Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 579/2012
PDF · 135.29 KB
No categories available
III. ÚS 579/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. novembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosť D. H., B., zastúpeného spoločnosťou L., s. r. o., B.,
v mene ktorej koná advokát JUDr. G. H., pre namietané porušenie jeho základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu
v Bratislave č. k. 3 Cb/4/2010-271 z 8. februára 2012, ako aj návrh spoločnosti K., s. r. o.,
B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. R. B., s. r. o., B., v mene ktorej koná
advokátka JUDr. R. B., na pristúpenie ako vedľajšieho účastníka do konania o tejto
sťažnosti a takto
rozhodol:
Sťažnosť D. H. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2012
doručená sťažnosť D. H., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1, základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3
Cb/4/2010-271 z 8. februára 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zamietol
návrh sťažovateľa na obnovu konania smerujúci proti časti právoplatného rozsudku
krajského súdu sp. zn. 21 Cb/86/95 zo 17. apríla 2008.
Na základe odvolania sťažovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 4 Obo 28/2012 z 30. marca 2012 napadnuté rozhodnutie
krajského súdu potvrdil.
Sťažovateľ uviedol, že „dôvodom podania tejto sťažnosti nie je skutočnosť, ako
rozhodol Krajský súd v Bratislave vo veci povolenia obnovy konania, prípadne ako
rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky o odvolaní, ale skutočnosť, že počas celého
konania sa súd nevysporiadal so zásadnou otázkou, že súd rozhoduje v nezákonnom zložení.
Preto akékoľvek rozhodnutie súdu, ktorý rozhoduje v nezákonnom zložení, môže znamenať
vždy iba nezákonné rozhodnutie, nakoľko bez ohľadu na to, ako rozhodne, vždy rozhodne
v nesprávnom zložení. Preto jeho rozhodnutie je za každých okolností protiústavné, nakoľko
sťažovateľ má ústavou garantované právo na to, aby o jeho veci rozhodol súd v správnom
zložení.“. Sťažovateľ je toho názoru, že v predmetnej veci rozhodoval prvostupňový súd
nesprávne obsadený, na čo viackrát, avšak bezúspešne poukázal.
V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„Základné práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právoplatným uznesením
Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Cb 4/2010- 271, porušené boli.
Uznesenie Krjaksého súdu v Bratislave č. k. 3 Cb 4/2010-271, zrušuje a vracia vec
na ďalšie konanie.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojich základných práv
podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením
krajského súdu sp. zn. 3 Cb/4/2010 z 8. februára 2012.
Ako to z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, právomoc ústavného súdu
poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,
ak túto ochranu neposkytujú všeobecné súdy. Namietané porušenie niektorého
zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu
na konanie o nich. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že
všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Pokiaľ
ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa
sťažovateľ mohol domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov
nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej
právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02, III. ÚS 70/02, IV. ÚS 115/07,
IV. ÚS 203/09). Je to tak preto, že predovšetkým všeobecné súdy sú povolané na ochranu
základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb, a až v prípade, ak nie je
dosiahnutá náprava v rámci režimu všeobecného súdnictva, môže sa uplatniť ochrana
poskytovaná ústavným súdom, ale aj to iba v obmedzenom rozsahu z hľadiska kritérií
ústavnej akceptovateľnosti (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 33/03) sťažnosťou namietaného
rozhodnutia, resp. postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu.
Sťažovateľ sa ochrany označených práv vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
krajského súdu (ako súdu prvostupňového) domáhal podaním opravného prostriedku
(odvolania), o ktorom najvyšší súd rozhodol tak, že toto rozhodnutie potvrdil. Z obsahu
opravného prostriedku (strana 5 až 7) tvoriaceho prílohu tejto sťažnosti vyplýva, že
sťažovateľ obsahovo totožnú námietku nesprávneho obsadenia krajského súdu vzniesol ako
v odvolacom konaní, tak aj v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
Keďže v danom prípade právomoc najvyššieho súdu preskúmať v rámci odvolacieho
konania napadnuté rozhodnutie krajského súdu vylučuje v zmysle ustanovenia čl. 127 ods. 1
ústavy právomoc ústavného súdu preskúmať totožné rozhodnutie, ústavný súd bez toho, aby
sa vecne zaoberal opodstatnenosťou námietok vznesených sťažovateľom v sťažnosti, túto
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej
prerokovanie.
Ústavnému súdu bol 25. októbra 2012 doručený návrh spoločnosti K., s. r. o., B.,
na pristúpenie ako vedľajšieho účastníka do konania o sťažnosti sťažovateľa.
Keďže ústavný súd túto sťažnosť už pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol, o tomto návrhu nerozhodol vzhľadom na spôsob skončenia veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. novembra 2012