Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 458/2012
PDF · 128.85 KB
No categories available
II. ÚS 458/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2012
predbežne prerokoval sťažnosť E. S., T., zastúpenej advokátom JUDr. Mgr. Š. B., Ž.,
vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základných práv
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č. k. 9 Co 458/2011-113 z 19. apríla 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť E. S. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. septembra
2012 doručená sťažnosť E. S., T. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie
čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základných práv na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského
súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 9 Co 458/2011-113 z 19. apríla 2012.
Zo sťažnosti vyplýva, že na základe dedičského rozhodnutia sp. zn. D 1027/64
zo 16. júla 1965 vydaného Štátnym notárstvom v Ž. sa sťažovateľkin otec stal vlastníkom
spornej parcely po M. T. Správa katastra v Ž. (ďalej len „správa katastra“) spoluvlastníkom
na ich požiadavku poskytla vyjadrenie, z ktorého vyplývalo, že žalovaná A. M. žalovaným
odpredala nehnuteľnosť, ktorú v čase predaja nevlastnila. Z toho dôvodu spoluvlastníci
podali žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k.
6 C 44/2011-74 z 9. septembra 2011 zamietol návrh na určenie neplatnosti zmluvného
úkonu, tak ako bol v žalobe označený. Na odvolanie sťažovateľky krajský súd rozsudkom
č. k. 9 Co 458/2011-113 z 19. apríla 2012 potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu.
Obidva súdy vyslovili v súdnom konaní nesprávny právny záver, nevykonali dostatočné
zistenie skutkového stavu, krajský súd nevzal do úvahy aj postoj správy katastra, pričom
išlo o nárok z absolútne neplatného právneho úkonu predaja a kúpy pozemku, a za danej
situácie nemohla prísť do úvahy obrana protistrany v súdnom spore, že pozemok získali
vydržaním. Sťažovateľka preto žiadala, aby ústavný súd vec preskúmal a po prijatí veci
na ďalšie konanie vydal tento nález:
„1. Základné právo sťažovateľky: E. S., bytom T. na spravodlivé súdne konanie
a právo na súdnu ochranu upravenej v čl. 2 ods. 2, čl. 48 ods. 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na súdnu ochranu zaručenej v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené rozsudkom Krajského súdu
v Žiline zo dňa 19.04.2012, sp. zn. 9Co/458/2011-113.
2. Základné právo sťažovateľky: E. S., bytom T. na účinný opravný prostriedok podľa
čl. 46 ods. 1, Ústavy Slovenskej republiky zákaz diskriminácie zaručené v čl. 13
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo
porušené rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.04.2012, sp. zn. 9Co/458/2011-113.
3. Základné právo sťažovateľky: E. S., bytom T. vlastniť a spravovať majetok podľa
čl. 20 ods. 1, Ústavy Slovenskej republiky, ochrana majetku zaručené v čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené
rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.04.2012, sp. zn. 9Co/458/2011-113.
4. Ústavný súd Slovenskej republiky ruší rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
19.04.2012, č. k.: 9Co/458/2011-113 a prikazuje Krajskému súdu v Žiline a vec vracia
Okresnému súdu Žilina na nové konanie a rozhodnutie.
5. Sťažovateľke: E. S., bytom T. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 7000,-€.
(slovom: sedemtisíc EUR), ktoré je Krajský súd v Žiline povinný jej vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu,
6. Právnemu zástupcovi sťažovateľky priznáva náhradu trov právneho zastúpenia,
ktoré je Krajský súd v Žiline povinný vyplatiť na jeho účet JUDr. Mgr. Š. B., a to do 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím , ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa názoru ústavného súdu nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti
konať a rozhodnúť.
Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného
súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len
vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom
prípade sťažovateľka podala proti označenému rozsudku krajského súdu dovolanie
na Najvyššom súde Slovenskej republiky, na základe čoho žiadala ústavný súd o prerušenie
konania do rozhodnutia vo veci samej týmto súdom (s. 8 sťažnosti).
Podľa názoru ústavného súdu v prípade podania mimoriadneho opravného
prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti je daná právomoc ústavného súdu
až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie takejto sťažnosti bude považovaná
za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (mutatis
mutandis I. ÚS 169/09, I. ÚS 184/09).
Keďže sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie, právomoc
poskytnúť ochranu označeným právam má v tomto štádiu Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rámci dovolacieho konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného
súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. októbra 2012