záverom krajského súdu sa v napadnutom rozsudku stotožnil aj najvyšší súd a s týmto

výkladom právnej normy podľa svojich záverov súhlasí aj ústavný súd.

Podľa ustanovenia a je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia

správneho orgánu rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého

rozhodnutia, a pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len

na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia. Ako už bolo uvedené, výška priemerného mesačného zárobku

sťažovateľa a sťažovateľom tvrdené nesprávne určenie jej výšky nebolo predmetom

rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 9. novembra 2010, ktorého nezákonnosť sťažovateľ

namietal opravným prostriedkom podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku. Navyše, z odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, že

navrhovateľ nepreukázal nové skutočnosti o výške svojich hrubých zárobkov a zvýšenia

dôchodku sa domáhal len z dôvodu ďalšej doby zamestnania.

22. Najvyšší súd sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal

so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci

podstatné a právne významné, pričom výklad a aplikácia dotknutých ustanovení právnych

predpisov boli vykonané ústavne súladným spôsobom. Ústavný súd po preskúmaní

napadnutého rozsudku najvyššieho súdu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok

nevykazuje znaky svojvoľnosti alebo arbitrárnosti a závery v ňom uvedené v súvislosti

s namietaným porušením základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a na spravodlivé

súdne konanie nie sú ústavne neudržateľné. Najvyšší súd v napadnutom rozsudku podľa

názoru ústavného súdu primeraným spôsobom reagoval na námietky sťažovateľa a vysvetlil

dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie, pričom toto rozhodnutie nemožno považovať

za nepresvedčivé, respektíve také, ktoré by bolo v rozpore s .

23. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti neboli zistené také skutočnosti, ktoré by umožňovali vysloviť porušenie

základného práva sťažovateľa podľa , a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.

z 29. marca 2012. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

24. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, o ďalších nárokoch sťažovateľa

ústavný súd nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2012