Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)II. ÚS 432/2012
PDF · 131.33 KB
No categories available
II. ÚS 432/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2012
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď., Ž., vo veci namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd oznámením Krajskej prokuratúry v Žiline č. k. 1 Kn 118/12-9
z 19. júna 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď. o d m i e t a z dôvodu jej neprípustnosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta
2012 doručená sťažnosť JUDr. PhDr. P. Ď., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1,
čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) oznámením Krajskej prokuratúry v Žiline (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k.
1 Kn 118/12-9 z 19. júna 2012.
2. Ústavný súd hneď v úvode uvádza, že svojím uznesením č. k. III. ÚS 112/2012-20
z 13. marca 2012 (na ktoré poukázal aj sám sťažovateľ) odmietol v skutkovo rovnakej veci
sťažovateľovu sťažnosť z 23. februára 2012 pre jej neprípustnosť, konkrétne pre
nevyčerpanie účinného prostriedku nápravy – podnetu [podľa § 31 ods. 1 zákona
č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o prokuratúre“)], ako aj opakovaného podnetu (podľa 34 ods. 1 zákona o prokuratúre).
3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol totožné argumenty ako v sťažnosti z 23. februára
2012 doplnené o námietky proti napadnutému oznámeniu krajskej prokuratúry, ktorému
v podstate vyčíta, že „Predmetné vyrozumenie(...) na mňa na základe vyššie uvedeného
pôsobí jednak ako značný odklon od podstaty veci, a kde sa od podstaty veci toto
vyrozumenie neodkláňa, na základe vyššie uvedeného pôsobí ako svojvoľná interpretácia
právnych noriem, ktorá má voči mne značné diskriminačné účinky.“.
4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho
sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil porušenie jeho práv a priznal mu
primerané finančné zadosťučinenie.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať
o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity. Zmysel
a účel princípu subsidiarity je založený na tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa
povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov
verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti
všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.
Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu
podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04,
7. Podstatou námietok sťažovateľa bolo tvrdenie, že oznámením krajskej prokuratúry
č. k. 1 Kn 118/12-9 z 19. júna 2012 došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa, pretože
podľa jeho názoru krajská prokuratúra ním tvrdený skutkový stav a dôkaznú situáciu
nesprávne vyhodnotila.
8. Z príloh predložených sťažovateľom vyplýva, že sťažovateľ podal 24. apríla 2012
krajskej prokuratúre podanie označené ako „Opakovaný podnet podľa zákona č. 153/2001
Z. z. o prokuratúre“. Na uvedené podanie reagovala krajská prokuratúra napadnutým
oznámením č. k. 1 Kn 118/12-9 z 19. júna 2012, pričom podanie podľa obsahu vyhodnotila
ako podnet podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre a ako nedôvodný ho odložila.
9. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna
žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len
„podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu
svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný
prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie
porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).
Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,
vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
10. Ústavný súd považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona
o prokuratúre za účinný prostriedok nápravy, ktorého vyčerpaním pred podaním sťažnosti
ústavnému súdu sa možno domôcť ochrany svojich práv (m. m. IV. ÚS 330/04,
Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach (napr. III. ÚS 235/07, III. ÚS 157/08)
vyslovil opakovane právny názor, že vynechanie tohto prostriedku nápravy (podnetu,
opakovaného podnetu) v sústave orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno
nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa
obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť
skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré
by účinne napomohli odstráneniu namietaného porušenia práv, ku ktorému malo podľa
tvrdenia sťažovateľa dôjsť v súvislosti s postupom a rozhodnutiami orgánov činných
v trestnom konaní (m. m. napr. I. ÚS 186/05).
11. Z obsahu sťažnosti nevyplýva, že by sťažovateľ podal aj opakovaný podnet podľa
príslušných ustanovení zákona o prokuratúre proti namietanému oznámeniu krajskej
prokuratúry č. k. 1 Kn 118/12-9 z 19. júna 2012, hoci tak mohol a mal urobiť pred podaním
sťažnosti ústavnému súdu a bol na to aj ústavným súdom upozornený. Opakovaný podnet
možno totiž považovať za iný právny prostriedok ochrany podľa § 53 ods. 1 zákona
o prokuratúre, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje a na ktorého
použitie je oprávnený podľa zákona o prokuratúre.
12. Vzhľadom na uvedené ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol
sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej
neprípustnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. októbra 2012