Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 139/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. novembra 2012

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho

a Ladislava Orosza o sťažnosti J. M., Z. M., Ing. Z. L., R. H., M. P., P. K. a M. K., všetci

bytom B., Ing. V. Š., B., M. H., Z. H., Ing. V. B. a Ing. D. B., všetci bytom B., Ing. H. C. a

Ing. Ľ. C., obaja bytom B., zastúpených advokátkou JUDr. J. K., B., vo veci namietaného

porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a podľa Listiny základných práv a slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti

Okresného súdu Bratislava II, takto

rozhodol:

1. Základné právo J. M., Z. M., Ing. V. Š., Ing. Z. L., R. H., M. P., P. K., M. K., M.

H., Z. H., Ing. H. C., Ing. Ľ. C., Ing. V. B. a Ing. D. B. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa Listiny

základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod

sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. M., Z. M., Ing. V. Š., Ing. Z. L., R. H., M. P., P. K., M. K., M. H., Z. H., Ing. H.

C., Ing. Ľ. C., Ing. V. B. a Ing. D. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v

sume po 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý J. M., Z. M., Ing. V. Š., Ing. Z. L., R.

H., M. P., P. K., M. K., M. H., Z. H., Ing. H. C., Ing. Ľ. C., Ing. V. B. a Ing. D. B. uhradiť

trovy konania v sume 996,94 € (slovom deväťstodeväťdesiatšesť eur a deväťdesiatštyri

centov) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. J. K., B., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. februára

2012 doručená sťažnosť J. M., Z. M., Ing. Z. L., R. H., M. P., P. K. a M. K., všetci bytom

B., Ing. V. Š., B., M. H., Z. H., Ing. V. B. a Ing. D. B., všetci bytom B., Ing. H. C. a Ing. Ľ.

C., obaja bytom B. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. J. K., B., vo

veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a podľa čl.

38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. o žalobe o

odstránenie stavebných vád na obytnom dome.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli, že okresnému súdu podali 27. februára

2003 žalobu o odstránenie stavebných vád na obytnom dome na ulici 6 – 10 v B. proti

žalovaným I. a mestská časť B. Žalobu proti mestskej časti B. sťažovatelia vzali späť 31.

marca 2003.

Okresný súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku 18. júla 2005

a prvé pojednávanie vo veci nariadil na 7. september 2005. Ďalšie pojednávania vo veci

sp. zn. okresný súd uskutočnil 17. októbra 2005, 28. marca 2007, 6. júna 2007,

14. novembra 2007, 14. apríla 2008, 21. mája 2008 a 23. júna 2008.

Ostatné dve pojednávania vo veci okresný súd uskutočnil 28. apríla 2010 a 28. mája

2010. Podľa sťažovateľov uvedené časové odstupy medzi jednotlivými pojednávaniami

poukazujú na prieťahy (obdobia nečinnosti) v postupe okresného súdu. Okresný súd ani po

deviatich rokoch od podania žaloby a po desiatich uskutočnených pojednávaniach neskončil

dokazovanie, aj keď všetci účastníci a svedkovia boli vypočutí. Okresný súd doteraz

nevykonal znalecké dokazovanie, ktoré sťažovatelia, ako aj odporkyňa opakovane navrhli

uskutočniť.

Sťažovatelia v ďalšej časti sťažnosti uviedli, že v priebehu doterajšieho konania

podali 5. októbra 2004, 10. novembra 2004 a 24. augusta 2005 sťažnosti na prieťahy

v konaní predsedovi okresného súdu. Sťažnosť sťažovateľov z 24. augusta 2005 okresný

súd označil za nedôvodnú.

Podľa sťažovateľov okresný súd vo veci ďalej nekoná od 28. mája 2010.

Sťažovatelia vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhli, aby ústavný súd takto

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľov: 1. J. M., B., 2. Z. M., B., 3. Ing. V. Š., B., 4. Ing. Z.

L., B., 5. R. H., B., 6. M. P., B., 7. P. K., B., 8. M. K., B., 9. M. H., B., 10. Z. H., B., 11. Ing.

H. C., B., 12. Ing. Ľ. C., B., 13. Ing. V. B., B. a 14. Ing. D. B., B. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a Listiny

základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod

číslom konania porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava II prikazuje, aby v konaní vedenom pod číslom

konania konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľom 1. J. M., B., 2. Z. M., B., 3. Ing. V. Š., B., 4. Ing. Z. L., B., 5. R. H.,

B., 6. M. P., B., 7. P. K., B., 8. M. K., B., 9. M. H., B., 10. Z. H., B., 11. Ing. H. C., B., 12.

Ing. Ľ. C., B., 13. Ing. V. B., B. a 14. Ing. D. B., B. priznáva finančné zadosťučinenie

každému z nich v sume 9 000 € (slovom deväťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava II

povinný zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho

zástupcu JUDr. J. K., číslo účtu:... v T., a. s.

4. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť sťažovateľom trovy právneho

zastúpenia v sume 1993,88 € (slovom jedentisícdeväťstodeväťdesiattri eur

a osemdesiatosem centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. J. K., číslo účtu:... v T., a.

s., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd na predbežnom prerokovaní zistil, že sú splnené všetky ústavné

a zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti sťažovateľov na ďalšie konanie, a preto

uznesením č. k. -20 z 8. marca 2012 rozhodol o jej prijatí na ďalšie

konanie [ a

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)].

Po prijatí sťažnosti sťažovateľov na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 20. marca

2012 a opakovane 25. apríla 2012 predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke

vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 24. septembra 2012

(sp. zn. Spr. 2050/12, doručenom ústavnému súdu 28. septembra 2012) okrem iného

uviedla:

„Z chronológie úkonov vykonaných v predmetnom konaní je možné konštatovať, že

celková dĺžka konania od podania návrhu až doposiaľ je neštandardná. Na celkovú dĺžku

konania mala objektívny vplyv skutočnosť, že došlo k zmene zákonného sudcu, z dôvodu

odchodu predchádzajúcej zákonnej sudkyne na Krajský súd v Bratislave, v dôsledku čoho

súčasný zákonný sudca prebral veľké množstvo nevybavených reštančných vecí, ktoré bolo

potrebné vybavovať prednostne.

Dovolíme si konštatovať, že ako vyplýva zo súdneho spisu na dĺžku konania mal

zásadný vplyv procesný postup a správanie sa navrhovateľov a ich právneho zástupcu, ktorí

sa niekoľkokrát bezdôvodne nezúčastnili na pojednávaní, ktoré boli súdom nariadené,

nepredkladali riadne listinné dôkazy, na ktoré sami poukazovali a ktoré súd od nich žiadal,

neustále menili žalobný petit, príp. brali čiastočne svoj návrh späť.

Týmto svojím konaním podstatnou mierou prispeli k tomu, že súdne konanie doposiaľ

nebolo skončené.“

V priloženom vyjadrení k sťažnosti zákonný sudca uviedol:

„Dňa 3. 3. 2003 podali navrhovatelia J. M. a spol. proti odporcom I. a spol. na

tunajší súd návrh na odstránenie stavebných vád na obytnom dome na ul. č. 6 – 10 v B. Vec

teda napadla na Okresný súd Bratislava II ešte pred tým, ako som začal vykonávať funkciu

sudcu na Okresnom súde Bratislava II.

Na Okresnom súde Bratislava II som začal pracovať ako sudca od 15. 4. 2003 s tým,

že mi bolo pridelené odd. 18 C po sudkyni JUDr. F., ktorá odišla na Krajský súd

v Bratislave. Prevzal som takto asi 400 nevybavených spisov. Jednalo sa o ťažké súdne

oddelenie, v ktorom sa nachádzalo veľa reštančných spisov. Pre úplnosť je potrebné uviesť,

že po pridelení týchto spisov mi nebol žiadnym spôsobom upravený nápad nových vecí, teda

tieto som musel vybavovať popri už existujúcich nevybavených spisoch v oddelení 18 C.

Vzhľadom na túto enormnú zaťaženosť, bol prvý úkon po tom, čo bola vec pridelená mne,

urobený v novembri 2004, dňa 18. 7. 2005 bolo zastavené konanie voči odporcovi v 2. rade

v dôsledku späťvzatia návrhu voči nemu a prvé pojednávanie vo veci bolo vytýčené na

7. 9. 2005, pričom ani jeden z navrhovateľov, ani ich právna zástupkyňa sa na

pojednávanie nedostavili. Pokiaľ právna zástupkyňa navrhovateľov poukazovala na to, že

predvolanie na toto pojednávanie prevzala až dňa 9. 9. 2005, k tomu treba uviesť, že

predvolanie bolo expedované zo súdu dňa 7. 8. 2005, teda mesiac pred pojednávaním.

Pojednávanie bolo odročené na 17. 10. 2005, kde sa opätovne nedostavilo 13

navrhovateľov.

Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že sa jedná o skutkovo aj právne náročnú vec,

návrh podalo 21 navrhovateľov, pričom návrh mal vady, ktoré musel súd odstraňovať.

Vo veci bolo zatiaľ nariadených 10 pojednávaní (z toho 3 pojednávania – 7. 9. 2005, 21. 5.

2008 a 23. 6. 2008 boli zmarené z dôvodov na strane navrhovateľov resp. ich právnej

zástupkyne), súd musel vypočuť všetkých účastníkov konania a svedkov. Navrhovatelia

vo veci zmenili návrh, o ktorej zmene musel súd rozhodnúť, viackrát došlo k čiastočnému

späťvzatiu návrhu, o čom súd musel tiež rozhodnúť. Do sporu bolo založených množstvo

listinných dôkazov ako aj obsiahlych vyjadrení účastníkov, s ktorými sa súd musel podrobne

oboznámiť.

Pokiaľ navrhovatelia v ústavnej sťažnosti namietali, že súd vykonal niektoré

procesné úkony s veľkým časovým odstupom (napr. rozhodnutie o zmene návrhu, zastavenie

konania v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľom v 8. rade, vyrubenie súdnych

poplatkov), toto nemalo vplyv na dĺžku súdneho konania, nakoľko súd vo veci v týchto

obdobiach (teda v období od procesného úkonu účastníkov do rozhodnutia súd) konal.

Od ostatného pojednávania (dňa 28. 5. 2010 súd ďalej vo veci konal, čakal na

listiny, ktoré mali do spisu založiť účastníci konania, riešil ďalšie čiastočné späťvzatia

návrhu (doručovanie protistrane, žiadanie súhlasu s čiastočným späťvzatím) a dovyruboval

poplatky. Dňa 10. 1. 2012 bolo rozhodnuté o čiastočnom zastavení konania, proti tomuto

rozhodnutiu bolo podané odvolanie takže bude potrebné spis predložiť na odvolací súd.

V tomto štádiu konania, keď ešte nebolo dokončené iné dokazovanie vo veci (treba

dovypočuť navrhovaných svedkov), je návrh navrhovateľov na nariadenie znaleckého

dokazovania predčasný.

Záverom považujem za potrebné zdôrazniť, že na dĺžku konania mala vplyv aj

procesná aktivita samotných navrhovateľov. Vo veci zmenili návrh na začatie konania, z ich

strany dochádza k opakovaným čiastočným späťvzatiam návrhu, navrhovatelia zmarili 3

nariadené pojednávania, nezaložili do spisu viaceré podstatné listinné dôkazy a súd ich na

to musel opakovane vyzývať, pričom nedodržiavali sudcom stanovené lehoty.

Vzhľadom na vyššie uvedené, zákonný sudca je toho názoru, že z jeho strany v konaní

nedošlo k subjektívnym prieťahom. Pokiaľ v niektorých štádiách konania došlo k väčším

časovým odstupom medzi jednotlivými úkonmi súdu, bolo to spôsobené pracovnou

zaťaženosťou sudcu.“

Predsedníčka okresného súdu súčasne ústavnému súdu oznámila, že súhlasí s tým,

aby ústavný súd upustil od ústneho prerokovania sťažnosti.

Ústavný súd 1. októbra 2012 vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov, aby sa

vyjadrila k stanovisku okresného súdu, ako aj k otázke nariadenia verejného pojednávania.

Právna zástupkyňa sťažovateľov vo svojom podaní z 15. mája 2012 (doručenom ústavnému

súdu 16. októbra 2012) okrem iného uviedla:

«K vyjadreniu porušovateľa zaujímame nasledovné stanovisko:

Vo vyjadrení sa uvádza, že „na celkovú dĺžku konania mala objektívny vplyv

skutočnosť, že došlo k zmene zákonného sudcu...“. ...

Vo vyjadrení sa ďalej uvádza, že „ako vyplýva zo súdneho spisu na dĺžku konania

mal zásadný vplyv procesný postup a správanie sa navrhovateľov a ich právneho zástupcu,

ktorí sa niekoľkokrát bezdôvodne nezúčastnili na pojednávaní, nepredkladali riadne listinné

dôkazy, neustále menili žalobný petit, príp. brali čiastočne svoj návrh späť.“ K tomuto

stanovisku chceme uviesť, že ako vyplýva z obsahu našej sťažnosti a zo spisu vedenom pod

č. k. , nie je pravdou, že sa navrhovatelia a ich právny zástupca niekoľkokrát

bezdôvodne nezúčastnili na pojednávaní, nepredpokladali riadne listinné dôkazy. Naopak

sťažovatelia, ako účastníci v tomto spore sa správajú tak, aby prieťahy v konaní svojím

konaním nespôsobovali. Zúčastňujú sa pojednávaní (minimálne formou zastúpenia),

výsluchov, predkladajú dôkazy, označujú dôkazy a plnia povinnosti uložené súdom

v termínoch. V niekoľkých prípadoch sa súd pokúsil vykonštruovať neospravedlnené alebo

zavinené neplnenie si povinností zo strany právnej zástupkyne navrhovateľov, ale

vo všetkých prípadoch sa jednalo o vyvrátený omyl na strane súdu, ako napokon vyplýva

zo spisu. Máme za to, že je to spôsob odplaty zákonného sudcu za podané sťažnosti na

prieťahy v konaní, ktoré svojou nečinnosťou spôsobuje. K spomínanému pojednávaniu

zo 7. 9. 2005 je potrebné uviesť, že sa nejednalo o neospravedlnenú neúčasť právnej

zástupkyne a tiež, že táto neúčasť nevysvetľuje, prečo spor odvtedy trvá ďalších viac ako

sedem rokov. Naviac uvádzame, že poštový doručovateľ sa predmetné predvolanie pokúsil

doručiť 2. 9. 2005, z čoho vyplýva, že tvrdenie, že predvolanie bolo expedované 7. 8. 2005

nie je pravdivé, ako tvrdí zákonný sudca JUDr. M. S. Predvolanie nebolo expedované

mesiac pred pojednávaním, ale maximálne šesť dní pred pojednávaním. Ako dôkaz

prikladáme originál predvolania s poštovou obálkou.

K tvrdeniu, že navrhovatelia neustále menili žalobný petit, príp. brali čiastočne svoj

návrh späť chceme uviesť, že zmeny petitu a späťvzatia bolo nutné urobiť práve z dôvodu

nečinnosti a prieťahov na strane porušovateľa. Po uplynutí doby viac ako dvoch rokov

a ôsmych mesiacov od podania žaloby, existujúce vady diela donútili niektorých žalobcov

odstrániť časť stavebných vád na vlastné náklady a v súlade s tým museli žalobcovia zmeniť

petit žaloby. Rovnako ako dôsledok prieťahov v konaní sa niektoré vady stali behom času

a vplyvom prírodných podmienok neodstrániteľné, preto pre tieto vady bolo potrebné

navrhnúť alternatívny rozsudok vo forme zľavy ceny z diela. V dôsledku prieťahov v konaní

došlo ešte k ďalším udalostiam – jednak ku späťvzatiu zo strany niektorých navrhovateľov

(nie sú sťažovateľmi v tomto podaní) v dôsledku predaja svojich bytov a tiež k zániku firmy

odporcu.

Z uvedených dôvodov je nepochybné, že zodpovednosť za prieťahy v konaní je na

porušovateľovi a sťažovatelia svojím konaním nespôsobovali žiadne prieťahy, ktoré by im

mohli byť kladené za vinu. Preto na našej sťažnosti trváme v plnom rozsahu a uplatňujeme

si v súvislosti s týmto úkonom právnej pomoci právo na náhradu trov právneho zastúpenia

vo výške tarifnej odmeny za tento úkon právnej pomoci vo výške 63,58 € (po ponížení

o 50 % pre spoločné úkony) a režijného paušálu 7,63 €, spolu trovy právneho zastúpenia

pri tomto úkone právnej pomoci za štrnásť sťažovateľov vo výške 996,94 €. Celkovo

uplatňujú sťažovatelia právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2990,82 € (v

sťažnosti uplatnených 1993,88 € a týmto podaním uplatnených 996,94 €).»

Sťažovatelia súčasne vyjadrili súhlas s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho

pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.

Ústavný súd v nadväznosti na to využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu

ústavný súd zistil, že okresnému súdu bola 3. marca 2003 doručená žaloba J. M. a ďalších

dvadsiatich navrhovateľov z 27. februára 2003 o odstránenie vád na obytnom dome, proti

odporkyni v 1. rade, I., zhotoviteľke stavby, a proti odporkyni v 2. rade mestskej časti B.

Okresný súd 10. marca 2003 navrhovateľom oznámil, že návrh výroku rozsudku je

v časti nevykonateľný, pretože výrok musí byť určitý. Súčasne vyzval navrhovateľov pod

hrozbou zastavenia konania o doplnenie žaloby v lehote 7 dní.

Navrhovatelia vzali 31. marca 2003 žalobu späť vo vzťahu k odporkyni v 2. rade.

Okresný súd 25. novembra 2004 oznámil navrhovateľom, že pojednávanie sa

uskutoční v predpokladanom termíne do konca apríla 2005.

Okresný súd uznesením č. k. -139 z 18. júla 2005 zastavil konanie proti

odporkyni v 2. rade a nariadil pojednávanie na 7. september 2005, ktoré odročil na

17. október 2005 s tým, že odporkyňa v 1. rade (ďalej už len „odporkyňa“, resp. „právny

zástupca odporkyne“) predloží procesný návrh na dokazovanie do 30. septembra 2005.

Na pojednávaní uskutočnenom 17. októbra 2005 okresný súd vypočul navrhovateľov

v 1., 2., 3., 7., 17., 19. a v 20. rade, ako aj právneho zástupcu odporcu a odporkyňu. Okresný

súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že právna zástupkyňa navrhovateľov zašle do

14 dní okresnému súdu „špecifikáciu doteraz žalobného petitu zo dňa 3. 3. 2003 pod

následkom odmietnutia a zašle ďalší procesný návrh ohľadne zmeny návrhu v súvislosti

s požadovanými vynaloženými nákladmi zo strany jednotlivých vlastníkov bytov. V lehote 1

mesiaca doloží súdu listy vlastníctva, ktoré sa budú týkať všetkých jednotlivých

navrhovateľov. Na základe uvedených dokladov súd zvoli procesný postup.“.

Právna zástupkyňa navrhovateľov predložila 15. novembra 2005 listy vlastníctva

navrhovateľov (čiastočné výpisy) a po urgencii odporkyne (29. december 2005) sa jej

právny zástupca vyjadril 3. januára 2006 k zmene návrhu navrhovateľov.

Okresný súd uznesením č. k. -292 z 21. augusta 2006 pripustil zmenu

petitu navrhovateľov. Ďalej nariadil termín pojednávania na 29. január 2007, ktorý zmenil

na 28. marec 2007.

Okresný súd uskutočnil 28. marca 2007 pojednávanie, na ktorom vypočul

navrhovateľov v 6., 9., 10, 11., 12., 13. a 16. rade; pojednávanie bolo odročené na 6. jún

2007 na účely predvolania ďalších navrhovateľov.

Pojednávanie uskutočnené 6. júna 2007, ktoré pokračovalo vypočutím ďalších

účastníkov konania (navrhovatelia v 14., 15. a 21. rade), okresný súd odročil na

19. september 2007 na účely predvolania ďalšieho navrhovateľa a svedkyne.

Okresný súd 11. septembra 2007 oznámil právnym zástupcom účastníkov konania

zmenu termínu pojednávania na 14. november 2007.

Okresný súd na pojednávaní uskutočnenom 14. novembra 2007 vypočul svedkyňu

(bývalú starostku mestskej časti B.) a posledného z aktívne legitimovaných účastníkov

(navrhovateľ v 18. rade  Ing. Ľ. C.), keďže všetci ostatní navrhovatelia už boli vypočutí

predtým. Okresný súd potom pojednávanie odročil na neurčito, pričom právni zástupcovia

účastníkov mu mali zaslať písomné stanovisko k veci a k ďalšiemu dokazovaniu.

Ďalšie pojednávanie vo veci okresný súd uskutočnil 14. apríla 2008, na ktorom

vypočul navrhovateľku v 3. rade, predvolaného svedka a právnych zástupcov účastníkov

vo veci predloženia projektovej dokumentácie a rozpočtu stavby, ktorej odstránenie vád je

predmetom konania, resp. vo veci vedenia stavebného denníka a jeho predloženia ako

dôkazu. Okresný súd vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľov, aby mu v lehote jedného

mesiaca zaslala požadované odborné stanovisko.

Pojednávania nariadené na 21. máj 2008 okresný súd odročil z dôvodu neúčasti

právnej zástupkyne navrhovateľov na 23. jún 2008. Na pojednávaní 23. júna 2008 právna

zástupkyňa navrhovateľov neospravedlnila svoju účasť, keď pred pojednávaním (19. júna

2008) zaslala okresnému súdu požadované doklady (projekt stavby a dokumentáciu

skutočného vyhotovenia stavby). Okresný súd uvedené pojednávanie odročil na neurčito.

Okresný súd uznesením č. k. -473 z 5. augusta 2008 zastavil konanie

v časti nárokov navrhovateľov vo 4., 5. a v 8. rade. Ďalšie pojednávanie nariadil na 28. apríl

2010, pričom ho odročil na 28. máj 2010 na účely posúdenia všetkých listinných dôkazov

a doterajších ústnych prednesov a stanovenia ďalšieho postupu.

Na pojednávaní uskutočnenom okresným súdom 28. mája 2010 právna zástupkyňa

navrhovateľov opätovne navrhla nariadiť znalecké dokazovanie vo veci, pričom právny

zástupca odporkyne uviedol jej právny názor na plynutie záručnej lehoty ako prekluzívnej

lehoty a na neskoré uplatnenie reklamácií navrhovateľov (sťažovateľov) v danom prípade.

Okresný súd požiadal právnu zástupkyňu navrhovateľov, aby sa vyjadrila k tomu, či

navrhovatelia v 6. a 10. rade sú ďalej navrhovateľmi alebo či ich návrh vezme späť, a aby

v lehote 14 dní predložila doklady týkajúce sa reklamácií aj v zmysle pôvodného petitu.

Právna zástupkyňa navrhovateľov okresnému súdu doručila 14. októbra 2011

podanie, v ktorom mu oznámila, že navrhovateľka v 17. rade Ing. H. C. a navrhovateľ v 18.

rade Ing. Ľ. C. predali svoje byty na..., ktoré boli predmetom sporu, a už nie sú ich

vlastníkmi, preto už nie sú v spore aktívne legitimovaní a berú svoj návrh späť.

Okresný súd uznesením č. k. -548 z 10. januára 2012 konanie v časti

nárokov navrhovateľov v 6. a 10. rade zastavil.

Okresný súd ďalej vyzval 2. februára 2012 právnu zástupkyňu navrhovateľov, aby sa

vyjadrila, či súhlasí s čiastočným späťvzatím návrhu navrhovateľmi v 15., 16, 17. a 18. rade

(okrem iného Ing. H. C. a Ing. Ľ. C., pozn.). Právna zástupkyňa navrhovateľov doručila 14.

februára 2012 okresnému súdu súhlas so späťvzatím návrhu označených navrhovateľov (v

čase podania sťažnosti navrhovateľov ústavnému súdu okresný súd o späťvzatí, resp. o

zastavení konania proti navrhovateľom v 17. a 18. rade nerozhodol, pozn.).

Právna zástupkyňa navrhovateľov sa odvolala proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-548 z 10. januára 2012 v časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania.

Krajský súd uznesením č. k. -562 z 26. júna 2012 potvrdil napadnuté

uznesenie okresného súdu v napadnutej časti (právoplatnosť nadobudlo 20. augusta 2012,

vykonateľnosť 23. augusta 2012).

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva

podľa a podľa listiny, podľa ktorých každý má právo, aby

sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a listiny vychádza zo svojej ustálenej

judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a podľa

listiny ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna

a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania

(2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha

prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o žalobe (ďalej aj

„návrh“) 21 žalobcov (ďalej aj „navrhovatelia“) vrátane sťažovateľov „o odstránenie

stavebných vád na obytnom dome...“. Predsedníčka okresného súdu výslovne uviedla, že

právne a skutkovo ide o zložitú vec, v ktorej vystupuje viac navrhovateľov, sťažovatelia vec

nepovažujú za zložitú ani právne, ani fakticky. Podľa názoru ústavného súdu ide o vec,

ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Pokiaľ ide

o faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že vec je čiastočne fakticky zložitá

vzhľadom na počet navrhovateľov, a v nadväznosti na to aj na to, že dokazovanie

vyžadovalo zhromaždenie viacerých listinných dôkazov, avšak spoločných vo vzťahu

ku všetkým navrhovateľom, resp. vypracovanie znaleckého posudku. Vec je podľa názoru

ústavného súdu čiastočne zložitá, nemožno však hovoriť o takej zložitosti veci, ktorou by

bolo možné odôvodniť doterajšiu dĺžku namietaného konania okresného súdu (deväť a pol

roka) bez prijatia rozhodnutia vo veci samej.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd posudzoval, či došlo k zbytočným

prieťahom v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov namietaného

súdneho konania v procesnom postavení navrhovateľov. Právna zástupkyňa sťažovateľov

v priebehu celého konania včas reagovala na výzvy a požiadavky okresného súdu. Okresný

súd uviedol, že navrhovatelia zmarili tri pojednávania, ktoré nariadil na 7. september 2005,

21. máj 2008 a 23. jún 2008 z dôvodu ich neúčasti, resp. neúčasti ich právnej zástupkyne na

uvedených pojednávaniach. Vo vzťahu k pojednávaniu nariadenému na 7. september 2005

právna zástupkyňa sťažovateľov preukázala, že predvolanie nebolo doručené mesiac pred

konaním pojednávania, ale že pokus o doručenie 2. septembra 2005 bol neúspešný. Pokiaľ

ide o pojednávanie nariadené na 21. máj 2008, právna zástupkyňa sťažovateľov sa

ospravedlnila telefonicky 20. mája 2008 z dôvodu choroby a súčasne požiadala o odročenie

pojednávania. Na pojednávaní 23. júna 2008 sa právna zástupkyňa sťažovateľov

nezúčastnila, pričom doklady požadované okresným súdom, zaslala tomuto súdu 19. júna

2008. Ústavný súd konštatuje, že neúčasť sťažovateľov na pojednávaniach mohla mať

čiastočný, avšak nie rozhodujúci vplyv na doterajšiu dĺžku konania (odročenie označených

pojednávaní sa spravidla týkalo horizontu niekoľkých týždňov).

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v označenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa

a podľa listiny môže dôjsť nielen neodôvodnenou

nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou,

teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov

konania v primeranom čase (m. m. napr. , , ).

Ústavný súd na základe svojich zistení konštatuje, že okresný súd

- bol nečinný v období od 31. marca 2003 do 18. júla 2005, t. j. približne dva roky

a tri mesiace, a v období od 23. júna 2008 do 28. mája 2010, t. j. taktiež približne dva roky,

- konal neefektívne a aj s prieťahmi, keďže z celkovo desiatich pojednávaní

nariadených od začatia konania v roku 2003 mali význam z hľadiska dokazovania

a rozhodovania vo veci samej pojednávania, ktoré sa uskutočnili 17. októbra 2005,

28. marca 2007, 6. júna 2007, 14. apríla 2008 a 28. mája 2010,

- od ostatného pojednávania uskutočneného 28. mája 2010 až do podania sťažnosti

ústavnému súdu 24. februára 2012, resp. do 28. septembra 2012 (vyjadrenie ústavnému

súdu k sťažnosti), t. j. počas viac ako dvoch rokov, konal neefektívne a tiež s prieťahmi.

Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu nemohol akceptovať argumenty

uvedené vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu, resp. zákonného sudcu v predmetnej

veci z 28. septembra 2012 o nadmernom počte vecí (s. 5, 6).

Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre uviedol, že nadmerné množstvo

vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika

nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších

pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej

neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za

pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. ,

).

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené uzavrel, že konanie okresného súdu vedené

pod sp. zn. je poznačené tak nečinnosťou, ako aj neefektívnou činnosťou ako

celok, keď okresný súd v jeho rámci dosiaľ ani po viac ako deväť a pol roku právoplatne

nerozhodol o žalobe sťažovateľov, resp. svojím postupom ani nesmeroval k ukončeniu

dokazovania (dosiaľ nebolo nariadené znalecké dokazovanie, ktorého sa navrhovatelia

domáhajú už od roku 2006) a vydaniu rozhodnutia vo veci samej, čím porušil základné

právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a podľa listiny.

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

V súlade s a ústavný súd

prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. ďalej konal bez

zbytočných prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovatelia žiadajú aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

„z dôvodu, že v tomto prípade došlo k porušeniu základného práva spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany ako je len deklarácia porušenia...

Navrhujeme to s poukazom na dĺžku porušovania práva (deväť rokov), množstvo osôb,

ktorých sa porušovanie dotýka – nejedná sa len o samotných štrnástich sťažovateľov ale aj

ich rodiny, ktoré v predmetnom obytnom dome bývajú, a spôsob akým sa ich to dotýka –

jedná sa o vady, ktoré dennodenne znepríjemňujú život rodinám sťažovateľov a tým

vplývajú na ich fyzické a psychické zdravie a pohodu, výchovu detí, sociálne pomery

a medziľudské vzťahy. Vady, ktoré sú predmetom sporu sa týkajú bytov. Bytov, ktoré sú

v dnešnej dobe často najväčšou a celoživotnou investíciou rodiny, investíciou, ktorá sa nedá

podľa potreby vymeniť bez problémov za novú ako by to bolo v prípade napríklad

spotrebného tovaru. To znamená, že tu máme prípad, kde účastníci súdneho sporu,

respektíve im blízke osoby, nemajú inú možnosť ako čakať na výsledok súdu a strpieť pokiaľ

možno vady, ktorých existenciu chcú v konaní preukázať, čakať v bytoch, do ktorých im

zateká, v ktorom sa ývajú silné praskavé zvuky, kde sa objavuje pleseň a kde nemajú

súkromie od svojich najbližších susedov. Z týchto dôvodov navrhujeme, aby Ústavný súd

rozhodol o finančnom zadosťučinení vo výške 1000,- Eur za každý rok konania súdneho

sporu pre každého sťažovateľa osobitne. Nakoľko deväť rokov uplynulo od 27. 2. 2012

navrhujeme so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu priznať finančné zadosťučinenie

vo výške 9000,- Eur pre každého sťažovateľa osobitne.“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

o návrhu sťažovateľov z 27. februára 2003 viac ako deväť a pol roka, berúc do

úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci

sťažovateľov nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd

považoval priznanie sumy 5 000 € pre každého sťažovateľa za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. J. K.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úhradu vypočítal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,

spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3 a § 13 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) urobené v roku 2012;

vychádzal pritom z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za I. polrok 2011, ktorá bola 763 €, a z predloženého návrhu právnej zástupkyne

sťažovateľov. Keďže išlo o spoločné úkony pri zastupovaní 14 účastníkov konania,

základná sadzba tarifnej odmeny 127,16 € sa znížila o 50 %, čo predstavuje 63,58 € za

každý úkon (spolu 2 úkony), t. j. spolu s režijným paušálom 7,63 € x 2 (§ 16 ods. 3

vyhlášky) predstavuje celkovú sumu 1 993,88 €.

Ústavný súd pri svojom rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z fakultatívnej

možnosti priznania úhrady trov konania zakotvenej v .

Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa zastupovala v konaní pred ústavným súdom síce 14

sťažovateľov, zastupovala ich v tom istom konaní, v ich identickom postavení a v rovnakom

rozsahu namietaného porušenia nimi označených práv v tomto konaní, ústavný súd

vypočítanú úhradu za dva úkony právnej služby v súlade s využitím fakultatívnej možnosti

jej priznania v znížil o 50 %, čo v konečnom vyjadrení

predstavuje sumu 996,94 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2012