Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 139/2012
PDF · 290.06 KB
No categories available
IV. ÚS 139/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. novembra 2012
v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho
a Ladislava Orosza o sťažnosti J. M., Z. M., Ing. Z. L., R. H., M. P., P. K. a M. K., všetci
bytom B., Ing. V. Š., B., M. H., Z. H., Ing. V. B. a Ing. D. B., všetci bytom B., Ing. H. C. a
Ing. Ľ. C., obaja bytom B., zastúpených advokátkou JUDr. J. K., B., vo veci namietaného
porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd
postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 36/03, za účasti
Okresného súdu Bratislava II, takto
rozhodol:
1. Základné právo J. M., Z. M., Ing. V. Š., Ing. Z. L., R. H., M. P., P. K., M. K., M.
H., Z. H., Ing. H. C., Ing. Ľ. C., Ing. V. B. a Ing. D. B. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod
sp. zn. 18 C 36/03 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
18 C 36/03 konal bez zbytočných prieťahov.
3. J. M., Z. M., Ing. V. Š., Ing. Z. L., R. H., M. P., P. K., M. K., M. H., Z. H., Ing. H.
C., Ing. Ľ. C., Ing. V. B. a Ing. D. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v
sume po 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý
vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý J. M., Z. M., Ing. V. Š., Ing. Z. L., R.
H., M. P., P. K., M. K., M. H., Z. H., Ing. H. C., Ing. Ľ. C., Ing. V. B. a Ing. D. B. uhradiť
trovy konania v sume 996,94 € (slovom deväťstodeväťdesiatšesť eur a deväťdesiatštyri
centov) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. J. K., B., do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. februára
2012 doručená sťažnosť J. M., Z. M., Ing. Z. L., R. H., M. P., P. K. a M. K., všetci bytom
B., Ing. V. Š., B., M. H., Z. H., Ing. V. B. a Ing. D. B., všetci bytom B., Ing. H. C. a Ing. Ľ.
C., obaja bytom B. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. J. K., B., vo
veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl.
38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Okresného súdu
Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 36/03 o žalobe o
odstránenie stavebných vád na obytnom dome.
Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli, že okresnému súdu podali 27. februára
2003 žalobu o odstránenie stavebných vád na obytnom dome na ulici 6 – 10 v B. proti
žalovaným I. a mestská časť B. Žalobu proti mestskej časti B. sťažovatelia vzali späť 31.
marca 2003.
Okresný súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku 18. júla 2005
a prvé pojednávanie vo veci nariadil na 7. september 2005. Ďalšie pojednávania vo veci
sp. zn. 18 C 36/03 okresný súd uskutočnil 17. októbra 2005, 28. marca 2007, 6. júna 2007,
14. novembra 2007, 14. apríla 2008, 21. mája 2008 a 23. júna 2008.
Ostatné dve pojednávania vo veci okresný súd uskutočnil 28. apríla 2010 a 28. mája
2010. Podľa sťažovateľov uvedené časové odstupy medzi jednotlivými pojednávaniami
poukazujú na prieťahy (obdobia nečinnosti) v postupe okresného súdu. Okresný súd ani po
deviatich rokoch od podania žaloby a po desiatich uskutočnených pojednávaniach neskončil
dokazovanie, aj keď všetci účastníci a svedkovia boli vypočutí. Okresný súd doteraz
nevykonal znalecké dokazovanie, ktoré sťažovatelia, ako aj odporkyňa opakovane navrhli
uskutočniť.
Sťažovatelia v ďalšej časti sťažnosti uviedli, že v priebehu doterajšieho konania
podali 5. októbra 2004, 10. novembra 2004 a 24. augusta 2005 sťažnosti na prieťahy
v konaní predsedovi okresného súdu. Sťažnosť sťažovateľov z 24. augusta 2005 okresný
súd označil za nedôvodnú.
Podľa sťažovateľov okresný súd vo veci ďalej nekoná od 28. mája 2010.
Sťažovatelia vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhli, aby ústavný súd takto
rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľov: 1. J. M., B., 2. Z. M., B., 3. Ing. V. Š., B., 4. Ing. Z.
L., B., 5. R. H., B., 6. M. P., B., 7. P. K., B., 8. M. K., B., 9. M. H., B., 10. Z. H., B., 11. Ing.
H. C., B., 12. Ing. Ľ. C., B., 13. Ing. V. B., B. a 14. Ing. D. B., B. na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod
číslom konania 18 C 36/03 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava II prikazuje, aby v konaní vedenom pod číslom
konania 18 C 36/03 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľom 1. J. M., B., 2. Z. M., B., 3. Ing. V. Š., B., 4. Ing. Z. L., B., 5. R. H.,
B., 6. M. P., B., 7. P. K., B., 8. M. K., B., 9. M. H., B., 10. Z. H., B., 11. Ing. H. C., B., 12.
Ing. Ľ. C., B., 13. Ing. V. B., B. a 14. Ing. D. B., B. priznáva finančné zadosťučinenie
každému z nich v sume 9 000 € (slovom deväťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava II
povinný zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho
zástupcu JUDr. J. K., číslo účtu:... v T., a. s.
4. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť sťažovateľom trovy právneho
zastúpenia v sume 1993,88 € (slovom jedentisícdeväťstodeväťdesiattri eur
a osemdesiatosem centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. J. K., číslo účtu:... v T., a.
s., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Ústavný súd na predbežnom prerokovaní zistil, že sú splnené všetky ústavné
a zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti sťažovateľov na ďalšie konanie, a preto
uznesením č. k. IV. ÚS 139/2012-20 z 8. marca 2012 rozhodol o jej prijatí na ďalšie
konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].
Po prijatí sťažnosti sťažovateľov na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 20. marca
2012 a opakovane 25. apríla 2012 predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke
vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti.
Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 24. septembra 2012
(sp. zn. Spr. 2050/12, doručenom ústavnému súdu 28. septembra 2012) okrem iného
uviedla:
„Z chronológie úkonov vykonaných v predmetnom konaní je možné konštatovať, že
celková dĺžka konania od podania návrhu až doposiaľ je neštandardná. Na celkovú dĺžku
konania mala objektívny vplyv skutočnosť, že došlo k zmene zákonného sudcu, z dôvodu
odchodu predchádzajúcej zákonnej sudkyne na Krajský súd v Bratislave, v dôsledku čoho
súčasný zákonný sudca prebral veľké množstvo nevybavených reštančných vecí, ktoré bolo
potrebné vybavovať prednostne.
Dovolíme si konštatovať, že ako vyplýva zo súdneho spisu na dĺžku konania mal
zásadný vplyv procesný postup a správanie sa navrhovateľov a ich právneho zástupcu, ktorí
sa niekoľkokrát bezdôvodne nezúčastnili na pojednávaní, ktoré boli súdom nariadené,
nepredkladali riadne listinné dôkazy, na ktoré sami poukazovali a ktoré súd od nich žiadal,
neustále menili žalobný petit, príp. brali čiastočne svoj návrh späť.
Týmto svojím konaním podstatnou mierou prispeli k tomu, že súdne konanie doposiaľ
nebolo skončené.“
V priloženom vyjadrení k sťažnosti zákonný sudca uviedol:
„Dňa 3. 3. 2003 podali navrhovatelia J. M. a spol. proti odporcom I. a spol. na
tunajší súd návrh na odstránenie stavebných vád na obytnom dome na ul. č. 6 – 10 v B. Vec
teda napadla na Okresný súd Bratislava II ešte pred tým, ako som začal vykonávať funkciu
sudcu na Okresnom súde Bratislava II.
Na Okresnom súde Bratislava II som začal pracovať ako sudca od 15. 4. 2003 s tým,
že mi bolo pridelené odd. 18 C po sudkyni JUDr. F., ktorá odišla na Krajský súd
v Bratislave. Prevzal som takto asi 400 nevybavených spisov. Jednalo sa o ťažké súdne
oddelenie, v ktorom sa nachádzalo veľa reštančných spisov. Pre úplnosť je potrebné uviesť,
že po pridelení týchto spisov mi nebol žiadnym spôsobom upravený nápad nových vecí, teda
tieto som musel vybavovať popri už existujúcich nevybavených spisoch v oddelení 18 C.
Vzhľadom na túto enormnú zaťaženosť, bol prvý úkon po tom, čo bola vec pridelená mne,
urobený v novembri 2004, dňa 18. 7. 2005 bolo zastavené konanie voči odporcovi v 2. rade
v dôsledku späťvzatia návrhu voči nemu a prvé pojednávanie vo veci bolo vytýčené na
7. 9. 2005, pričom ani jeden z navrhovateľov, ani ich právna zástupkyňa sa na
pojednávanie nedostavili. Pokiaľ právna zástupkyňa navrhovateľov poukazovala na to, že
predvolanie na toto pojednávanie prevzala až dňa 9. 9. 2005, k tomu treba uviesť, že
predvolanie bolo expedované zo súdu dňa 7. 8. 2005, teda mesiac pred pojednávaním.
Pojednávanie bolo odročené na 17. 10. 2005, kde sa opätovne nedostavilo 13
navrhovateľov.
Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že sa jedná o skutkovo aj právne náročnú vec,
návrh podalo 21 navrhovateľov, pričom návrh mal vady, ktoré musel súd odstraňovať.
Vo veci bolo zatiaľ nariadených 10 pojednávaní (z toho 3 pojednávania – 7. 9. 2005, 21. 5.
2008 a 23. 6. 2008 boli zmarené z dôvodov na strane navrhovateľov resp. ich právnej
zástupkyne), súd musel vypočuť všetkých účastníkov konania a svedkov. Navrhovatelia
vo veci zmenili návrh, o ktorej zmene musel súd rozhodnúť, viackrát došlo k čiastočnému
späťvzatiu návrhu, o čom súd musel tiež rozhodnúť. Do sporu bolo založených množstvo
listinných dôkazov ako aj obsiahlych vyjadrení účastníkov, s ktorými sa súd musel podrobne
oboznámiť.
Pokiaľ navrhovatelia v ústavnej sťažnosti namietali, že súd vykonal niektoré
procesné úkony s veľkým časovým odstupom (napr. rozhodnutie o zmene návrhu, zastavenie
konania v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľom v 8. rade, vyrubenie súdnych
poplatkov), toto nemalo vplyv na dĺžku súdneho konania, nakoľko súd vo veci v týchto
obdobiach (teda v období od procesného úkonu účastníkov do rozhodnutia súd) konal.
Od ostatného pojednávania (dňa 28. 5. 2010 súd ďalej vo veci konal, čakal na
listiny, ktoré mali do spisu založiť účastníci konania, riešil ďalšie čiastočné späťvzatia
návrhu (doručovanie protistrane, žiadanie súhlasu s čiastočným späťvzatím) a dovyruboval
poplatky. Dňa 10. 1. 2012 bolo rozhodnuté o čiastočnom zastavení konania, proti tomuto
rozhodnutiu bolo podané odvolanie takže bude potrebné spis predložiť na odvolací súd.
V tomto štádiu konania, keď ešte nebolo dokončené iné dokazovanie vo veci (treba
dovypočuť navrhovaných svedkov), je návrh navrhovateľov na nariadenie znaleckého
dokazovania predčasný.
Záverom považujem za potrebné zdôrazniť, že na dĺžku konania mala vplyv aj
procesná aktivita samotných navrhovateľov. Vo veci zmenili návrh na začatie konania, z ich
strany dochádza k opakovaným čiastočným späťvzatiam návrhu, navrhovatelia zmarili 3
nariadené pojednávania, nezaložili do spisu viaceré podstatné listinné dôkazy a súd ich na
to musel opakovane vyzývať, pričom nedodržiavali sudcom stanovené lehoty.
Vzhľadom na vyššie uvedené, zákonný sudca je toho názoru, že z jeho strany v konaní
nedošlo k subjektívnym prieťahom. Pokiaľ v niektorých štádiách konania došlo k väčším
časovým odstupom medzi jednotlivými úkonmi súdu, bolo to spôsobené pracovnou
zaťaženosťou sudcu.“
Predsedníčka okresného súdu súčasne ústavnému súdu oznámila, že súhlasí s tým,
aby ústavný súd upustil od ústneho prerokovania sťažnosti.
Ústavný súd 1. októbra 2012 vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov, aby sa
vyjadrila k stanovisku okresného súdu, ako aj k otázke nariadenia verejného pojednávania.
Právna zástupkyňa sťažovateľov vo svojom podaní z 15. mája 2012 (doručenom ústavnému
súdu 16. októbra 2012) okrem iného uviedla:
«K vyjadreniu porušovateľa zaujímame nasledovné stanovisko:
Vo vyjadrení sa uvádza, že „na celkovú dĺžku konania mala objektívny vplyv
skutočnosť, že došlo k zmene zákonného sudcu...“. ...
Vo vyjadrení sa ďalej uvádza, že „ako vyplýva zo súdneho spisu na dĺžku konania
mal zásadný vplyv procesný postup a správanie sa navrhovateľov a ich právneho zástupcu,
ktorí sa niekoľkokrát bezdôvodne nezúčastnili na pojednávaní, nepredkladali riadne listinné
dôkazy, neustále menili žalobný petit, príp. brali čiastočne svoj návrh späť.“ K tomuto
stanovisku chceme uviesť, že ako vyplýva z obsahu našej sťažnosti a zo spisu vedenom pod
č. k. 18 C 36/03, nie je pravdou, že sa navrhovatelia a ich právny zástupca niekoľkokrát
bezdôvodne nezúčastnili na pojednávaní, nepredpokladali riadne listinné dôkazy. Naopak
sťažovatelia, ako účastníci v tomto spore sa správajú tak, aby prieťahy v konaní svojím
konaním nespôsobovali. Zúčastňujú sa pojednávaní (minimálne formou zastúpenia),
výsluchov, predkladajú dôkazy, označujú dôkazy a plnia povinnosti uložené súdom
v termínoch. V niekoľkých prípadoch sa súd pokúsil vykonštruovať neospravedlnené alebo
zavinené neplnenie si povinností zo strany právnej zástupkyne navrhovateľov, ale
vo všetkých prípadoch sa jednalo o vyvrátený omyl na strane súdu, ako napokon vyplýva
zo spisu. Máme za to, že je to spôsob odplaty zákonného sudcu za podané sťažnosti na
prieťahy v konaní, ktoré svojou nečinnosťou spôsobuje. K spomínanému pojednávaniu
zo 7. 9. 2005 je potrebné uviesť, že sa nejednalo o neospravedlnenú neúčasť právnej
zástupkyne a tiež, že táto neúčasť nevysvetľuje, prečo spor odvtedy trvá ďalších viac ako
sedem rokov. Naviac uvádzame, že poštový doručovateľ sa predmetné predvolanie pokúsil
doručiť 2. 9. 2005, z čoho vyplýva, že tvrdenie, že predvolanie bolo expedované 7. 8. 2005
nie je pravdivé, ako tvrdí zákonný sudca JUDr. M. S. Predvolanie nebolo expedované
mesiac pred pojednávaním, ale maximálne šesť dní pred pojednávaním. Ako dôkaz
prikladáme originál predvolania s poštovou obálkou.
K tvrdeniu, že navrhovatelia neustále menili žalobný petit, príp. brali čiastočne svoj
návrh späť chceme uviesť, že zmeny petitu a späťvzatia bolo nutné urobiť práve z dôvodu
nečinnosti a prieťahov na strane porušovateľa. Po uplynutí doby viac ako dvoch rokov
a ôsmych mesiacov od podania žaloby, existujúce vady diela donútili niektorých žalobcov
odstrániť časť stavebných vád na vlastné náklady a v súlade s tým museli žalobcovia zmeniť
petit žaloby. Rovnako ako dôsledok prieťahov v konaní sa niektoré vady stali behom času
a vplyvom prírodných podmienok neodstrániteľné, preto pre tieto vady bolo potrebné
navrhnúť alternatívny rozsudok vo forme zľavy ceny z diela. V dôsledku prieťahov v konaní
došlo ešte k ďalším udalostiam – jednak ku späťvzatiu zo strany niektorých navrhovateľov
(nie sú sťažovateľmi v tomto podaní) v dôsledku predaja svojich bytov a tiež k zániku firmy
odporcu.
Z uvedených dôvodov je nepochybné, že zodpovednosť za prieťahy v konaní je na
porušovateľovi a sťažovatelia svojím konaním nespôsobovali žiadne prieťahy, ktoré by im
mohli byť kladené za vinu. Preto na našej sťažnosti trváme v plnom rozsahu a uplatňujeme
si v súvislosti s týmto úkonom právnej pomoci právo na náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške tarifnej odmeny za tento úkon právnej pomoci vo výške 63,58 € (po ponížení
o 50 % pre spoločné úkony) a režijného paušálu 7,63 €, spolu trovy právneho zastúpenia
pri tomto úkone právnej pomoci za štrnásť sťažovateľov vo výške 996,94 €. Celkovo
uplatňujú sťažovatelia právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2990,82 € (v
sťažnosti uplatnených 1993,88 € a týmto podaním uplatnených 996,94 €).»
Sťažovatelia súčasne vyjadrili súhlas s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho
pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.
Ústavný súd v nadväznosti na to využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože dospel k názoru,
že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu
ústavný súd zistil, že okresnému súdu bola 3. marca 2003 doručená žaloba J. M. a ďalších
dvadsiatich navrhovateľov z 27. februára 2003 o odstránenie vád na obytnom dome, proti
odporkyni v 1. rade, I., zhotoviteľke stavby, a proti odporkyni v 2. rade mestskej časti B.
Okresný súd 10. marca 2003 navrhovateľom oznámil, že návrh výroku rozsudku je
v časti nevykonateľný, pretože výrok musí byť určitý. Súčasne vyzval navrhovateľov pod
hrozbou zastavenia konania o doplnenie žaloby v lehote 7 dní.
Navrhovatelia vzali 31. marca 2003 žalobu späť vo vzťahu k odporkyni v 2. rade.
Okresný súd 25. novembra 2004 oznámil navrhovateľom, že pojednávanie sa
uskutoční v predpokladanom termíne do konca apríla 2005.
Okresný súd uznesením č. k. 18 C 36/03-139 z 18. júla 2005 zastavil konanie proti
odporkyni v 2. rade a nariadil pojednávanie na 7. september 2005, ktoré odročil na
17. október 2005 s tým, že odporkyňa v 1. rade (ďalej už len „odporkyňa“, resp. „právny
zástupca odporkyne“) predloží procesný návrh na dokazovanie do 30. septembra 2005.
Na pojednávaní uskutočnenom 17. októbra 2005 okresný súd vypočul navrhovateľov
v 1., 2., 3., 7., 17., 19. a v 20. rade, ako aj právneho zástupcu odporcu a odporkyňu. Okresný
súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že právna zástupkyňa navrhovateľov zašle do
14 dní okresnému súdu „špecifikáciu doteraz žalobného petitu zo dňa 3. 3. 2003 pod
následkom odmietnutia a zašle ďalší procesný návrh ohľadne zmeny návrhu v súvislosti
s požadovanými vynaloženými nákladmi zo strany jednotlivých vlastníkov bytov. V lehote 1
mesiaca doloží súdu listy vlastníctva, ktoré sa budú týkať všetkých jednotlivých
navrhovateľov. Na základe uvedených dokladov súd zvoli procesný postup.“.
Právna zástupkyňa navrhovateľov predložila 15. novembra 2005 listy vlastníctva
navrhovateľov (čiastočné výpisy) a po urgencii odporkyne (29. december 2005) sa jej
právny zástupca vyjadril 3. januára 2006 k zmene návrhu navrhovateľov.
Okresný súd uznesením č. k. 18 C 36/03-292 z 21. augusta 2006 pripustil zmenu
petitu navrhovateľov. Ďalej nariadil termín pojednávania na 29. január 2007, ktorý zmenil
na 28. marec 2007.
Okresný súd uskutočnil 28. marca 2007 pojednávanie, na ktorom vypočul
navrhovateľov v 6., 9., 10, 11., 12., 13. a 16. rade; pojednávanie bolo odročené na 6. jún
2007 na účely predvolania ďalších navrhovateľov.
Pojednávanie uskutočnené 6. júna 2007, ktoré pokračovalo vypočutím ďalších
účastníkov konania (navrhovatelia v 14., 15. a 21. rade), okresný súd odročil na
19. september 2007 na účely predvolania ďalšieho navrhovateľa a svedkyne.
Okresný súd 11. septembra 2007 oznámil právnym zástupcom účastníkov konania
zmenu termínu pojednávania na 14. november 2007.
Okresný súd na pojednávaní uskutočnenom 14. novembra 2007 vypočul svedkyňu
(bývalú starostku mestskej časti B.) a posledného z aktívne legitimovaných účastníkov
(navrhovateľ v 18. rade Ing. Ľ. C.), keďže všetci ostatní navrhovatelia už boli vypočutí
predtým. Okresný súd potom pojednávanie odročil na neurčito, pričom právni zástupcovia
účastníkov mu mali zaslať písomné stanovisko k veci a k ďalšiemu dokazovaniu.
Ďalšie pojednávanie vo veci okresný súd uskutočnil 14. apríla 2008, na ktorom
vypočul navrhovateľku v 3. rade, predvolaného svedka a právnych zástupcov účastníkov
vo veci predloženia projektovej dokumentácie a rozpočtu stavby, ktorej odstránenie vád je
predmetom konania, resp. vo veci vedenia stavebného denníka a jeho predloženia ako
dôkazu. Okresný súd vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľov, aby mu v lehote jedného
mesiaca zaslala požadované odborné stanovisko.
Pojednávania nariadené na 21. máj 2008 okresný súd odročil z dôvodu neúčasti
právnej zástupkyne navrhovateľov na 23. jún 2008. Na pojednávaní 23. júna 2008 právna
zástupkyňa navrhovateľov neospravedlnila svoju účasť, keď pred pojednávaním (19. júna
2008) zaslala okresnému súdu požadované doklady (projekt stavby a dokumentáciu
skutočného vyhotovenia stavby). Okresný súd uvedené pojednávanie odročil na neurčito.
Okresný súd uznesením č. k. 18 C 36/2003-473 z 5. augusta 2008 zastavil konanie
v časti nárokov navrhovateľov vo 4., 5. a v 8. rade. Ďalšie pojednávanie nariadil na 28. apríl
2010, pričom ho odročil na 28. máj 2010 na účely posúdenia všetkých listinných dôkazov
a doterajších ústnych prednesov a stanovenia ďalšieho postupu.
Na pojednávaní uskutočnenom okresným súdom 28. mája 2010 právna zástupkyňa
navrhovateľov opätovne navrhla nariadiť znalecké dokazovanie vo veci, pričom právny
zástupca odporkyne uviedol jej právny názor na plynutie záručnej lehoty ako prekluzívnej
lehoty a na neskoré uplatnenie reklamácií navrhovateľov (sťažovateľov) v danom prípade.
Okresný súd požiadal právnu zástupkyňu navrhovateľov, aby sa vyjadrila k tomu, či
navrhovatelia v 6. a 10. rade sú ďalej navrhovateľmi alebo či ich návrh vezme späť, a aby
v lehote 14 dní predložila doklady týkajúce sa reklamácií aj v zmysle pôvodného petitu.
Právna zástupkyňa navrhovateľov okresnému súdu doručila 14. októbra 2011
podanie, v ktorom mu oznámila, že navrhovateľka v 17. rade Ing. H. C. a navrhovateľ v 18.
rade Ing. Ľ. C. predali svoje byty na..., ktoré boli predmetom sporu, a už nie sú ich
vlastníkmi, preto už nie sú v spore aktívne legitimovaní a berú svoj návrh späť.
Okresný súd uznesením č. k. 18 C 36/2003-548 z 10. januára 2012 konanie v časti
nárokov navrhovateľov v 6. a 10. rade zastavil.
Okresný súd ďalej vyzval 2. februára 2012 právnu zástupkyňu navrhovateľov, aby sa
vyjadrila, či súhlasí s čiastočným späťvzatím návrhu navrhovateľmi v 15., 16, 17. a 18. rade
(okrem iného Ing. H. C. a Ing. Ľ. C., pozn.). Právna zástupkyňa navrhovateľov doručila 14.
februára 2012 okresnému súdu súhlas so späťvzatím návrhu označených navrhovateľov (v
čase podania sťažnosti navrhovateľov ústavnému súdu okresný súd o späťvzatí, resp. o
zastavení konania proti navrhovateľom v 17. a 18. rade nerozhodol, pozn.).
Právna zástupkyňa navrhovateľov sa odvolala proti uzneseniu okresného súdu č. k.
18 C 36/2003-548 z 10. januára 2012 v časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania.
Krajský súd uznesením č. k. 9 Co 186/2012-562 z 26. júna 2012 potvrdil napadnuté
uznesenie okresného súdu v napadnutej časti (právoplatnosť nadobudlo 20. augusta 2012,
vykonateľnosť 23. augusta 2012).
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, podľa ktorých každý má právo, aby
sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny vychádza zo svojej ustálenej
judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa
rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota
osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.
Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže
odročiť len z dôležitých dôvodov.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2
listiny ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna
a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania
(2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha
prerokúvanej veci.
1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o žalobe (ďalej aj
„návrh“) 21 žalobcov (ďalej aj „navrhovatelia“) vrátane sťažovateľov „o odstránenie
stavebných vád na obytnom dome...“. Predsedníčka okresného súdu výslovne uviedla, že
právne a skutkovo ide o zložitú vec, v ktorej vystupuje viac navrhovateľov, sťažovatelia vec
nepovažujú za zložitú ani právne, ani fakticky. Podľa názoru ústavného súdu ide o vec,
ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Pokiaľ ide
o faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že vec je čiastočne fakticky zložitá
vzhľadom na počet navrhovateľov, a v nadväznosti na to aj na to, že dokazovanie
vyžadovalo zhromaždenie viacerých listinných dôkazov, avšak spoločných vo vzťahu
ku všetkým navrhovateľom, resp. vypracovanie znaleckého posudku. Vec je podľa názoru
ústavného súdu čiastočne zložitá, nemožno však hovoriť o takej zložitosti veci, ktorou by
bolo možné odôvodniť doterajšiu dĺžku namietaného konania okresného súdu (deväť a pol
roka) bez prijatia rozhodnutia vo veci samej.
2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd posudzoval, či došlo k zbytočným
prieťahom v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov namietaného
súdneho konania v procesnom postavení navrhovateľov. Právna zástupkyňa sťažovateľov
v priebehu celého konania včas reagovala na výzvy a požiadavky okresného súdu. Okresný
súd uviedol, že navrhovatelia zmarili tri pojednávania, ktoré nariadil na 7. september 2005,
21. máj 2008 a 23. jún 2008 z dôvodu ich neúčasti, resp. neúčasti ich právnej zástupkyne na
uvedených pojednávaniach. Vo vzťahu k pojednávaniu nariadenému na 7. september 2005
právna zástupkyňa sťažovateľov preukázala, že predvolanie nebolo doručené mesiac pred
konaním pojednávania, ale že pokus o doručenie 2. septembra 2005 bol neúspešný. Pokiaľ
ide o pojednávanie nariadené na 21. máj 2008, právna zástupkyňa sťažovateľov sa
ospravedlnila telefonicky 20. mája 2008 z dôvodu choroby a súčasne požiadala o odročenie
pojednávania. Na pojednávaní 23. júna 2008 sa právna zástupkyňa sťažovateľov
nezúčastnila, pričom doklady požadované okresným súdom, zaslala tomuto súdu 19. júna
2008. Ústavný súd konštatuje, že neúčasť sťažovateľov na pojednávaniach mohla mať
čiastočný, avšak nie rozhodujúci vplyv na doterajšiu dĺžku konania (odročenie označených
pojednávaní sa spravidla týkalo horizontu niekoľkých týždňov).
3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v označenom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu.
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny môže dôjsť nielen neodôvodnenou
nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou,
teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov
konania v primeranom čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Ústavný súd na základe svojich zistení konštatuje, že okresný súd
- bol nečinný v období od 31. marca 2003 do 18. júla 2005, t. j. približne dva roky
a tri mesiace, a v období od 23. júna 2008 do 28. mája 2010, t. j. taktiež približne dva roky,
- konal neefektívne a aj s prieťahmi, keďže z celkovo desiatich pojednávaní
nariadených od začatia konania v roku 2003 mali význam z hľadiska dokazovania
a rozhodovania vo veci samej pojednávania, ktoré sa uskutočnili 17. októbra 2005,
28. marca 2007, 6. júna 2007, 14. apríla 2008 a 28. mája 2010,
- od ostatného pojednávania uskutočneného 28. mája 2010 až do podania sťažnosti
ústavnému súdu 24. februára 2012, resp. do 28. septembra 2012 (vyjadrenie ústavnému
súdu k sťažnosti), t. j. počas viac ako dvoch rokov, konal neefektívne a tiež s prieťahmi.
Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu nemohol akceptovať argumenty
uvedené vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu, resp. zákonného sudcu v predmetnej
veci z 28. septembra 2012 o nadmernom počte vecí (s. 5, 6).
Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre uviedol, že nadmerné množstvo
vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika
nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších
pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej
neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za
pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. IV. ÚS 43/06,
Ústavný súd v nadväznosti na uvedené uzavrel, že konanie okresného súdu vedené
pod sp. zn. 18 C 36/03 je poznačené tak nečinnosťou, ako aj neefektívnou činnosťou ako
celok, keď okresný súd v jeho rámci dosiaľ ani po viac ako deväť a pol roku právoplatne
nerozhodol o žalobe sťažovateľov, resp. svojím postupom ani nesmeroval k ukončeniu
dokazovania (dosiaľ nebolo nariadené znalecké dokazovanie, ktorého sa navrhovatelia
domáhajú už od roku 2006) a vydaniu rozhodnutia vo veci samej, čím porušil základné
právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny.
IV.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
V súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd
prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 36/03 ďalej konal bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovatelia žiadajú aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
„z dôvodu, že v tomto prípade došlo k porušeniu základného práva spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany ako je len deklarácia porušenia...
Navrhujeme to s poukazom na dĺžku porušovania práva (deväť rokov), množstvo osôb,
ktorých sa porušovanie dotýka – nejedná sa len o samotných štrnástich sťažovateľov ale aj
ich rodiny, ktoré v predmetnom obytnom dome bývajú, a spôsob akým sa ich to dotýka –
jedná sa o vady, ktoré dennodenne znepríjemňujú život rodinám sťažovateľov a tým
vplývajú na ich fyzické a psychické zdravie a pohodu, výchovu detí, sociálne pomery
a medziľudské vzťahy. Vady, ktoré sú predmetom sporu sa týkajú bytov. Bytov, ktoré sú
v dnešnej dobe často najväčšou a celoživotnou investíciou rodiny, investíciou, ktorá sa nedá
podľa potreby vymeniť bez problémov za novú ako by to bolo v prípade napríklad
spotrebného tovaru. To znamená, že tu máme prípad, kde účastníci súdneho sporu,
respektíve im blízke osoby, nemajú inú možnosť ako čakať na výsledok súdu a strpieť pokiaľ
možno vady, ktorých existenciu chcú v konaní preukázať, čakať v bytoch, do ktorých im
zateká, v ktorom sa ozývajú silné praskavé zvuky, kde sa objavuje pleseň a kde nemajú
súkromie od svojich najbližších susedov. Z týchto dôvodov navrhujeme, aby Ústavný súd
rozhodol o finančnom zadosťučinení vo výške 1000,- Eur za každý rok konania súdneho
sporu pre každého sťažovateľa osobitne. Nakoľko deväť rokov uplynulo od 27. 2. 2012
navrhujeme so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu priznať finančné zadosťučinenie
vo výške 9000,- Eur pre každého sťažovateľa osobitne.“.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti
prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
18 C 36/03 o návrhu sťažovateľov z 27. februára 2003 viac ako deväť a pol roka, berúc do
úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci
sťažovateľov nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd
považoval priznanie sumy 5 000 € pre každého sťažovateľa za primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. J. K.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch
podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo
sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Úhradu vypočítal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,
spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3 a § 13 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) urobené v roku 2012;
vychádzal pritom z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za I. polrok 2011, ktorá bola 763 €, a z predloženého návrhu právnej zástupkyne
sťažovateľov. Keďže išlo o spoločné úkony pri zastupovaní 14 účastníkov konania,
základná sadzba tarifnej odmeny 127,16 € sa znížila o 50 %, čo predstavuje 63,58 € za
každý úkon (spolu 2 úkony), t. j. spolu s režijným paušálom 7,63 € x 2 (§ 16 ods. 3
vyhlášky) predstavuje celkovú sumu 1 993,88 €.
Ústavný súd pri svojom rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z fakultatívnej
možnosti priznania úhrady trov konania zakotvenej v § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa zastupovala v konaní pred ústavným súdom síce 14
sťažovateľov, zastupovala ich v tom istom konaní, v ich identickom postavení a v rovnakom
rozsahu namietaného porušenia nimi označených práv v tomto konaní, ústavný súd
vypočítanú úhradu za dva úkony právnej služby v súlade s využitím fakultatívnej možnosti
jej priznania v § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde znížil o 50 %, čo v konečnom vyjadrení
predstavuje sumu 996,94 €.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto
rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. novembra 2012