Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 450/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. novembra 2012

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho

a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti F., s. r. o., S., zastúpenej

advokátkou JUDr. E. Š., S., vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. ,

za účasti Okresného súdu Poprad, takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti F., s. r. o., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Poprad p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti F., s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Poprad p o v i n n ý vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Poprad j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti F., s. r. o.,

trovy konania v sume 323,50 € (slovom tristodvadsaťtri eur a päťdesiat centov) na účet jej

právnej zástupkyne JUDr. E. Š., S., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 28. augusta 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti F., s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 28. novembra 2006 návrh na vydanie

platobného rozkazu „na zaplatenie sumy 674 925 Sk z titulu úrokov z omeškania s úhradou

tovarových faktúr“.

Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie

v jej právnej veci právoplatne skončené.

Okrem toho, že sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , zároveň sa domáha prikázať

okresnému súdu, aby konal v namietanom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon sa

domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € a úhrady trov konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. doručeným ústavnému súdu 9. augusta 2012, v ktorom sa okrem iného

uvádza:

„Sťažovateľka podala dňa 23. 2. 2011 sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola

evidovaná pod číslom Spr/100112/2011. Predseda súdu dňa 16. 3. 2011 konštatoval, že

sťažnosť je dôvodná a zo strany predsedu súdu boli prijaté opatrenia na zabezpečenie

plynulosti súdneho konania. V rámci týchto opatrení je v pravidelných intervaloch

sledovaný priebeh vybavovania veci zo strany predsedu súdu.

Celková dĺžka konania je ovplyvnená predovšetkým skutkovou zložitosťou

prejednávanej veci. Poukazujeme predovšetkým na rozsiahlosť uplatnených nárokov

(vo veci sa uplatňujú úroky z omeškania zo 751 faktúr) a objasnenie skutkového stavu si

vyžiadalo pomerne rozsiahle dokazovanie vrátane vykonania znaleckého dokazovania. Súd

nariadil vo veci znalecké dokazovanie už dňa 5. 3. 2011, avšak z dôvodu dlhodobej

práceneschopnosti ustanoveného znalca bolo potrebné rozhodovať o zmene znalca.

Vzhľadom na problematiku, ktorá bola predmetom znaleckého dokazovania ako

aj na skutočnosť, že znalkyňa poverená vykonaním znaleckého dokazovania bola

práceneschopná, znalkyňa žiadala o predĺženie lehoty na vykonanie znaleckého

dokazovania. Dĺžku konania taktiež ovplyvnili viaceré žiadosti zo strany účastníkov a ich

právnych zástupcov o odročenie pojednávania a tiež väčší počet návrhov na dokazovanie,

ktoré súd akceptoval a vykonal.

Sme toho názoru, že v súčasnom období nedochádza k prieťahom pri vybavovaní vecí

a na dĺžku konania majú vplyv aj vyššie uvedené objektívne skutočnosti.“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka zaujala stanovisko podaním doručeným

ústavnému súdu 31. októbra 2012, v ktorom okrem iného uviedla:

„Nesúhlasíme s vysloveným názorom, že celková dĺžka konania je ovplyvnená

skutkovou zložitosťou prejednávanej veci, pretože právo na úroky z omeškania je založené

na princípe objektívnej zodpovednosti. Jediným liberačným dôvodom by mohlo byť

omeškanie veriteľa – k čomu však nedošlo. Prelo skutkové okolnosti nepovažujeme

za zložité.

Pokiaľ ide o rozsiahlosť uplatnených nárokov (úroky zo 751 faktúr) –

na pojednávaniach sa súd nezaoberal osobitne jednotlivými faktúrami a ani odporca

nenamietal jednotlivé faktúry a omeškanie s ich úhradami. Preto táto skutočnosť nemohla

ovplyvniť trvanie súdneho konania. Počet faktúr mohol ovplyvniť jedine trvanie znaleckého

dokazovania.

Z týchto dôvodov sme toho názoru, že v tomto prípade došlo k prieťahom pri

vybavovaní veci.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania:

- 28. november 2006 – okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľky, ktorým

sa domáhala vydania platobného rozkazu proti spoločnosti S., s. r. o., P. (ďalej len

„odporca“),

- 22. január 2007 – okresný súd vyzval sťažovateľku, aby v lehote 10 dní zaplatila

súdny poplatok za podanie návrhu (súdny poplatok bol uhradený 31. januára

2007),

- 23. apríl 2007 – okresný súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal

odporca 10. mája 2007 odpor,

- 16. máj 2007 – okresný súd uznesením uložil odporcovi, aby v lehote 10 dní

zaplatil súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému rozkazu (súdny

poplatok bol uhradený 4. júna 2007),

- 8. jún 2007 – vec dosiaľ vedená pod sp. zn. 16 bola „prevedená

do oddelenia Obchodné veci“ a bola jej pridelená sp. zn. ,

- 11. október 2007 – nariadené pojednávanie sa neuskutočnilo a bolo odročené

na 23. október 2007,

- 23. október 2007 – pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že „právni

zástupcovia označia v lehote 30 dní dôkazy, ktoré navrhujú vykonať a to

písomne“,

- 21. november 2007 – okresný súd prípisom vyzval právnu zástupkyňu

sťažovateľky, aby v lehote 7 dní predložila „kópie príloh, z ktorých si uplatňuje

úroky z omeškania“,

- 28. október 2008 – okresný súd odročil nariadené pojednávanie na 9. december

2008 s tým, že „právni zástupcovia označia dôkazy v lehote 7 dní písomne, ktoré

navrhujú vo veci vykonať“,

- 9. december 2008 – okresný súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že

„právny zástupca žalovaného označí do konca r. 2008 dôkazy, ktoré navrhuje vo

veci vykonať“,

- 19. mája 2009 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 25. jún 2009, ktoré

bolo z dôvodu neúčasti účastníkov konania odročené na 2. júl 2009,

- 2. júl 2009 – pojednávanie sa z dôvodu neúčasti účastníkov konania neuskutočnilo

a bolo odročené na 27. október 2009,

- 1. december 2009 – okresný súd uznesením na základe zmluvy o predaji podniku

z 30. decembra 2008 pripustil do konania „vstup žalobcu S., s. r. o..., namiesto

doterajšieho žalobcu“,

- 9. december 2009 – okresný súd opravným uznesením opravil výrok uznesenia

z 1. decembra 2009 s tým, že správne označenie vstupujúceho „žalobcu je F.,

s. r. o...“,

- 16. marec 2010 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 20. máj 2010,

pričom pojednávanie sa pre neprítomnosť odporcu a jeho právneho zástupcu

a tiež neprítomnosť navrhovateľa (ospravedlnený) neuskutočnilo a okresný súd

ho odročil na 30. september 2010,

- 30. september 2010 – okresný súd pojednávanie odročil na neurčito „za účelom

vykonania znaleckého dokazovania z odboru ekonomika – účtovníctvo“ s tým, že

právni zástupcovia „budú formulovať otázky pre znalca v lehote 30 dní“,

- 5. marec 2011 – okresný súd uznesením nariadil vo veci znalecké dokazovanie

a poveril znalca Ing. S. P., aby v lehote 60 dní vypracoval znalecký posudok,

- 20. apríl 2011 – súdny znalec listom navrhol okresnému súdu, aby vzhľadom

na jeho pretrvávajúce zdravotné problémy ustanovil iného súdneho znalca,

- 27. jún 2011 – okresný súd uznesením odvolal pôvodne ustanoveného súdneho

znalca a vypracovaním znaleckého posudku poveril iného súdneho znalca

(znalkyňu),

- 15. december 2011 – okresnému súdu bol doručený znalecký posudok č. 14/2011,

- 18. apríl 2012 – okresný súd uznesením zaviazal odporcu na „zloženie ďalšieho

preddavku na trovy dôkazu...“ (preddavok bol uhradený 21. mája 2012),

- 23. máj 2012 – okresný súd uznesením priznal ustanovenej súdnej znalkyni

odmenu za výkon znaleckej činnosti,

- 9. august 2012 – okresný súd na pojednávaní vyhlásil za prítomnosti sťažovateľky

a jej právnej zástupkyne rozsudok.

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že jeho ostatným úkonom bolo pojednávanie

uskutočnené 9. augusta 2012, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, proti ktorému účastníci

konania podali odvolanie (žalovaný 2. novembra 2012 a sťažovateľka 5. novembra 2012).

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej aj „OSP“),

ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,

aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorej

len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory

o zaplatenie pohľadávok a ich príslušenstva vyplývajúce z občianskoprávnych, resp.

obchodnoprávnych vzťahov tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov

a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Aj keď možno v danej

veci pripustiť určitú mieru skutkovej zložitosti („uplatnené úroky z omeškania

zo 751 faktúr“), podľa názoru ústavného súdu táto skutočnosť nezbavuje okresný súd

zodpovednosti za stav namietaného konania v čase rozhodovania o uplatnenej sťažnosti

ústavným súdom.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto súdneho

konania. Pokiaľ okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti okrem iného poukázal na to,

že „Dĺžku konania taktiež ovplyvnili viaceré žiadosti zo strany účastníkov a ich právnych

zástupcov o odročenie pojednávania a tiež väčší počet návrhov na dokazovanie, ktoré súd

akceptoval a vykonal“, ústavný súd konštatuje, že uplatnenie návrhov účastníkmi konania

v súlade s nemožno v súvislosti predĺžením konania

pripísať na ich ťarchu a podľa názoru ústavného súdu doterajšiu dĺžku namietaného konania

podstatným spôsobom neovplyvnili ani „žiadosti zo strany účastníkov a ich právnych

zástupcov o odročenie pojednávania“.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, ktorého uplatnením ústavný súd zisťoval, či došlo

k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v namietanom konaní. Ústavný súd

v priebehu namietaného konania zistil jedno obdobie dlhodobejšej nečinnosti v rozsahu

takmer jedného roka, a to od 21. novembra 2007 (okresný súd vyzval právneho zástupcu

sťažovateľky na predloženie požadovaných dokladov) do 28. októbra 2008 (uskutočnilo sa

pojednávanie vo veci samej).

Ústavný súd poukazuje aj na to, že napriek tomu, že existenciu prieťahov v konaní

uznal aj predseda okresného súdu vo svojej odpovedi zo 16. marca 2011 na sťažnosť

sťažovateľky na prieťahy v konaní, v ktorej okrem iného vyslovil aj ubezpečenie že

„zo strany súdu boli prijaté opatrenia za účelom odstránenia zistených nedostatkov“,

preskúmavané súdne konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené ani po takmer 6 rokoch

od jeho začatia, čo podľa názoru ústavného súdu nesvedčí o efektívnosti postupu okresného

súdu v tejto veci.

Argumentáciu predsedu okresného súdu poukazujúcu na dlhodobú práceneschopnosť

ustanoveného súdneho znalca ústavný súd nemohol akceptovať, pretože na list

ustanoveného súdneho znalca z 20. apríla 2011, v ktorom navrhoval, aby vzhľadom

na pretrvávajúce zdravotné problémy bol ustanovený nový súdny znalec, okresný súd

reagoval uznesením z 27. júna 2011, a preto táto okolnosť nemohla mať výraznejší vplyv

na predĺženie konania.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že namietaným postupom

okresného súdu v dosiaľ šesť rokov trvajúcom konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

IV.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa bolo postupom

okresného súdu porušené, prikázal mu, napriek tomu, že medzičasom už v právnej veci

sťažovateľky rozhodol, aby v záujme zavŕšenia ochrany označeného základného práva

(pre prípad, že by odvolací súd prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie) vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka sa domáha aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

5 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti, poukazujúc najmä na to, že „súd svojím konaním

a rozhodovaním v tomto spore vyvoláva stav nielenže právnej neistoty, ale aj nedôvery

členov orgánov spoločnosti v dosiahnutie spravodlivého vyriešenia svojej veci

v primeranom čase“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

a zároveň berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako

aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne

skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 3 000 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátkou

JUDr. E. Š. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2011, ktorá

bola 763 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to každý úkon po 127,16 €, t. j. spolu 254,32 €, čo spolu s režijným paušálom

2 x 7,63 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 269,58 €. Keďže advokátka JUDr. E. Š.

je platcom dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženej fotokópie

osvedčenia o registrácii pre DPH)], uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 %

podľa vyhlášky a podľa o dani z pridanej hodnoty

v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH

a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 323,50 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne ( v spojení s ) v lehote uvedenej v bode

3 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2012