Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 248/2012
PDF · 211.9 KB
No categories available
II. ÚS 248/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. novembra 2012
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja
Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti F., a. s., Česká republika, právne zastúpenej
advokátom Mgr. M. J., N., vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C 237/2010 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 237/2010 p o r u š i l
základné právo spoločnosti F., a. s., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Okresnému súdu Bratislava II vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 237/2010
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. Spoločnosti F., a. s., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €
(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť jej
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Spoločnosti F., a. s., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume
396,61 € (slovom tristodeväťdesiatšesť eur a šesťdesiatjeden centov), ktoré j e Okresný
súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokáta Mgr. M. J., N., do jedného
mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 248/2012-7 z 10. júla 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti F., a. s., Česká republika (ďalej
len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 237/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti vyplynulo, že «Podaním zo dňa 27. 10. 2008 uplatnil navrhovateľ,
obchodná spoločnosť F., a. s. svoje práva vyplývajúce z príslušných ustanovení súkromného
práva na Okresnom súde Bratislava II (ďalej aj len ako „súd“).
Na výzvu súdu zaplatil navrhovateľ súdny poplatok za návrh vo výške 354,71 EUR.
Okresný súd Bratislava II vydal v predmetnej veci dňa 4. 8. 2009 Platobný rozkaz,
ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.914.43 EUR a nahradil trovy
konania vo výške 354,71 EUR, resp. trovy právneho zastúpenia vo výške 739,45 EUR,
k rukám jeho právneho zástupcu.
Proti uvedenému platobnému rozkazu podal dňa 20. 8. 2009 odporca odpor, ktorý je
podľa názoru navrhovateľa v merite veci neodôvodnený, nakoľko odporca v ňom
nespochybňoval nárok navrhovateľa ako taký, poukazoval len na neúmernosť sadzby úroku
z omeškania (čo bolo podstatou nároku navrhovateľa), ktorý však bol uplatnený len
v zákonom stanovenej výške.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť mal súd odpor ako vecne neodôvodnený
odmietnuť, no na miesto toho platobný rozkaz zrušil, bez toho aby do dnešného dňa
akýmkoľvek spôsobom vo veci samej postúpil, aby nariadil termín súdneho pojednávania
alebo vo veci rozhodol.
Uznesením zo dňa 5. 11. 2009 súd nepriznal odporcovi oslobodenie od súdnych
poplatkov, proti ktorému sa odporca odvolal dňa 11. 2. 2010 s tým, že spis bol dňa
1. 4. 2010 predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave.
V tom čase sa už navrhovateľ opakovane domáhal zjednania nápravy, a to
viacnásobným telefonickým dotazovaním a urgovaním veci na súde, napokon aj písomne,
a to Urgenciou dňa 4. 5. 2009, následne Upozornením na prieťahy v roku 2010, na ktoré
odpovedala podpredsedníčka Okresného súdu Bratislava II, pani JUDr. K. F., podľa ktorej
však sťažnosť na prieťahy nebola dôvodná. Naposledy boli prieťahy namietané podaním
zo dňa 6. 7. 2011, kde bola opätovne skonštatovaná niekoľkomesačná neodôvodnená
nečinnosť súdu, avšak bez akejkoľvek reakcie zo strany súdu, resp. bez akéhokoľvek
zlepšenia alebo postupu vo veci.
V tejto súvislosti už ani neuvádzam pravidelné telefonické dotazovanie, ktorým bolo
vždy zistené len to, že vec sa nachádza u vyššieho súdneho úradníka alebo sudcu (ktorých
sa vo veci vzhľadom na dlhé časové obdobie vystriedalo už niekoľko), no žiadny z nich
nekonal.
Od poslednej sťažnosti na prieťahy v konaní z júla 2011 pritom uplynulo už ďalších
viac ako päť (5) mesiacov.
Priložené listiny pritom jednoznačne preukazujú to, že základné právo navrhovateľa
na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, resp. právo na verejné
prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky bolo viacnásobne neodôvodnene porušené a súdne konanie je za posledný viac
ako rok aj pol poznačené takmer sústavnými prieťahmi. Bez ohľadu na všeobecný rozmer
porušenia práv navrhovateľa uvedených v predchádzajúcej vete, konkrétne čím dlhšie
prieťahy trvajú, tým viacej ohrozujú navrhovateľovu likviditu a jeho podnikanie, resp.
zvyšujú riziko úspešnosti budúcej vymožiteľnosti jeho práv.
Súdne konanie je „vedené“ (ak sa o vedení konania dá vôbec hovoriť) nad akúkoľvek
časovú únosnosť, nad obvykle akceptovateľný rámec.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ týmto navrhuje, aby Ústavný súd
Slovenskej republiky vyhovel jeho sťažnosti a zároveň rozhodol nasledovne:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti F., a. s.(...), aby sa jej vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo Okresným
súdom Bratislava II porušené.
2. Okresnému súdu Bratislava II sa v konaní č. 32Ro/750/2009, resp. 8C/237/2010
prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
3. Obchodnej spoločnosti F., a. s.(...), sa priznáva primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 3.000,- EUR..., ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť
jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
4. Okresný súd Bratislava II je ďalej povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania,
a to na účet advokáta, Mgr. M. J.(...) a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.».
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 2119/2012
z 21. septembra 2012 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu
okresného súdu z 9. októbra 2012.
2.1 Predsedníčka okresného súdu uviedla chronológiu úkonov vykonaných súdom
v danej veci a dodala najmä, že:
„(...) Z prehľadu procesných úkonov vypláva, že vo veci od podania návrhu
na vydanie platobného rozkazu až do 22. 12. 2010 súd konal bez prieťahov a úkony
vykonával v primeraných časových lehotách.
Spis bol pridelený dňa 12. 10. 2010, po prevode do registra C zákonnému sudcovi
Mgr. R. P. pod sp. zn. 8C/237/2010. Spis bol dňa 22. 12. 2010 predložený vyššou súdnou
úradníčkou sudcovi za účelom vytýčenia termínu pojednávania.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že od tohto dátumu sudca vo veci nekonal.
Súčasne Vám oznamujem, že netrvám na ústnom prejednaní sťažnosti.“
2.2 Právny zástupca sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky
okresného súdu zaujal toto stanovisko:
„(...) týmto ako právny zástupca spoločnosti oznamujem, že na ústnom pojednávaní
v predmetnej veci netrvám.
S poukazom na Vyjadrenie predsedníčky okresného súdu JUDr. D. B. zo dňa
21. 9. 2012, ako aj z(...) prehľadu procesných úkonov v predmetnej veci je zrejmé, že
po prevode spisu do registra C zákonnému sudcovi Mgr. R. P. (dňa 12. 10. 2010) a jeho
následného predloženia vyššou súdnou úradníčkou sudcovi za účelom vytýčenia nového
termínu pojednávania (dňa 22. 12. 2010) sudca v uvedenej veci od 22. 12. 2010
preukázateľne a neodôvodnene nekoná, čo predstavuje porušenie základných práv na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 8 C 237/2010:
Dňa 29. októbra 2008 sťažovateľka podala na okresnom súde proti F. B., zastúpenej
riaditeľom Ing. M. V. (ďalej len „odporca“), návrh na vydanie platobného rozkazu
na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 178 178 Sk s príslušenstvom.
Dňa 11. mája 2009 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby zaplatila súdny poplatok
za podanie návrhu.
Dňa 28. mája 2009 sťažovateľka požiadala okresný súd, aby vo veci konal, a zároveň
oznámila, že zaplatila súdny poplatok.
Dňa 7. júla 2009 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby predložila fotokópiu dokladu
o úhrade poplatku.
Dňa 27. júla 2009 bol zložený súdny poplatok.
Dňa 4. augusta 2009 okresný súd vydal platobný rozkaz, ktorým uložil odporcovi,
aby sťažovateľke zaplatil sumu 5 914,43 € a nahradil trovy konania a trovy právneho
zastúpenia.
Dňa 25. augusta 2009 odporca podal odpor proti platobnému rozkazu.
Dňa 4. septembra 2009 okresný súd vyzval odporcu na doloženie poverenia, ktorým
preukáže, že podpísaná je oprávnená konať v mene štatutárneho orgánu odporcu (riaditeľa).
Dňa 25. septembra 2009 odporca doložil požadované poverenie.
Dňa 30. septembra 2009 okresný súd vyzval odporcu, aby zaplatil súdny poplatok
za podanie odporu.
Dňa 3. novembra 2009 odporca podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu
upravujúcemu povinnosť uhradiť poplatok za podanie odporu.
Dňa 5. novembra 2009 okresný súd uznesením nepriznal odporcovi oslobodenie
od súdnych poplatkov.
Dňa 10. novembra 2009 sa sťažovateľka vyjadrila k odporu podanému odporcom.
Dňa 11. februára 2010 odporca podal odvolanie proti uzneseniu, ktorým mu okresný
súd nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.
Dňa 9. apríla 2010 bol spis s opravným prostriedkom predložený odvolaciemu súdu.
Dňa 31. augusta 2010 odvolací súd uznesením potvrdil napadnuté uznesenie
okresného súdu.
Dňa 30. septembra 2010 bol spis aj s uznesením odvolacieho súdu vrátený
okresnému súdu.
Dňa 5. novembra 2010 odporca zaplatil súdny poplatok.
Dňa 10. decembra 2010 bol spis prevedený do oddelenia Občianskoprávne veci a bol
pridelený na prerokovanie a rozhodnutie novému zákonnému sudcovi.
Dňa 11. júla 2011 sťažovateľka vyzvala okresný súd na odstránenie prieťahov
v konaní.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 237/2010 dochádza k porušovaniu jej základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka
posudzovaného konania (ako na to bude poukázané v bode III/3 tohto rozhodnutia), nebola
závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne
zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto
konaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná
správaním sťažovateľky, hoci sťažovateľka riadne a včas neuhradila súdny poplatok.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní
a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci opakovane bezdôvodne nečinný, a to
konkrétne od 29. októbra 2008 do 11. mája 2009 (sedem mesiacov) a od 30. septembra 2010
do 21. septembra 2012 (dva roky). Uvedená absolútna nečinnosť okresného súdu nie je
ničím ospravedlniteľná, pretože počas viac ako dvoch rokov a siedmich mesiacov súd
nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
sťažovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom
práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobia
nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať
za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné.
Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť okresného súdu ústavný súd konštatuje, že
v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním
účastníkov konania, ale výlučne v dôsledku postupu okresného súdu. Ústava pritom v čl. 48
ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné
opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti, bez zbytočných
prieťahov.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka požadovala priznať finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, pričom
poukázala najmä na to, že „čím dlhšie prieťahy trvajú, tým viacej ohrozujú navrhovateľovu
likviditu a jeho podnikanie, resp. zvyšujú riziko úspešnosti budúcej vymožiteľnosti jeho
práv“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného
v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd
preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa
citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti
s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje
za primerané v sume 2 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti
z 9. decembra 2011, spísanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu
z 9. októbra 2012). Za dva úkony vykonané v roku 2011 patrí odmena v sume dvakrát
po 123,50 € a režijný paušál v sume dvakrát po 7,41 € a za jeden úkon vykonaný v roku
2012 patrí odmena v sume 127,16 € a režijný paušál v sume 7,63 €, preto trovy právneho
zastúpenia pre sťažovateľku predstavujú sumu 396,61 € v zmysle vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľkou
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. novembra 2012