Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 469/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. T., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. P. R., Ž., vo veci

namietaného porušenia základného práva na obhajobu podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn.

z 28. septembra 2010 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 1. júna

2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Michala Tatara o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra

2012 doručená sťažnosť M. T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na obhajobu podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 28. septembra 2010 a rozsudkom Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 1. júna 2011.

Zo sťažnosti vyplýva, najmä že: „(...) Okresný súd v Žiline svojim rozhodnutím

sp. zn.: uznal sťažovateľa za vinného zo spáchania pokračovacieho obzvlášť

závažného zločinu podvodu podľa ,

v spolupáchateľstve podľa ust. a odsúdil ho k súhrnnému trestu

odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov, na výkon ktorého ho súd

zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Na podklade odvolania sťažovateľa a prokurátora Krajský súd v Žiline ako súd

odvolací sa vo svojom rozhodnutí sp. zn.: zo dňa 01. 06. 2011 v podstate

stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa a v podrobnostiach naň odkázal.

V predmetnej trestnej veci podal sťažovateľ v zastúpení dovolanie, ktoré bolo

uznesením dovolacieho súdu sp. zn.: zo dňa 09. 02. 2012 odmietnuté.

(...) sťažovateľ je toho názoru, že popísané skutkové a právne závery všeobecných

súdov v prejednávanej veci sú so zreteľom na zadovážený skutkový stav zjavne

neodôvodnené, resp. arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné

a zároveň mali za následok porušenie namietaných základných práv a slobôd. (...)

Vo výrokovej časti rozhodnutia Krajského súdu v Žiline chýba výrok súdu

o odvolaniach obvinených, teda z výrokovej časti rozhodnutia Krajského súdu v Žiline nie je

zrejmé, ako odvolací súd rozhodol o odvolaniach obvinených. Uvedené činí výrokovú časť

neúplnú, zmätočnú.

Dovolacím súdom zostala uvedená námietka nepovšimnutá.

Takto nebolo rešpektované právo sťažovateľa ustanovené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. (...)

Orgány činné v trestnom konaní nepostupovali v súlade s(...) ustanoveniami zákona,

keď sťažovateľ napriek dôvodom nutnej obhajoby nemal v čase od 08. 02. 2007

do 15. 02. 2007, resp. od 12. 03. 2007 do 25. 05. 2007 ustanoveného obhajcu a napriek

uvedenému orgány činné v trestnom konaní vykonávali úkony prípravného konania, teda

výsluch obvineného T. zo dňa 09. 02. 2007, výsluch svedka poškodeného Ing. M. G. dňa

08. 02. 2007, výkon prehliadky iných priestorov dňa 08. 02. a 07. 03. 2007 uskutočnili za

stavu, kedy obvinený T. nemal obhajcu.

V tejto súvislosti neobstojí podľa nášho názoru ani argumentácia Krajského súdu

v tom smere, že uvedené úkony museli byť vykonané a to vzhľadom na nebezpečenstvo ich

zmarenia, resp. oslabenia ich dôkaznej hodnoty a to z dôvodu, že uznesenie o vrátení veci.

príkaz na prehliadku iných priestorov, resp. samotná zápisnica o prehliadke iných

priestorov boli uskutočnené dňa 16. 03., 20. 03., 12. 02. a 07. 03. 2007 pričom uznesenie

o vznesení obvinenia je už zo dňa 08. 02. 2007, teda orgánom činným v trestnom konaní nič

nebránilo obvinenému ustanoviť obhajcu aj s prihliadnutím na potrebu vykonania takýchto

vyšetrovacích úkonov.

Nebezpečenstvo zmarenia, resp. oslabenia ich dôkaznej hodnoty nemôže byť

dôvodom na to, aby sa takéto úkony prípravného konania vykonávali bez obhajcu v prípade

nutnej obhajoby aj niekoľko dní po vznesení obvinenia. V takomto prípade sa potom stráca

význam nutnej obhajoby.

Rovnako ani pri výsluchu svedka Ing. G. zo dňa 08. 02. 2007 neobstojí vyššie

uvedená argumentácia najmä z dôvodu, že v danom prípade nie je ani zrejmé

nebezpečenstvo zmarenia, resp. oslabenia dôkaznej hodnoty jeho výpovede, pričom podľa

názoru odvolacieho súdu práve výpoveďou tohto svedka je sťažovateľ usvedčovaný.

Vyššie uvedeným konaním bolo podľa nášho názoru porušené právo sťažovateľa na

obhajobu zásadným spôsobom a súd pokiaľ takéto dôkazy v konaní pred súdom postupom

podľa ust. aj vykonal, potom jeho rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré

neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Je porušením práva na obhajobu, ak sa v prípravnom konaní vykoná výsluch svedka

bez toho, aby bol obhajca vopred vyrozumený o čase a mieste konania výsluchu hoci

požiadal o účasť na vyšetrovacích úkonoch (R 43/1989).

Takýto výsluch je absolútne neúčinným dôkazom a nie je ho možné v trestnom konaní

ďalej použiť (R25/1990 - II, R 4/1999 - I - publikované v CH BECK - Trestní řád - komentár

- 4. vydanie).

Uvedené porušenie zostalo bez relevantného zohľadnenia aj Najvyšším súdom

Slovenskej republiky ako súdom dovolacím keď tento len konštatoval, že uvedené porušenie

nepovažuje za porušenie práva obvineného na obhajobu zásadným spôsobom.

Sťažovateľ v tomto smere len poukazuje na skutočnosť, že nesporne nebolo

rešpektované jedno zo základných čiastkových práv obvineného na obhajobu, a to právo

mať obhajcu a právo, aby sa tento osobne zúčastnil vykonávania vyšetrovacích úkonov,

pričom v danej veci sa jednalo o vyšetrovacie úkony z hľadiska obhajoby závažné,

usvedčujúce a sťažovateľ nebol o ich vykonávaní ani vyrozumený.

Nesporne sa za daných okolností aj vzhľadom na povahu porušeného čiastkového

práva na obhajobu, právny význam dotknutých vyšetrovacích úkonov, právnu kvalifikáciu

skutku a uložený trest jedná o porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom.

Takto nebolo rešpektované právo sťažovateľa ustanovené v

Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 3 písm. c/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd. (...)

Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu navrhujeme, aby Ústavný súd

Slovenskej republiky vydal tento nález:

Právo sťažovateľa – M. T.(...) na spravodlivé súdne konanie a na obhajobu zaručené

podľa Dohovoru(...), (...) a Dohovoru(...)

v konaní pred Okresným súdom v Žiline, č. k.: porušené bolo.

Právo sťažovateľa – M. T.(...) na spravodlivé súdne konanie a na obhajobu zaručené

podľa Dohovoru(...), (...) a Dohovoru(...)

v konaní pred Krajským súdom v Žiline, č. k.: porušené bolo.

Ústavný súd zároveň zrušuje rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn.:

zo dňa 01. 06. 2011 a rozsudok Okresného súdu v Žiline, sp. zn.: zo dňa

28. 09. 2010 a Okresnému súdu v Žiline sa vec vracia na ďalšie konanie.

Okresnému súdu sa prikazuje, aby neodkladne prepustil sťažovateľa z výkonu trestu

odňatia slobody.

Odporcovia sú ďalej povinný uhradiť spoločne a nerozdielne na účet právneho

zástupcu navrhovateľa JUDr. P. R. trovy právneho zastúpenia do 30 dní od právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 28. septembra 2010 a rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 1. júna 2011 došlo k porušeniu jeho základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3

a práva podľa a ods. 3 písm. c) dohovoru.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Z uvedeného vyplýva, že jednou zo zákonných podmienok na prijatie sťažnosti podľa

na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v zákona

o ústavnom súde, t. j. v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia

opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom neumožňuje

zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. ).

Pretože napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu

nadobudol právoplatnosť 1. júna 2011, predmetná sťažnosť bola podaná v čase

(5. septembra 2012), keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde. Ústavný súd sa preto nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených

v sťažnosti.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že aj keď sťažovateľ vo svojej

sťažnosti uvádza, že v predmetnej veci podal aj dovolanie, uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 9. februára 2012 už

v petite sťažnosti nenapáda, resp. najvyšší súd ani neoznačuje za účastníka tohto konania,

teda za porušovateľa svojho označeného základného práva. (Inak už aj proti uvedenému

rozhodnutiu najvyššieho súdu by bola sťažnosť oneskorene podaná, ako to vyplýva

z uznesenia sp. zn. ). Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť

sťažovateľa predbežne prerokoval len vo vzťahu v petite označeným rozsudkom okresného

súdu a krajského súdu.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. októbra 2012