Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 563/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. novembra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. D., K., vo veci namietaného porušenia jej základných

práv podľa v spojení s a

postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. XV/3

Spr 135/12 a jej opatrením zo 16. augusta 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. D. o d m i e t a z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. októbra

2012 doručená sťažnosť M. D. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojich základných práv podľa v spojení s a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. XV/3 Spr

135/12 (ďalej aj „napadnuté konanie“) a jej opatrením zo 16. augusta 2012 (ďalej aj

„napadnuté opatrenie“) o vybavení jej podania vyhodnoteného ako opakovaný podnet z 31.

júla 2012.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Obvodný úrad K. (ďalej len „obvodný

úrad“) na podklade písomných podaní sťažovateľky a jej manžela viedol priestupkové

konanie proti ich susedovi pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49

ods. 1 písm. d) o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o priestupkoch“), ktoré bolo ukončené rozhodnutím tohto orgánu

č. A/2011/02328, 2011/449/MAC z 26. mája 2011 o jeho zastavení podľa § 76 ods. 1 písm.

c) zákona o priestupkoch z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo

obvinenému z priestupku preukázané. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka

odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo“) svojím rozhodnutím č. SVS-OP-2011/021258/TJM z 10. októbra 2011 tak,

že podľa o správnom konaní v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o správnom konaní“) prvostupňové rozhodnutie správneho

orgánu potvrdilo ako vecne správne. V ďalšom sťažovateľka využila podnet podľa § 31

a nasl. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o prokuratúre“) ako účinný prostriedok nápravy, o ktorom rozhodol prokurátor

generálnej prokuratúry opatrením č. k. VI/1 Gd 575/11-11 z 9. marca 2012, proti ktorému

podala sťažovateľka ďalšie podnety, resp. opakované podnety až po ostatný z 31. júla 2012,

o ktorom rozhodla generálna prokuratúra svojím napadnutým opatrením.

3. Argumentácia sťažovateľky tak v priestupkovom konaní pred obvodným úradom

a v odvolacom konaní ministerstvom, ako aj v konaní o jej podnetoch pred orgánmi

prokuratúry na rôznych jej organizačných stupňoch je totožná a vyplýva z nej jej

nespokojnosť s právnym posúdením okolností priestupkového konania, ktoré sťažovateľka

a jej manžel oznámili a ktoré bolo v jeho konečnom dôsledku zastavené z dôvodu

nepreukázania spáchania skutku obvineným, resp. ktoré boli posudzované v konaní

o podnetoch, resp. opakovane podávaných podnetoch v zmysle zákona o prokuratúre a boli

vyhodnotené ako neopodstatnené. Sťažovateľka k postupu orgánov verejnej moci udala, že

„Výsledky konfrontácie mojich podnetov na priestupkové konania vo veci... s rozhodnutiami

orgánov činných v predmetných konaniach potvrdzujú, že rozhodnutia na všetkých stupňoch

konania boli kontraproduktívne a protizákonné, v rozpore s Čl. 46 ods. 2, Čl. 2 ods. 2 a Čl.

149 SR...“. Podľa jej názoru „Kľúčovým nedostatkom orgánov činných v trestnom

konaní je ich svojvoľne zastavenie konania ako výsledok ich voľnej manipulácie s faktami

v rozpore s § 58 ods. b) a § 59 zákona, bez nenahraditeľného znaleckého dokazovania

skutkov, ktoré som vo svojich sťažnostiach, bezúspešne viackrát požadovala.“.

4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol, „že

rozhodnutím Generálnej prokuratúry SR č.XV/3 Spr 135/12-4, zo dňa 16. 08. 2012... bolo

porušené moje základné právo na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 2) v spojitosti s Čl. 2

ods. 2) a Čl. 149 SR.

Na základe uvedeného, Ústavný súd zrušuje toto rozhodnutie a vracia vec na ďalšie

konanie a žiada, aby v rámci konania bola priznaná navrhovateľke nehmotná ujma vo výške

20 000,00 €...“.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podstatou sťažovateľkinej argumentácie je jej nesúhlas so zastavením

priestupkového konania kompetentnými správnymi orgánmi a potvrdením správnosti tohto

ich postupu generálnou prokuratúrou v niekoľkých konaniach o jej opakovaných podnetoch

vrátane ostatného napadnutého opatrenia – „Záverečným rozhodnutím Generálnej

prokuratúry SR... boli porušené moje zaručené základné práva podľa Čl.46 ods. 2

... a Čl. 36 ods.1 Listiny ľudských práv a slobôd, ktorý je prejavom zrejme ľubovôle

orgánov činných v trestnom konaní, čím prekračujú medze ústavne stanoveného postupu.“.

8. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa každý

sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky. Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť

vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Podľa čl. 149

prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy

fyzických osôb a právnických osôb a štátu.

9. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa patrí aj

právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá

môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých

medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené

spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci

vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu

poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne

súladne interpretovaná platná a účinná právna norma. Reálne uplatnenie základného práva

na súdnu ochranu teda predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana

v zákonom predpokladanej kvalite poskytne (mutatis mutandis napr. ,

). Už formulované ústavné závery sa v zásade vzťahujú nielen na ochranu

poskytovanú súdmi, ale aj na ochranu poskytovanú inými orgánmi Slovenskej republiky.

10. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť

postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných

orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je

oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú

podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podľa § 31 ods. 2 zákona

o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie

fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal

opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby... vykonal iné opatrenia na odstránenie

porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ

podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným

podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2). Podľa § 34 ods. 2 zákona

o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený

v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa

rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť

s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

11. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia

sp. zn. , , , , ,

).

12. Generálna prokuratúra v napadnutom opatrení dôvodila:

„V podaní vyslovujete námietky a nespokojnosť v súvislosti s vybavením Vášho

podania zo dňa 7. 7. 2012 listom riaditeľky Organizačného a kontrolného odboru

Generálnej prokuratúry SR sp. zn. XV/3 Spr 135/12-2 zo dňa 13. 7. 2012, ktorým bolo

vyhodnotené Vaše podanie označené ako sťažnosť na neobjektívne rozhodnutie vo veci

vedenej na Trestnom odbore Generálnej prokuratúry SR pod sp.zn. IV/1 Gn 804/12 a iné

ako nedôvodné a neopodstatnené.

V tejto súvislosti je opätovne nutné zdôrazniť, že prokuratúra na jednotlivých

stupňoch ako aj na príslušných odboroch Generálnej prokuratúry SR sa zaoberala

a vybavovala Vaše podania v medziach platných zákonov, pričom ste boli i poučená podľa

o prokuratúre, že ak neuvediete nové skutočnosti,

prokuratúra o takomto podaní nebude konať.

Vaše ostatné podanie neobsahuje nové skutočnosti a preto vezmite prosím na

vedomie, že prokuratúra môže konať len v medziach platnej právnej úpravy a vzhľadom na

vyššie uvedené vo veci nie je právny dôvod na ďalšie konanie.“

13. Vzhľadom na obsahovú spojitosť napadnutého opatrenia generálnej prokuratúry

s jej predošlým opatrením č. k. XV/3 Spr 135/12-2 z 13. júla 2012 považoval ústavný súd

za potrebné uviesť aj podstatnú časť odôvodnenia tohto jej opatrenia:

„Z Vášho podania vyplýva, že sa domáhate povereného zastupujúceho generálneho

prokurátora... aby preskúmal postup príslušného prokurátora z dôvodu, že Vám boli

porušené Vaše ústavné práva podľa Čl. 149 ..., a to vydaním protizákonných

rozhodnutí príslušných prokurátorov Generálnej prokuratúry...

Váš nárok na uplatnenie si nehmotnej ujmy vo výške 20.000 €, ktorá bola zo strany

Generálnej prokuratúry... odmietnutá, je možné uplatniť si na príslušnom súde.

Generálna prokuratúra... sa Vašimi podaniami zaoberala v súlade s platnými

predpismi a v zákonnej lehote ste boli o každom vybavení vyrozumená. V postupe

príslušných prokurátorov nebolo zistené porušenie zákona. Skutočnosť, že Generálna

prokuratúra... nepostupovala v súlade s Vašimi predstavami nezakladá porušenie Vašich

základných práv.“

14. Vzhľadom na obsahovú spojitosť opatrenia generálnej prokuratúry č. k. XV/3 Spr

135/12-2 z 13. júla 2012 s opatrením generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 804/12-7

zo 14. júna 2012 považoval ústavný súd za potrebné uviesť aj podstatnú časť odôvodnenia

tohto opatrenia:

«Podstatou podania sú námietky a nespokojnosť s vybavením Vášho predošlého

podnetu listom riaditeľa trestného odboru Generálnej prokuratúry... pod sp. zn. IV/1 Gn

804/12 z 2. 5. 2012, ktorým odložil ako nedôvodný Váš podnet („sťažnosť“ na JUDr. M. K.)

s tým, že jej postup pri vybavovaní Vášho podania z 1. 11. 2011 listom sp. zn. IV/1 Gn

542/12 z 27. 3. 2012 bol správny a v súlade so zákonom. Zároveň Vám v tomto liste

vysvetlil, že toto stanovisko generálneho prokurátora Slovenskej republiky, na podpísanie

ktorého bola JUDr. M. K. splnomocnená zákonom a vnútrorezortnými predpismi je

konečné.

Prosím, aby ste vzali s pochopením na vedomie, že podľa ... štátne

orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý

ustanoví zákon.

Vzhľadom k tomu poukazujem na predošlé vybavenie a zároveň Vás poučujem, že ak

neuvediete nové skutočnosti, nebude už v súlade s

o prokuratúre Generálna prokuratúra... o takomto podaní konať.»

15. Vzhľadom na obsahovú spojitosť opatrenia generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn

804/12-7 zo 14. júna 2012 s opatrením generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 804/12-3

z 2. mája 2012 považoval ústavný súd za potrebné uviesť aj podstatnú časť odôvodnenia

tohto opatrenia:

«Po oboznámení sa s vašimi námietkami konštatujem, že v tejto trestnej veci bola

na základe vášho vyššie uvedeného podania z 1. 11. 2011 správnosť a zákonnosť postupu

a rozhodovania „odvolacieho orgánu – odboru priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky vo veci SVS – OP-2011/021258/TJM z 10. 10. 2011“ predmetom preskúmania

podľa o prokuratúre netrestným odborom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky. O výsledku ste boli riadne vyrozumená listom sp. zn. VI/1

Gd 575/11 z 9. 3. 2012.

V danej veci rozhodoval o vašom podnete teda prokurátor netrestného odboru, keďže

predmetom preskúmania bola zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy

(pozri a nasl. o prokuratúre), ktorý bol podľa príkazu

generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 6/2012 o organizácii a riadení práce

na prokuratúre vecne príslušný konať o takomto návrhu.

Prokurátorka trestného odboru preto postupovala správne a plne v súlade

so zákonom (§ 32 ods. 3 cit. zákona), ako aj vnútrorezortnými predpismi.

Generálny prokurátor je nadriadeným prokurátorom všetkých prokurátorov a má

v zmysle o prokuratúre postavenie vedúceho ústredného

štátneho orgánu. Preto jeho stanovisko nie je oprávnený preskúmať žiadny prokurátor

činný v Slovenskej republike, a to bez ohľadu na to, či také stanovisko podpísal sám alebo či

na jeho podpísanie splnomocnil iného prokurátora.

Váš podnet preto bez prijatia ďalších opatrení odkladám ako nedôvodný.».

16. Vzhľadom na obsahovú spojitosť opatrenia generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn

804/12-3 z 2. mája 2012 s opatrením generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Gd 81/12-3 z 25.

apríla 2012 považoval ústavný súd za potrebné uviesť aj podstatnú časť odôvodnenia tohto

opatrenia:

„Vaším opakovaným podnetom doručeným Generálnej prokuratúre SR dňa 02. 04.

2012 žiadate preskúmať postup a vybavenie Vášho podnetu prokurátorom Generálnej

prokuratúry SR pod sp. zn. VI/1 Gd 575/11, ktorým ste sa domáhali preskúmania zákonnosti

rozhodnutia Obvodného úradu K. č. A/2011/02328, 2011/449/MAC z 26. 05. 2011 v spojení

s rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, odboru priestupkov č. SVS-OP-2011/021258/TJM z

10. 10. 2011, ktorými správne orgány podľa

právoplatne zastavili proti obvinenému Š. M. konanie o priestupku proti občianskemu

spolunažívaniu podľa , ktorého sa menovaný mal

dopustiť 05. 02. 2011 okolo 8,00 hod. ..., pretože spáchanie skutku o ktorom sa konalo,

nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

Preskúmaním obsahu dozorového spisu Generálnej prokuratúry SR sp. zn. VI/1 Gd

575/11, ako aj obsahu na vec sa vzťahujúceho administratívneho priestupkového spisu

Obvodného úradu K. č. A/2011/02328, som nezistil dôvod na prijatie osobitného

prokurátorského opatrenia a zmenu stanoviska, ktoré Vám bolo oznámené listom č. VI/1 Gd

575/11-12 z 09. 03. 2012.

K Vaším námietkam uvedeným v opakovanom podnete si dovoľujem uviesť toto:

o priestupkoch v ustanovení upravuje základné

procesné práva a povinnosti obvineného z priestupku. V porovnaní so všeobecným

správnym konaním upraveným v poskytuje táto právna úprava

obvinenému z priestupku širší okruh procesných práv. Zákonná úprava predovšetkým

zakotvuje zásadu prezumpcie neviny obvineného z priestupku. Realizácia tejto zásady

znamená, že vinu obvineného z priestupku je povinný správny orgán dokázať, pričom ak

vzniknú pochybnosti o vine, správny orgán musí rozhodnúť v prospech obvineného

z priestupku (in dubio pro reo). Uvedená zásada a z nej vyplývajúce dôsledky sú v súlade aj

s odporúčaním č. R/91/1 Výboru ministrov z 13. februára 1991, ako aj ustálenou

štrasburskou judikatúrou a nálezom Ústavného súdu SR č. v zmysle ktorých,

konanie o priestupku má charakter konania o trestnom obvinení.

Konanie o priestupku okrem iného vychádza aj zo zásady materiálnej pravdy

upravenej v ustanovení , a , ktoré správny orgán

aplikuje spolu so zásadou zákonnosti a voľného hodnotenia dôkazov (§ 34 ods.5 zákona

č. ). V zmysle týchto zásad je správny orgán povinný zistiť skutočný stav veci t.

j. všetky skutočnosti, ktoré sú podľa príslušného hmotnoprávneho predpisu významné pre

rozhodnutie vo veci samotnej. Vyber dôkazov v rámci konania o priestupku, ako aj

vymedzenie rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie, je v právomoci správneho

orgánu. Proces hodnotenia dôkazov, ktoré boli vykonané pred správnym orgánom je

ovládaný zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Táto zásada neznamená ľubovôľu zo strany

správneho orgánu, nakoľko v odôvodnení rozhodnutia je správny orgán povinný uviesť tie

skutočnosti, ktoré boli podkladom pre meritórne rozhodnutie vo veci a zhodnotiť vykonané

dôkazy. V danej preskúmavanej veci postupoval a rozhodol správny orgán v súlade

s uvedenými princípmi a zásadami, teda v ich postupe a rozhodnutí som porušenie zákona

nezistil.

Obvinený z priestupku jeho spáchanie v štádiu objasňovania priestupku, ako aj

v priebehu celého konania, popieral. Napriek vykonaným dôkazom (výpovede

navrhovateľky, svedkov, obvineného a vykonaného miestneho šetrenia) sa nepodarilo nad

akúkoľvek pochybnosť preukázať, že obvinený sa dopustil skutku, pre ktorý bol obvinený.

Z tohto dôvodu, ak správny orgán konanie v danej priestupkovej veci proti občianskemu

spolunažívaniu zastavil, nepostupoval a nerozhodol v rozpore so zákonom.

Na záver poznamenávam, že prokuratúra pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia

vydaného orgánom verejnej správy preskúmava jeho zákonnosť výlučne na základe

administratívneho, na danú vec sa vzťahujúceho spisového materiálu, ktorý je prokuratúra

v súlade so oprávnená na tento účel zapožičať. Pokiaľ sa jedná

o poskytnutie informácie - listinných dokladov, týkajúcich sa priebehu samotného

priestupkového konania, tieto Vám môže poskytnúť len povinná osoba (§ 2 a § 3 zákona

č. ).

Týmto považujem Váš opakovaný podnet za vybavený s tým, že prípadný ďalší

opakovaný podnet v tejto veci bude na prokuratúre vybavovaný iba vtedy, ak bude

obsahovať nové skutočnosti ( o prokuratúre).“

17. V závere ústavný súd považoval za potrebné uviesť aj podstatnú časť

odôvodnenia opatrenia generálnej prokuratúry č. k. VI/1 Gd 575/11-11 z 9. marca 2012,

ktoré toto opatrenie bolo prvým v celom rade opatrení generálnej prokuratúry

posudzovaných ústavným súdom:

„Dôvody, ktoré uvádzate v podnete sú v podstate identické s dôvodmi uvedenými vo

Vašom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.

Preskúmal som Váš podnet, napadnuté rozhodnutie a kompletný na vec sa vzťahujúci

spisový materiál.

Hlavným predpokladom spoľahlivo zisteného priestupku je jednoznačné skutkové

zistenie z hľadiska materiálnych aj formálnych znakov priestupku a taktiež náležité

a jednoznačné právne posúdenie protiprávneho konania páchateľa priestupku.

V priestupkovej veci vedenej proti obvinenému Š. M. správne orgány vykonali všetky

dôkazy, ktoré mu umožnili vo veci rozhodnúť.

Ak nie je v priestupkovom zákona ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie

o priestupkoch zákon o správnom konaní.

Podľa o správnom konaní... správny orgán je

povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné

podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Z tohto

dôvodu, podľa vyjadrenia správneho orgánu, úkon ktorý bol vykonaný dňa 18. 05. 2011

nebol úkonom podľa § 38 správneho poriadku a preto k úkonu neboli volaní účastníci

konania. Šetrenie sa navyše vykonávalo na verejnom priestranstve a to na ihrisku

a miestnej komunikácii.

V súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. a ustálenej

štrasburskej judikatúry aj konanie o priestupku má v zásade charakter konania o trestnom

obvinení.

Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Vina musí byť obvinenému bez akýchkoľvek pochybností dokázaná, ak tak nie je

potom musí byť konanie zastavené.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odkladám Váš podnet ako nedôvodný.“

18. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať

všeobecné súdy, v danom prípade iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov v rámci im zverených kompetencií legislatívne

vymedzených. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (napr. , , ).

19. Súčasťou obsahu základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

je teda právo účastníka konania na také odôvodnenie úradného rozhodnutia, ktoré

jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom ochrany (, , ,

, a iné).

20. Po oboznámení sa s obsahom upovedomenia generálnej prokuratúry č. k. XV/3

Spr 135/12-4 zo 16. augusta 2012 ústavný súd konštatuje, že prokurátor generálnej

prokuratúry vybavujúci sťažovateľkin podnet/sťažnosť konal v medziach svojej právomoci

a v súlade predovšetkým s príslušnými ustanoveniami zákona o prokuratúre, ktoré

interpretoval a aplikoval v súlade s ich obsahom, jeho úvahy sú logické, legitímne a právne

akceptovateľné. Jeho postup bol v súlade so zákonom a ústavne konformný, po preskúmaní

ktorého ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť so sťažovateľkou namietaným porušením

ňou označených práv, čo zakladá dôvod odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

21. V súvislosti so sťažovateľkiným prejavom nespokojnosti s právnymi závermi

generálnej prokuratúry nielen v napadnutom opatrení, ale v nadväznosti na tomuto

napadnutému opatreniu generálnej prokuratúry aj predchádzajúce opatrenia, ktorých závery

mali byť prejavom „... voľnej manipulácie s faktami...“, ústavný súd poznamenáva, že

postup generálnej prokuratúry vychádzal zo znenia § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre, keď

v poradí tretí podnet sťažovateľky a naň nadväzujúce ďalšie podnety prokurátori generálnej

prokuratúry v jej organizačných zložkách posudzovali a vyhodnotili ako opakované

podnety, ktoré neobsahovali iné sťažovateľkou deklarované skutočnosti než predošlé ňou

podané podnety, ktoré aj posudzovali v okolnostiach ňou vytýkaných právnych pochybení

v rozhodovacej činnosti a postupe iných prokurátorov generálnej prokuratúry.

22. Ústavnému súdu sa žiada poznamenať, že sťažovateľka sa aj v konaní

pred ústavným súdom (obdobne aj v konaní pred správnymi orgánmi vrátane organizačných

súčastí generálnej prokuratúry, pozn.) domáha opätovného preskúmania skutkových

okolností priestupkového konania, ktorého bola oznamovateľkou s následným docielením

vydania iného, pre ňu priaznivého rozhodnutia vo veci, než aké bolo vydané kompetentnými

správnymi orgánmi, pričom jej argumentácia je v jej podaniach/podnetoch totožná.

Predkladá v nej vlastnú verziu skutkového stavu a presadzuje vlastné hodnotiace úvahy

vzťahujúce sa na vykonané dôkazy, prípadne navrhuje vykonať podľa jej názoru ďalšie

významné dôkazy. V tejto súvislosti ústavný súd zistil preskúmajúc nielen napadnuté

opatrenie generálnej prokuratúry, ale aj tomuto opatreniu predchádzajúce, že sťažovateľkou

predostretý skutkový stav bol predmetom dôsledného právneho posúdenia nielen

kompetentných správnych orgánov v rámci priestupkového konania, ale aj samotnej

generálnej prokuratúry. Táto v niekoľkých konaniach o podnetoch, a to predovšetkým pod

sp. zn. VI/1 Gd 575/11 a sp. zn. VI/2 Gd 81/12, zhodnotila všetky relevantné skutkové

okolnosti predmetnej právnej veci z pohľadu možnej aplikácie noriem priestupkového

práva. Uvedený postup nebol ani svojvoľný, arbitrárny, resp. ústavne nekonformný, ani

nebol popretím zmyslu a účelu priestupkového konania. Rozhodnutie o tom, či ne/bude

v konečnom dôsledku vyvodená priestupkovo právna zodpovednosť obvineného

z priestupku v podobe vydaného rozhodnutia kompetentného orgánu s následným uložením

primeranej sankcie, je vo výlučnej zákonnej kompetencii orgánov priestupkového konania,

teda v danom prípade obvodného úradu, ktoré o svojom postupe rozhodujú autonómne,

odvodiac svoju právomoc od zákonného zmocnenia. Kompetencie ústavného súdu ako

nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti dané mu vylučujú jeho právomoc

k revidovaniu zákonom danej právomoci orgánov verejnej moci, a to vrátane

kompetenčných právomocí orgánov prokuratúry v konaní podľa § 31 a nasl. zákona

o prokuratúre, pokiaľ výkon tejto právomoci nebol ani svojvoľný, ani arbitrárny, a to o to

viac, že argumentácia sťažovateľky smerovala výlučne do sféry skutkových zistení, na

ktorých posúdenie/rozhodovanie o nich nie je ústavný súd z a priori povolaný.

23. V nadväznosti na uvedené ústavný súd dáva sťažovateľke do pozornosti aj svoju

ustálenú judikatúru, podľa ktorej je súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa

aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné

orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2

a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných

orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním)

zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej

osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli

(m. m. , a ).

24. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd nemohol zaoberať

opodstatnenosťou námietok v nej uvedených. Zároveň stratilo opodstatnenie zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľky na ochranu ústavnosti, keďže rozhodovanie o nich je

viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2012