Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 579/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. novembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť D. H., B., zastúpeného spoločnosťou L., s. r. o., B.,

v mene ktorej koná advokát JUDr. G. H., pre namietané porušenie jeho základného práva na

súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods.

1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Bratislave č. k. -271 z 8. februára 2012, ako aj návrh spoločnosti K., s. r. o.,

B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. R. B., s. r. o., B., v mene ktorej koná

advokátka JUDr. R. B., na pristúpenie ako vedľajšieho účastníka do konania o tejto

sťažnosti a takto

rozhodol:

Sťažnosť D. H. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2012

doručená sťažnosť D. H., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu

ochranu podľa čl. 46 ods. 1, základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3

Cb/4/2010-271 z 8. februára 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zamietol

návrh sťažovateľa na obnovu konania smerujúci proti časti právoplatného rozsudku

krajského súdu sp. zn. zo 17. apríla 2008.

Na základe odvolania sťažovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) uznesením sp. zn. z 30. marca 2012 napadnuté rozhodnutie

krajského súdu potvrdil.

Sťažovateľ uviedol, že „dôvodom podania tejto sťažnosti nie je skutočnosť, ako

rozhodol Krajský súd v Bratislave vo veci povolenia obnovy konania, prípadne ako

rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky o odvolaní, ale skutočnosť, že počas celého

konania sa súd nevysporiadal so zásadnou otázkou, že súd rozhoduje v nezákonnom zložení.

Preto akékoľvek rozhodnutie súdu, ktorý rozhoduje v nezákonnom zložení, môže znamenať

vždy iba nezákonné rozhodnutie, nakoľko bez ohľadu na to, ako rozhodne, vždy rozhodne

v nesprávnom zložení. Preto jeho rozhodnutie je za každých okolností protiústavné, nakoľko

sťažovateľ má garantované právo na to, aby o jeho veci rozhodol súd v správnom

zložení.“. Sťažovateľ je toho názoru, že v predmetnej veci rozhodoval prvostupňový súd

nesprávne obsadený, na čo viackrát, avšak bezúspešne poukázal.

V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Základné práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právoplatným uznesením

Krajského súdu v Bratislave č. k. - 271, porušené boli.

Uznesenie Krjaksého súdu v Bratislave č. k. -271, zrušuje a vracia vec

na ďalšie konanie.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojich základných práv

podľa a a práva podľa dohovoru uznesením

krajského súdu sp. zn. z 8. februára 2012.

Ako to z citovaného vyplýva, právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,

ak túto ochranu neposkytujú všeobecné súdy. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že

všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Pokiaľ

ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa

sťažovateľ mohol domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov

nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej

právomoci na jej prerokovanie (napr. , , ,

). Je to tak preto, že predovšetkým všeobecné súdy sú povolané na ochranu

základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb, a až v prípade, ak nie je

dosiahnutá náprava v rámci režimu všeobecného súdnictva, môže sa uplatniť ochrana

poskytovaná ústavným súdom, ale aj to iba v obmedzenom rozsahu z hľadiska kritérií

ústavnej akceptovateľnosti (m. m. , ) sťažnosťou namietaného

rozhodnutia, resp. postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

Sťažovateľ sa ochrany označených práv vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu

krajského súdu (ako súdu prvostupňového) domáhal podaním opravného prostriedku

(odvolania), o ktorom najvyšší súd rozhodol tak, že toto rozhodnutie potvrdil. Z obsahu

opravného prostriedku (strana 5 až 7) tvoriaceho prílohu tejto sťažnosti vyplýva, že

sťažovateľ obsahovo totožnú námietku nesprávneho obsadenia krajského súdu vzniesol ako

v odvolacom konaní, tak aj v konaní o sťažnosti podľa .

Keďže v danom prípade právomoc najvyššieho súdu preskúmať v rámci odvolacieho

konania napadnuté rozhodnutie krajského súdu vylučuje v zmysle ustanovenia čl. 127 ods. 1

právomoc ústavného súdu preskúmať totožné rozhodnutie, ústavný súd bez toho, aby

sa vecne zaoberal opodstatnenosťou námietok vznesených sťažovateľom v sťažnosti, túto

podľa odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej

prerokovanie.

Ústavnému súdu bol 25. októbra 2012 doručený návrh spoločnosti K., s. r. o., B.,

na pristúpenie ako vedľajšieho účastníka do konania o sťažnosti sťažovateľa.

Keďže ústavný súd túto sťažnosť už pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol, o tomto návrhu nerozhodol vzhľadom na spôsob skončenia veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. novembra 2012