Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 562/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. novembra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť A. B., R., zastúpeného advokátom JUDr. L. T., R., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 6

postupom Obvodného oddelenia Policajného zboru V. vo veci

vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-1454/VM-DS-2011, ako aj postupom Okresného súdu

Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti s vydaním príkazu

na preskúmanie jeho duševného stavu z 20. februára 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2012

doručená sťažnosť A. B. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na osobnú slobodu podľa a 6

(ďalej len „ústava“) postupom Obvodného oddelenia Policajného zboru V. (ďalej len

„obvodné oddelenie“) vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-1454/VM-DS-2011, ako

aj postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. v súvislosti s vydaním príkazu na preskúmanie jeho duševného

stavu z 20. februára 2012 (ďalej len „príkaz na preskúmanie duševného stavu“).

Sťažovateľ vo vzťahu k namietanému porušeniu jeho v petite sťažnosti označených

základných práv obvodným oddelením opísal relevantný skutkový stav uvádzajúc, že:

„Dňa 25. 11. 2011 bolo povereným príslušníkom policajného zboru V. začaté trestné

stíhanie v bode č. 1 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.

zákona a v bode č. 2 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2

písm. b) Tr. zákona, v zmysle ust. , .

Dňa 20. 12. 2011 mi bolo podľa , vznesené obvinenie,

v bode 6.1 za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného

zákona a v bode č. 2 za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b)

.

Toto ustanovenie vychádza z ústavnej zásady, že nikoho nemožno

stíhať alebo pozbaviť osobnej slobody inak, ako zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý

upravuje zákon ( a , ). Vznesenie obvinenia je dôležitým

procesným úkonom, ktorým sa proti určitej osobe začína trestné stíhanie za konkrétny

skutok, ktorý je trestným činom, a súčasne sa určuje procesné postavenie v trestnom konaní

ako obvineného. Od tohto momentu možno proti tejto osobe použiť prostriedky, ktoré

poskytuje proti obvinenému. Na druhej strane si táto osoba môže

uplatňovať práva, ktoré jej prislúchajú ako obvinenému. Osoba sa stáva obvineným

vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, a nie až okamihom jeho oznámenia. Povinnosťou

policajta je po vydaní uznesenia o vznesení obvinenia toto uznesenie ihneď oznámiť

obvinenému a doručiť ho do 48 hodín prokurátorovi. Napriek týmto zákonným

ustanoveniam mi poverený príslušník PZ neoznámil túto závažnú skutočnosť

a v rozpore s mojim procesným postavením ma 2 dni po vznesení obvinenia vypočul

v procesnom postavení svedka t. j. dňa 22. 12. 2011 o 14.30 hod. Ani po tomto mojom

nezákonnom výsluchu mi nebolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia avšak aj napriek

tomu boli so mnou vykonávané procesné úkony ktoré zákon spája jedine s obvineným.“

K namietanému postupu okresného súdu v súvislosti s vydaním príkazu

na preskúmanie duševného stavu sťažovateľ uvádza, že „20. 02. 2012 vydal Mgr. R. N.,

sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Dunajská Streda, na základe žiadosti

povereného príslušníka policajného zboru V., príkaz na preskúmanie môjho duševného

stavu v zmysle ust. s poukazom na ust. SR a to

napriek tomu, že zákon pripúšťa vykonať takýto procesný úkon a takéto obmedzenie osobnej

slobody jedine s obvineným čo som v tom čase nebol a navyše v rozpore so záväznými

pokynmi prokurátorky OP DS zo dňa 31. 01. 2012 som nebol stále vypočutý v procesnom

postavení obvineného čím boli závažným spôsobom porušené moje práva v dôsledku čoho

som sa nemohol účelne brániť spôsobom, ktorý mi to zákon umožňuje“.

Napokon sťažovateľ uviedol, že 24. mája 2012 mu „bola policajtmi Obvodného

oddelenia policajného zboru v R. na základe dožiadania povereného príslušníka Obvodného

oddelenia policajného zboru V., obmedzená moja osobná sloboda, následne som bol

odvezený do Psychiatrickej liečebne... a tu som bol hospitalizovaný za účelom preskúmania

môjho duševného stavu. V uvedenom zariadení mi boli odopreté akékoľvek práva a bol som

tu proti svojej vôli 3 dni bez akejkoľvek možnosti informovať o tejto skutočnosti moju

rodinu, podotýkam v tom čase stále v procesnom postavení svedka. V zmysle príkazu

na preskúmanie duševného stavu som sa mal podrobiť ambulantnému vyšetreniu duševného

stavu čo v praxi trvá len pár hodín a nie 3 dni. Až po príchode mojej matky p. R. B. som bol

z tejto liečebne prepustený.“.

Vzhľadom na to, že poverený príslušník obvodného oddelenia sťažovateľovi

nedoručil uznesenie o vznesení obvinenia sp. zn. ČVS: ORP-1454/VM-DS-2011, „hoci...

bol dva dni po tom v rozpore s týmto Uznesením vypočúvaný stále v procesnom postavení

svedka“, a zároveň okresný súd „neskúmal či sú splnené zákonné podmienky na vydanie

príkazu na prešetrenie môjho duševného stavu, nakoľko takýto príkaz je sudca pre

prípravné konanie oprávnený vydať jedine voči obvinenému, čo ja som v tom čase nebol“,

je sťažovateľ toho názoru, že „boli tým porušené... [jeho] základné práva a slobody

upravené v , ods. 2, 6, . Za porušenie základného práva

(slobody) považujem to, že som bol v rozpore z Uznesením Obvodného oddelenia

policajného zboru V. dva dni po jeho vydaní vypočutý v procesnom postavení svedka avšak

boli voči mne uplatňované ustanovenia , ktoré zákon spája výlučne len

s obvineným no aj napriek tomu mi neboli priznané procesné práva obvineného v dôsledku

čoho som sa nemohol obvineniam účelne a hlavne zákonne brániť. Navyše som bol

nezákonne pozbavený osobnej slobody, ktorú mi garantuje . ods. 2, SR a proti

svojej vôli nezákonne po dobu troch dní držaný v Psychiatrickej liečebni...“.

V závere sťažnosti sťažovateľ uviedol, že sťažnosť ústavnému súdu podal z dôvodu,

že „o ochrane... označeného základného práva (slobody) nerozhoduje iný súd“, a ďalej

poukazuje na to, že „pri uplatnení ochrany základného práva... využil všetky právne

prostriedky (Sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, Žiadosť o preskúmanie postupu

policajta, Žiadosť o prešetrenie postupu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti), ktoré...

právne predpisy na... [jeho] ochranu poskytujú“, a tým „splnil podmienku... v § 53 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky...

Zákonom ustanovenú lehotu (

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov) na podanie sťažnosti... dodržal, pretože

od nezákonného obmedzenia... [jeho] osobnej slobody a následného vyšetrenia duševného

stavu do dňa podania tejto sťažnosti neuplynuli dva mesiace.“.

Na základe uvedeného sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť

na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo A. B... na osobnú slobodu upravené v

Slovenskej republiky postupom Obvodného oddelenia policajného zboru V. vedenom pod

sp. zn. ORP-1454/VM-DS-2011 a postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní

vedenom pod sp. zn. , bolo porušené.

2. Konaním Obvodného oddelenia policajného zboru V. a postupom Okresného súdu

Dunajská Streda došlo k porušeniu základných práv a slobôd A. B... zaručených v čl. 17

ods. 2, 6 .

3. A. B... priznáva finančné zadosťučinenie 3.000,- €..., ktoré sú Obvodné oddelenie

policajného zboru V. a Okresný súd Dunajská Streda povinní A. B. vyplatiť solidárne

do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4. A. B... priznáva trovy právneho zastúpenia v sume 323,48 € (slovom

tristodvadsaťtri EUR 48 centov), ktoré sú povinní zaplatiť solidárne Obvodné oddelenie

policajného zboru V. a Okresný súd Dunajská Streda na účet advokáta...“

Ústavný súd si v rámci prípravy predbežného prerokovania veci vyžiadal vyjadrenie

obvodného oddelenia aj okresného súdu k sťažnosti, pričom umožnil sťažovateľovi zaujať

k nim stanovisko (sťažovateľ túto možnosť nevyužil). Zaslané vyjadrenia neobsahovali

žiadne informácie, ktoré by mali význam pre rozhodnutie ústavného súdu v tejto veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon...

Podľa zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať

osobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto

opatrenie sa musí do 24 hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do piatich

dní.

II.1 K namietanému porušeniu v sťažnosti označených základných práv

postupom obvodného oddelenia

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa a 6

postupom obvodného oddelenia najmä v súvislosti s neoznámením, že bolo proti nemu

vznesené obvinenie, taktiež tým, že bol vypočutý v procesnom postavení svedka dva dni

potom, ako bolo proti nemu vznesené obvinenie, a napokon nedoručením uznesenia

o vznesení obvinenia ku dňu podania sťažnosti.

Ešte predtým, ako sa ústavný súd začne zaoberať materiálnou stránku veci, je vždy

povinný preskúmať procesné náležitosti sťažnosti. Z toho vyplýva, že iba v prípade,

ak sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne náležitosti a predpoklady, sa ňou

môže ústavný súd zaoberať aj z hľadiska jej vecnej stránky. Jedným zo základných

pojmových znakov sťažnosti podľa ako prostriedku ochrany

(alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd

je jej subsidiarita. Podľa sťažnosť nie je prípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy

veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej

moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

ultima ratio – inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti

všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.

Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu

podľa zásad uvedených v ().

To znamená, že sťažnosť možno ústavnému súdu podať spravidla iba vtedy,

ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho práva poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť neprípustná.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „využil všetky právne prostriedky (Sťažnosť proti

uzneseniu o vznesení obvinenia, Žiadosť o preskúmanie postupu policajta, Žiadosť

o prešetrenie postupu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti), ktoré... právne predpisy na...

[jeho] ochranu poskytujú. Tým... splnil podmienku ustanovenú v § 53 ods. 1 zákona

Slovenskej národnej rady č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.“.

Zároveň k sťažnosti pripojil aj fotokópiu podania označeného ako „Žiadosť o preskúmanie

postupu povereného príslušníka PZ“ zo 6. júla 2012 adresovanú Okresnej prokuratúre D.

(ďalej len „okresná prokuratúra“). Jej obsahom je v zásade totožná argumentácia ako

v sťažnosti podanej ústavnému súdu, čo sa týka namietaného postupu obvodného oddelenia

v súvislosti s nedoručením uznesenia o vznesení obvinenia, jeho výsluchom ako svedka dva

dni po vznesení obvinenia, ako aj jeho umiestnením v zdravotníckom zariadení z dôvodu

preskúmania jeho duševného stavu.

Ustanovenie upravuje okrem iného aj práva obvineného

kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora,

aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné

nedostatky vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní. Žiadosť obvineného môže

bezpochyby smerovať aj proti takým nedostatkom vo vyšetrovaní, ktoré spočívajú v tvrdení,

že policajt nepostupoval v okolnostiach daného prípadu v súlade so zákonom.

Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez meškania predložiť. Prokurátor je povinný

žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť. Ak prokurátor zistí v postupe

policajta nedostatky, môže ich odstrániť sám alebo dať na to pokyn policajtovi.

Podľa dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred

začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.

Podľa je prokurátor pri výkone tohto dozoru okrem

iného oprávnený

a) dávať záväzné pokyny na postup podľa § 197, vyšetrovanie a skrátené

vyšetrovanie trestných činov a určovať lehoty na ich vybavenie; také pokyny sú súčasťou

spisu,

b) vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania

vo veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné

stíhanie a riadne v ňom postupuje,

c) zúčastniť sa na vykonávaní úkonov policajta, osobne vykonať jednotlivý úkon

alebo aj celé vyšetrovanie, alebo skrátené vyšetrovanie a vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek

veci; pritom postupuje podľa tohto zákona; proti takémuto rozhodnutiu prokurátora je

prípustná sťažnosť rovnako ako proti rozhodnutiu policajta,

d) vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania

s pokynmi a určovať lehotu na ich doplnenie; o vrátení veci upovedomí obvineného

a poškodeného,

e) zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť

vlastnými rozhodnutiami; pri uznesení o zastavení trestného stíhania, prerušení trestného

stíhania alebo o postúpení veci to môže urobiť do 30 dní od ich doručenia; ak rozhodnutie

policajta nahradil vlastným rozhodnutím inak, než na podklade sťažnosti oprávnenej osoby,

proti jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, rovnako ako proti rozhodnutiu policajta,

f) odňať vec policajtovi a prikázať ju inému, a to aj miestne nepríslušnému

policajtovi, alebo urobiť opatrenie, aby vec bola prikázaná inému policajtovi alebo

policajtom.

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ požiadal

okresnú prokuratúru o „preskúmanie postupu povereného príslušníka PZ“.

Ústavný súd konštatuje, že citované ustanovenia predstavujú

v prípade sťažovateľa právne prostriedky nápravy, ktorými sa môže domáhať preskúmania

zákonnosti postupu obvodného oddelenia v predmetnej veci, pokiaľ sa s jeho postupom

nestotožnil. Žiadosť o preskúmanie postupu policajta zakladá povinnosť prokurátora

aj nadriadeného prokurátora sa nimi zaoberať, vybaviť ich a spôsob vybavenia oznámiť

žiadateľovi, a tak dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomoc prokurátora záväzným

pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení v namietanej veci, ak by dospel k záveru, že

označený postup obvodného oddelenia bol v rozpore so zákonom.

V danom prípade sťažovateľ predtým, ako podal ústavnému súdu sťažnosť podľa

, postupoval v zmysle a obrátil sa

na príslušnú prokuratúru (pričom postup okresnej prokuratúry v sťažnosti nenamieta,

pozn.), avšak nevyčkal na vybavenie svojej žiadosti okresnou prokuratúrou, v kompetencii

ktorej bolo, aby preskúmala ním napádané pochybenia obvodného oddelenia a prijala

účinné opatrenia.

V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z doterajšej judikatúry ústavného súdu

(m. m. ), podľa ktorej vyčerpaním opravných prostriedkov alebo iných

právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo

slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov,

nemožno rozumieť už samotné podanie posledného z nich oprávnenou osobou, ale

až rozhodnutie o ňom príslušným orgánom (napr. , ,

).

Sťažnosť podľa nepredstavuje právny prostriedok nápravy,

ktorý by bolo možné využiť súčasne popri iných prostriedkoch nápravy, ktoré má

sťažovateľ k dispozícii, ale sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých

prípustných právnych možností nápravy dôjde k porušeniu základných práv alebo slobôd

sťažovateľa ().

Preto, iba za predpokladu, že sťažovateľ využil všetky jemu dostupné právne

prostriedky súdnej a inej právnej ochrany svojho základného práva alebo základnej slobody

a nebol s ich uplatnením úspešný, môže sa uchádzať o ochranu tohto základného práva

alebo slobody sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa .

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť je v tejto časti pre

nevyčerpanie dostupných a účinných právnych prostriedkov ochrany jeho základných práv

neprípustná, a preto ju z tohto dôvodu odmietol (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde a ) bez toho, aby sa zaoberal opodstatnenosťou v nej

uvedených námietok (teda možným porušením základných práv sťažovateľa postupom

obvodného oddelenia).

Ústavný súd napokon uvádza, že neušlo jeho pozornosti, že sťažovateľ v petite

sťažnosti označil ako porušovateľa svojich základných práv obvodné oddelenie, avšak

namietaný zásah bol realizovaný Obvodným oddelením Policajného zboru R., proti ktorému

sťažnosť nesmeruje.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na ,

podľa ktorého je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania. V sťažnosti je výrazne

oddelený petit od jej ostatných častí. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje najmä

na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Vzhľadom na to môže ústavný

súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu

k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m. ,

, ), keď navyše znenie petitu sťažnosti vzhľadom

na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa nemá ústavný súd dôvod spochybňovať.

V nadväznosti na to ústavný súd uvádza, že z popisu skutkového stavu a z písomných

dokladov predložených sťažovateľom vyplýva, že o namietanom porušení v petite sťažnosti

označených práv by sa dalo uvažovať len v súvislosti s postupom Obvodného oddelenia

policajného zboru R.

II.2 K namietanému porušeniu v sťažnosti označených základných práv

postupom okresného súdu

Za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Sťažovateľ taktiež namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 6

postupom okresného súdu v súvislosti s vydaním príkazu na preskúmanie jeho

duševného stavu. Proti okresnému súdu namieta, že vydal príkaz na preskúmanie jeho

duševného stavu podľa s poukazom na

bez toho, aby si overil, či sťažovateľovi bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia,

pričom sťažovateľ od jeho doručenia odvíja svoje postavenie ako obvineného argumentujúc,

že vyšetriť duševný stav podľa citovaných ustanovení možno iba u obvineného.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na osobnú

slobodu podľa , podľa ktorého, ako už bolo uvedené, nikoho nemožno

stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon,

ústavný súd uvádza, že postupom okresného súdu v súvislosti s vydaním príkazu

na vyšetrenie duševného stavu sťažovateľa nenaznačuje možnosť dospieť k záveru

o porušení označeného základného práva. Predmetný príkaz okresného súdu vydaný

v zmysle sa totiž mohol vzťahovať iba na ambulantné

vyšetrenie sťažovateľa (teda na vyšetrenie bez obmedzenia osobnej slobody), a nie na jeho

pozorovanie v zdravotníckom ústave. Z a je zrejmé, že

na vyšetrenie duševného stavu v zdravotníckom ústave sa vyžaduje rozhodnutie formou

uznesenia, ktoré vydá príslušný súd, resp. sudca pre prípravné konanie na návrh

prokurátora, pričom proti takémuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný

účinok.

Sťažovateľ je taktiež toho názoru, že namietaným postupom okresného súdu došlo

aj k porušeniu jeho základného práva podľa , podľa ktorého zákon

ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať osobu do ústavnej zdravotnej starostlivosti

alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto opatrenie sa musí do 24 hodín oznámiť súdu,

ktorý o tom rozhodne do piatich dní. Predmetný článok odkazuje na zákon, ktorým je

v tomto prípade (ďalej len „OSP“), a to konkrétne na konanie

o prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti podľa § 191a –

§ 191g. Napadnutý postup okresného súdu sa netýkal konania upraveného v § 191a –

. Okresný súd vydal príkaz na vyšetrenie duševného stavu sťažovateľa (ako už

bolo uvedené) podľa s poukazom na ,

podľa ktorého skúmanie duševného stavu osoby obvinenej z trestného činu je možné iba na

písomný príkaz súdu.

Ústavný súd preto konštatuje, že z uvedených dôvodov neexistuje taká príčinná

súvislosť medzi napadnutým postupom okresného súdu a základnými právami podľa čl. 17

ods. 2 a 6 , ktorá by zakladala možnosť vysloviť ich porušenie po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie, a preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol ako

zjavne neopodstatnenú ( ).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa nezaoberal z dôvodu, že rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením

porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2012