Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 501/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

doc. JUDr. B. F., PhD., Advokátska kancelária F., s. r. o., B., vedené pod sp. zn. Rvp

10914/2012, , , , , Rvp

10919/2012 a sp. zn. vo veci namietaného porušenia jej základných práv

podľa a , práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného

porušenia a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 15. mája 2012 v spojení s postupom a uznesením Okresného súdu

Lučenec sp. zn. z 23. februára 2012, postupom a uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. z 11. júna 2012 v spojení s postupom

a uznesením Okresného súdu Lučenec sp. zn. z 23. februára 2012,

postupom a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 31.

mája 2012 v spojení s postupom a uznesením Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9 Er

150/2008 z 2. januára 2012, postupom a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.

zn. z 31. mája 2012 v spojení s postupom a uznesením Okresného súdu

Lučenec sp. zn. z 5. januára 2012, postupom a uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. zo 4. júna 2012 v spojení s postupom

a uznesením Okresného súdu Lučenec sp. zn. z 27. januára 2012,

postupom a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 31.

mája 2012 v spojení s postupom a uznesením Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9 Er

968/2009 z 12. januára 2012 a postupom a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.

zn. z 25. apríla 2012 v spojení s postupom a uznesením Okresného súdu

Lučenec sp. zn. z 5. januára 2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. až

sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 16. júla 2012

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými

namieta porušenie svojich práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“), ako aj porušenie a dohovoru postupom a uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. v

spojení s postupom a uznesením Okresného súdu Lučenec (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

, postupom a uznesením krajského súdu sp. zn. z 11. júna

2012 v spojení s postupom a uznesením okresného súdu sp. zn. z 23.

februára 2012, postupom a uznesením krajského súdu sp. zn. z 31. mája

2012 v spojení s postupom a uznesením okresného súdu sp. zn. z 2. januára

2012, postupom a uznesením krajského súdu sp. zn. z 31. mája 2012

v spojení s postupom a uznesením okresného súdu sp. zn. z 5. januára 2012,

postupom a uznesením krajského súdu sp. zn. zo 4. júna 2012 v spojení

s postupom a uznesením okresného súdu sp. zn. z 27. januára 2012,

postupom a uznesením krajského súdu sp. zn. z 31. mája 2012 v spojení

s postupom a uznesením okresného súdu sp. zn. z 12. januára 2012

a postupom a uznesením krajského súdu sp. zn. z 25. apríla 2012 v spojení

s postupom a uznesením okresného súdu sp. zn. z 5. januára 2012 (ďalej aj

„napadnuté rozhodnutia“).

2. Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla

na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa

podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Keďže dlžníci dobrovoľne nezaplatili

svoje dlhy, tieto sa stali splatnými a v nadväznosti na podmienky dojednaní v zmluvách

o úveroch obsahujúcich aj rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkou začaté rozhodcovské

konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom – spoločnosťou S., a. s., B.

Rozhodcovské rozsudky tohto súdu sa stali exekučnými titulmi na vykonanie exekúcie.

Súdny exekútor na základe poverení udelených okresným súdom začal nútený výkon

rozhodnutí, t. j. exekúcie. V priebehu exekučného konania okresný súd svojimi uzneseniami

exekúcie vyhlásil za neprípustné a zastavil ich. Krajský súd na odvolania sťažovateľky

svojimi napadnutými rozhodnutiami potvrdil okresným súdom vydané prvostupňové

rozhodnutia ako vecne správne.

3. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti napadla právne závery okresného súdu

a krajského súdu a vytkla im ich nesprávnosť z hľadiska právneho posúdenia relevantných

hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú

právnu vec.

3.1 Podľa sťažovateľky okresný súd porušil jej základné právo na súdnu ochranu

podľa a právo na spravodlivý súdny proces podľa dohovoru

tým, že v napadnutých rozhodnutiach rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím

postupom jej ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil

skutkový stav a nevykonal náležité dokazovanie a svoje rozhodnutia formuloval na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva.

Sťažovateľka predovšetkým namieta, že všeobecný súd, ktorý koná ako súd exekučný,

nie je oprávnený vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu

o veci (revízny postup), a ak právny poriadok upravuje nástroje právnej kontroly

a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, nemôže ich nahrádzať vlastnou

činnosťou. Poukázala predovšetkým na právoplatnosť rozhodcovských rozsudkov. Podľa

tvrdení sťažovateľky tým, že exekučný súd konal nad rámec zverenej právomoci, porušil

princíp legality a zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania i právo

na spravodlivý súdny proces, čím došlo k porušeniu , dohovoru,

ako aj a dodatkového protokolu.

3.2 Krajský súd podľa tvrdení sťažovateľky v bode 1 označené práva porušil

predovšetkým tým, že nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité

dokazovanie a svoje rozhodnutia založil na skutočnostiach, ktorých existencia nebola

dokázaná, pričom svoje rozhodnutia formuloval na základe nesprávneho právneho

posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva.

4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa a ,

práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu postupom a napadnutými

rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu, ako aj porušenie

a čl. 14 dohovoru postupom a napadnutým rozhodnutím okresného súdu, zruší napadnuté

rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie,

prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K spoločnému prerokovaniu vecí

7. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“).

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

8. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom

pod sp. zn. , , , ,

Rvp 10918/2012, a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu

právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľky a okresného súdu a krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú,

rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l

výroku tohto uznesenia.

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1

a a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu,

ako aj k namietanému porušeniu a dohovoru postupom

a napadnutými uzneseniami okresného súdu

9. V je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný

súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami

iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany

tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľka môže

domôcť využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne

iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie

(napr. m. m. , , , , ,

). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

10. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutia okresného súdu, ústavný súd vzhľadom

na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto bolo možné podať odvolanie ako

riadny opravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto sťažnosť v tejto časti bolo

potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, tak ako v iných obdobných sťažnostiach sťažovateľky doručených

ústavnému súdu (napr. rozhodnutím sp. zn. z 22. augusta 2012).

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1

a a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu

postupom a napadnutými uzneseniami krajského súdu

11. Zo sťažností vyplýva, že napadnutými rozhodnutiami (pozri I. časť odôvodnenia

tohto rozhodnutia, pozn.) krajský súd potvrdil rozhodnutia okresného súdu o vyhlásení

exekúcií za neprípustné a ich zastavení.

Ústavný súd po preskúmaní sťažností zistil, že argumenty (námietky) sťažovateľky

týkajúce sa najmä právomocí všeobecných súdov, spôsobilosti exekučných titulov,

posúdenia zmlúv o úvere, ich obsahu a náležitostí ako zmlúv „v zmysle zákona

o spotrebiteľských úveroch“ a iné sú v podstate totožné s jej argumentmi, ktoré použila

v stovkách sťažností, o ktorých už ústavný súd v minulosti rozhodol tak, že ich vo vzťahu

k odvolacím súdom odmietol ako zjavne neopodstatnené (napr. sp. zn.

z 31. mája 2011, sp. zn. z 20. októbra 2011, sp. zn.

zo 7. septembra 2011 a sp. zn. z 22. augusta 2012), keď v odôvodnení

týchto rozhodnutí (okrem iného) uviedol, že považuje za ústavne akceptovateľný právny

názor odvolacích súdov, že nespôsobilý exekučný titul (rozhodcovský rozsudok)

je dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, resp. na zastavenie exekučného

konania, že tieto súdy aplikovali na vec sa vzťahujúce všeobecne záväzné právne predpisy

(zákony) podľa ich obsahu a rozhodli aj v zmysle ustálenej judikatúry formulovanej

Najvyšším súdom Slovenskej republiky (rozsudok sp. zn. z 27. januára

1997 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997), a teda že

rozhodnutia odvolacích súdov nezasahujú neprípustným spôsobom do práv sťažovateľky,

porušenie ktorých namietala. Keďže dôvody odmietnutia analogických sťažností sú

sťažovateľke dobre známe, ústavný súd ich v danom prípade nepovažoval za potrebné

duplicitne citovať a sťažnosti sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnené.

12. Ústavný súd ďalej konštatuje, že je zarážajúce, že sťažovateľka, ktorá je právne

zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, nerešpektuje ,

a napriek viacerým upozorneniam (napr. , ,

a iné) naďalej predkladá také sťažnosti, ktoré neobsahujú náležitosti

ustanovené citovaným zákonom. V posudzovaných prípadoch síce sťažovateľka v petite

sťažností označila rozhodnutia krajského súdu, ktorými malo dôjsť k porušeniu jej

označených práv, a zároveň na úvodnej strane svojich sťažností uvádza ako prílohy

„dokumenty podľa textu“, no napriek tomu ústavnému súdu (okrem splnomocnení) žiadne

písomné podklady nedoručila. Keďže nedostatky zákonom predpísaných náležitostí

vyplývajúce z podaní sťažovateľov ústavný súd nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti, sťažnosti sťažovateľky odmietol podľa

aj z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

13. Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomu rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. októbra 2012