Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 459/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť E. K., K., zastúpenej advokátkou JUDr. K. A., Advokátska

kancelária A. s. r. o., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. z 31. júla 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. K. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. októbra 2012

doručená sťažnosť E. K., K. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 31. júla 2012.

Z obsahu sťažnosti vyplýva:

«Návrhom doručeným Okresnému súdu Košice II dňa 6.8.2010 sa sťažovateľka

domáhala voči B. K., nar. ..., bytom v K., v konaní pod sp. zn. , určenia

príspevku na výživu rozvedenej manželky.

Rozsudkom zo dňa 18.7.2011 Okresný súd Košice II uvedený návrh zamietol.

Sťažovateľka podala proti rozsudku Okresného súdu Košice II v predmetnej veci

odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel jej návrhu

v plnom rozsahu.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 31.07.2012 rozsudok

Okresného súdu Košice II potvrdil. ...

Krajský súd bez akéhokoľvek dôkazu alebo opory v zákone bezdôvodne konštatoval

nepravdepodobnosť vynaložených investícií sťažovateľkou na nutnú rekonštrukciu bytu. Bez

toho, aby sa súd oboznámil s konkrétnymi činnosťami zahŕňajúcimi rekonštrukciu bytu

sťažovateľky, svojvoľne túto nepravdepodobnosť konštatoval.

Zároveň krajský súd bez toho, aby skúmal o aký typ rekonštrukcie bytu išlo, priamo

prejudikoval povinnosť sťažovateľky predpokladať svoju budúcu nepriaznivú finančnú

situáciu na základe vykonanej rekonštrukcie, ktorú krajský súd označil ako

nepravdepodobnú.

Vzhľadom k tomu, že krajský súd nepreskúmal v akom stave bol byt sťažovateľky po

jeho kúpe, t.j. v stave neobývateľnom, arbitrárne prejudikoval povinnosť sťažovateľky

predpokladať jej budúcu nepriaznivú finančnú situáciu.“ Preto vyššie uvedené odôvodnenie

rozhodnutia krajského súdu bolo založené na jeho svojvôli, pričom neopieralo sa o skutkový

stav (nakoľko ho súd neskúmal) a právny stav. Takéto odôvodnenie je jednoznačne

nedostačujúce pre prijatie záveru krajského súdu o tom, že „Príjem navrhovateľky

umožňuje pokryť jej nevyhnutné životné náklady.“

Krajský súd nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu k rekonštrukcii bytu

sťažovateľky, ktorá bola nevyhnutná pre jeho obývateľnosť. Preto postup súdu nebol

vysvetlený s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania ako ukladá súdom § 157

ods. 2 v súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR,

no napriek tomu súd konštatoval príjem navrhovateľky, ktorý jej zabezpečuje nevyhnutné

životné náklady, pričom žiaden iný príjem sťažovateľky okrem invalidného dôchodku

preukázaný nebol pričom invalidný dôchodok jej zabezpečuje na život 4,85 EUR denne, čo

sťažovateľka preukázala rozpisom nákladov na nevyhnutné výdavky v predmetnom konaní.

Nie je právne udržateľné a je arbitrárne, aby suma 4,85 EUR denne bola dostačujúca pre

primeranú výživu sťažovateľky. ...

... Dôvody rozhodnutia neboli špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti

prípadu, nakoľko súd rozhodoval na základe ,,nepravdepodobnosti“ vynaloženia finančnej

sumy na rekonštrukciu bytu sťažovateľkou.

... Krajský súd nedal žiadnu odpoveď v odôvodnení rozsudku ako dospel k záveru, že

príjem sťažovateľky postačuje na uspokojenie jej nevyhnutných potrieb

... Vyvodený záver krajského súdu o tom, že príjem sťažovateľky postačuje

na uspokojenie jej nevyhnutných potrieb je zjavne neodôvodnený a krajský súd neodôvodnil

na akom základe došiel k takémuto skutkovému zisteniu, ak príjem navrhovateľky na vlastnú

výživu je denne 4,85 EUR (ako je uvedené v priloženom rozpise), tento svoj záver krajský

súd neodôvodnil a nie je pre sťažovateľku ani pre tretie osoby možné vydedukovať, aký

postup pri prijatí tohto záveru krajsky súd použil

... Vyvodený záver krajského súdu o tom, že „je nepravdepodobné (!) a v tom sa

odvolací súd stotožňuje so súdom prvého stupňa, že 1-izbový byt o výmere 42,10 m2

kupovaný za tvrdenú sumu 1.350.000 SK bol v tak dezolátnom stave, že by vyžadoval

investície navrhovateľkou tvrdené 305.000 SK“ je zjavne neodôvodnený, založený

na svojvôli súdu, nakoľko súd nijako neskúmal predmetnú rekonštrukciu, avšak len

svojvoľne prejudikovai, či mohlo ísť o pravdepodobne vynaložené náklady na rekonštrukciu

alebo nepravdepodobne vynaložené náklady na rekonštrukciu

Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu je preto zjavne nepresvedčivé

a nedostatočné. ...»

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vec prijal na ďalšie konanie a vo veci vydal

tento nález:

„Základné právo sťažovateľky E. K. na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces podľa 6 ods. 1 Dohovoru

ochrany ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Krajskom súde

v Košiciach, sp. zn. a jeho rozhodnutím zo dňa 31.07.2012 v predmetnej

veci, porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 31.07.2012 vo veci sťažovateľky proti B. K., nar. ..., bytom v K., sp. zn.

a vec vracia na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach je povinný zaplatiť náhradu trov konania v sume

524,26 EUR do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu

sťažovateľky.

Ústavný súd priznáva sťažovateľke E. K. primerané finančné zadosťučinenie vo výške

3.000 EUR, ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť sťažovateľke pri do 2

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný súd“) každý

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že rozsudkom krajského súdu

sp. zn. z 31. júla 2012 bolo porušené jej základné právo na súdnu ochranu

podľa a právo podľa dohovoru.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Ústavný súd skúma, či konanie ako celok bolo spravodlivé, a nie je zásadne

oprávnený a povinný posudzovať názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery

zo skutkového stavu súd vyvodil (m. m. ). Do obsahu práva na súdnu ochranu

podľa nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu

hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu

hodnotenia vykonaných dôkazov (m. m. ) alebo dožadovať sa toho, aby

všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorý predkladá účastník konania (m. m. ). Úloha ústavného súdu

sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takéhoto výkladu a aplikácie s ,

prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách

a do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich

konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie

základného práva alebo slobody (m. m. , , ,

).

Z obsahu označeného odôvodnenia rozsudku krajského súdu okrem iného vyplýva:

„... súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych

zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p, vyhodnotil dôkazy

a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo

prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania,

v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa

odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal

s odvolacími námietkami navrhovateľky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už

v priebehu konania na súde prvého stupňa, navrhovateľka neuviedla ani v priebehu

odvolacieho konania žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné

rozhodnutie o návrhu na určenie príspevku na rozvedeného manžela. Odvolací súd

posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel

k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že návrh navrhovateľky nie je

dôvodný, pretože navrhovateľka ako invalidná dôchodkyňa má svoj príjem, ktorý pozostáva

z invalidného dôchodku 319 € a v konaní bolo preukázané, že po vyporiadaní

BSM odpredala byt za 2.600.000 Sk, odporcovi vyplatila jeho podiel a zabezpečila pre seba

1-izbový byt, ktorý bol v dezolátnom stave, preto bola nútená zvyšok finančných

prostriedkov v sume 305.000 Sk investovať do úpravy. Po vyplatení odporcovho podielu

995.000 Sk a po rekonštrukcii by jej mala zostať suma 255.000 Sk a aj v čase rekonštrukcie

disponovala sumou 50.000 Sk je nepravdepodobné a v tom sa odvolací súd stotožňuje

so súdom prvého stupňa, že 1-izbový byt o výmere 42,10 m2 kupovaný za tvrdenú sumu

1.350.000 Sk bol v tak dezolátnom stave, že by vyžadoval investície navrhovateľkou tvrdené

305.000 Sk. Správne konajúci súd skonštatoval, že navrhovateľka, keďže bola oboznámená

so stavom bytu a jeho vybavením, mala už v tom čase zvažovať, či vzhľadom na ňou tvrdenú

nepriaznivú životnú a finančnú situáciu bude schopná zabezpečiť pre seba takú životnú

úroveň, aby nemusela prenášať svoju životnú úroveň na bývalého manžela. Odvolací sa

stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že náklady navrhovateľky ktoré má v súvislosti

s bývaním, vynakladá aj odporca, ktorý je starobným dôchodcom, jeho príjem je síce vyšší,

tým však nie je preukázaný návrh navrhovateľky, ktorá malá k dispozícii finančné

prostriedky, s ktorými podľa vlastného rozhodnutia naložila. Príjem navrhovateľky

umožňuje pokryť jej nevyhnutné životné náklady. Na druhej strane odporca nemá vyriešenú

bytovú otázku a finančné prostriedky na účte odporcu, na ktorých výšku navrhovateľka

poukazovala, sú zároveň aj peniazmi vyplatenými z vysporiadania BSM, ktoré nie je

povinný odporca vynakladať na poskytnutie príspevku navrhovateľke.“

Podľa názoru ústavného súdu v danom prípade krajský súd v napadnutom rozsudku

dostatočne zdôvodnil svoje rozhodnutie. V citovanej časti odôvodnenia napadnutého

rozsudku krajský súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho

viedli k rozsudku. V každom prípade rozsudok krajského súdu, ktorý treba vidieť

v súvislosti s rozsudkom Okresného súdu Košice II, pri odôvodňovaní právneho záveru

vo veci sťažovateľky nemožno považovať za zjavne neodôvodený alebo arbitrárny, teda

krajský súd v danom prípade neporušil označené základné právo sťažovateľky nesprávnou

a svojvoľnou aplikáciou a výkladom práva. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym

názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného

súdu nahradiť právny názor krajského súdu svojím vlastným. V konečnom dôsledku

ústavný súd nie je opravným súdom právnych názorov krajského súdu. Ingerencia

ústavného súdu do výkonu tejto právomoci krajského súdu je opodstatnená len v prípade

jeho nezlučiteľnosti s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby

ústavný súd nesúhlasil s právnym názorom a interpretáciou zákonov všeobecnými súdmi,

ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle citovanej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý

právny názor krajského súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený,

resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu

všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil

od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru

ústavného súdu predmetný právny výklad krajským súdom takého nedostatky nevykazuje.

Obsahom základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa

nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.

Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež konštatoval, že postup súdu vychádzajúci z aplikácie

konkrétnej zákonnej procesnoprávnej úpravy nemožno hodnotiť ako nezákonný (,

).

Z uvedených dôvodov preto ústavný súd sťažnosť odmietol po jej predbežnom

prerokovaní pre zjavnú neopodstatnenosť podľa .

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci (návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia

krajského súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie) stratilo opodstatnenie, preto o nich

ústavný súd už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. októbra 2012