Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 167/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. K., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. R. S., Ž., vo veci

namietaného porušenia základného práva nebyť mučený ani podrobený krutému,

neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu podľa Slovenskej

republiky a čl. 7 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Okresného súdu Žilina

sp. zn. z 28. septembra 2010, rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 1. júna 2011 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 9. februára 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. mája

2012 doručená sťažnosť M. K., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva nebyť mučený ani podrobený krutému, neľudskému či ponižujúcemu

zaobchádzaniu podľa (ďalej len „“) a

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) rozsudkom Okresného súdu

Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 28. septembra 2010, rozsudkom

Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 1. júna 2011

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Tdo

8/2012 z 9. februára 2012.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: „Podľa môjho názoru došlo voči mne k porušeniu

SR a tiež Listiny základných práv a slobôd na základe tejto

skutočnosti: V konaní pred Okresným súdom v Žiline sp. zn. som bol

usvedčený z obzvlášť závažného zločinu podvodu a rozsudkom tohto súdu zo dňa

28.09.2010 som bol podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. za použitia § 42 ods. 1 Tr.

zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 16 (šestnásť) rokov a podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. zaradený na výkon tohto

trestu do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Tento

rozsudok mi bol, okrem časti týkajúcej sa náhrady škody, potvrdený odvolacím Krajským

súdom v Žiline sp. zn. zo dňa 1.6.2011 a dovolanie, ktoré som proti tomuto

rozsudku podal, Najvyšší súd SR odmietol Uznesením sp. zn. zo dňa 9.2.2012.“

3. Sťažovateľ v svojej sťažnosti poukazuje na „neprimeranosť uloženého mi trestu,

nakoľko trest v takejto výmere 16 rokov za uvedený skutok považujem za naprosto

neprimeraný, odporujúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 Tr. zák., predovšetkým

čo sa týka jeho úmernosti. Mám za to, že takto vysoký trest za uvedený čin je v rozpore so

zásadou humanizmu, ktorá zahŕňa ochranu páchateľa, jeho resocializáciu či sociálnu

integráciu, čo má zásadný význam pre dosiahnutie jeho účelu. V danom prípade sa

ustanovenie Tr. zák. o tzv. asperačnej zásade evidentne dostalo do rozporu s princípmi

vyjadrenými v SR a Listiny základných práv a slobôd, ktoré

však, ako súčasť slovenského právneho poriadku majú v zmysle prednosť pred

zákonmi im odporujúcimi; takže v dôsledku formalistickej aplikácie § 41 ods. 2 Tr. zák. na

môj prípad bolo porušené moje základné ľudské právo zaručené mi SR v

ods. 2 a taktiež v čl. 7 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd.“.

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Žiline v súvislosti s rozhodnutím o výške trestu svojim rozsudkom

sp. zn. zo dňa 28.9.2010 porušil základné právo sťažovateľa M. K., ktoré mu

vyplýva z SR a z Listiny základných práv a slobôd.

2. Krajský súd v Žiline v súvislosti s rozhodnutím o výške trestu svojim rozsudkom

sp. zn. zo dňa 1.6.2011 porušil základné právo sťažovateľa M. K., ktoré mu

vyplýva z SR a z Listiny základných práv a slobôd.

3. Rozsudok Okresného súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 28.9.2010 a

rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 1.6.2011 sa zrušujú a vec sa

vracia Okresnému súdu v Žiline, aby v nej znovu konal a rozhodol.“

II.

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľov.

Podľa pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

7. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

8. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

9. Podľa nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,

neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

10. Podľa čl. 7 ods. 2 listiny nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,

neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

11. Podstatou námietok sťažovateľa je tvrdenie, že rozsudkom okresného súdu

v spojení s rozsudkom krajského súdu bolo porušené jeho základné právo nebyť mučený ani

podrobený krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu podľa

a čl. 7 ods. 2 listiny. K porušeniu uvedených základných práv podľa sťažovateľa došlo

z toho dôvodu, že mu bol v dôsledku formalistickej aplikácie

uložený neprimeraný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere šestnásť rokov, ktorý

odporuje zásadám ukladania trestov a je v rozpore so zásadou humanizmu.

12. Pre posúdenie návrhu na začatie konania je rozhodujúce, ako sťažovateľ,

resp. jeho právny zástupca vymedzí predmet konania v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite.

Tvrdenia, ktoré uplatňuje sťažovateľ mimo petitu sťažnosti, ústavný súd v súlade so svojou

ustálenou judikatúrou považuje iba za súčasť jeho argumentácie (m. m. ,

, ).

V danom prípade sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom,

namieta v petite sťažnosti porušenie svojich základných práv podľa

a čl. 7 ods. 2 listiny len rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 28. septembra

2010 a rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 1. júna 2011.

13. Sťažovateľ sa v petite svojej sťažnosti nedomáha, aby ústavný súd konštatoval

porušenie označených práv uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 9. februára

2012, ktorým bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľa, ani nežiada zrušenie predmetného

uznesenia najvyššieho súdu. Z tohto dôvodu ústavný súd považoval námietky sťažovateľa

proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. z 9. februára 2012 len za súčasť jeho

argumentácie. Z uvedeného dôvodu sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval len

vo vzťahu k v petite označeným rozsudkom okresného súdu a krajského súdu.

14. Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

15. Ústavný súd zistil, že napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 28. septembra 2010 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 1. júna

2011 nadobudol právoplatnosť 1. júna 2011.

16. Sťažovateľ doručil svoju sťažnosť ústavnému súdu až 16. mája 2012, teda zjavne

po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej pre tento

druh konania pred ústavným súdom. Sťažnosť podaná ústavnému súdu 16. mája 2012 bola

preto podaná oneskorene.

17. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2012