Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 566/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. M., P., zastúpeného advokátom JUDr. J. T., P., vo

veci namietaného porušenia základných práv podľa a 2 a

Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a podľa čl. 30 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom

Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 22. augusta 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra

2012 doručená sťažnosť M. M. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa a 2 a (ďalej aj

„ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 30 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 CoP

44/2012 z 22. augusta 2012.

2. Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil takto: „Odporca - Krajský súd...

na odvolanie žalovaného - sťažovateľa - potvrdil rozsudkom č. k. z 22. 8.

2012 rozsudok prvostupňového súdu...

Prvostupňový, ale ani odvolací súd sa dôsledne neriadili ust.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa obsahuje obsah prednesov účastníkov, avšak neobsahuje

jasné vysvetlenie, ktoré skutočnosti považuje za preukázané...

Odôvodnenie rozsudku nemožno v žiadnom prípade považovať za dostatočné. Súd sa

vôbec nezaoberal, prečo je určené výživné primerané schopnostiam, možnostiam

a majetkový pomerom žalovaného otca aj matky a prečo zodpovedá odôvodneným potrebám

maloletej, resp. aké sú odôvodnené potreby maloletej a aká je ich výška. Nedostatok

odôvodnenia rozsudku je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, pretože mu tým

bola odňatá možnosť náležité skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu

v rámci odvolania a teda možnosť riadne konať pred súdom. V tomto prípade ani

odvolaciemu súdu neprislúcha hodnotiť dôkazy, príp. obranu účastníkov, ak tak neurobí

prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie musí zrušiť, aj

keby bolo vecne správne v prípade riadneho odôvodnenia. Pokiaľ odvolací súd hodnotil

dôkazy, vykonané pred súdom prvého stupňa, došlo aj k porušeniu zásady dvojinštančnosti

konania...

Odvolací súd založil svoj rozsudok aj na závere, že odporca je schopný pracovať

a dosahovať príjem. K takému záveru však prvostupňový súd nedospel. Z rozsudku

odvolacieho súdu nie je zrejmé, ako k nemu dospel. Ak rozhodol aj na základe záveru, ku

ktorému nedospel prvostupňový súd a na ktorom nebol prvostupňový rozsudok založený,

porušil zásadu dvojinštančného konania a tým aj základné právo na spravodlivé súdne

konanie...

Odvolací súd potvrdzujúcim rozhodnutím vytvoril stav, ktorý je v rozpore s čl. 39

ods. 1 a Listiny, pretože hoci formálne je toto základné právo naplnené

tým, že dávku 62,50 € každý mesiac dostane, reálne je toto právo zrušené práve uvedenými

rozsudkami, na základe ktorých bude odkázaný na pomoc svojej matky, ktorá je

dôchodkyňou. Pritom rozsudkom bol vytvorený stav, že ani v budúcnosti nebude môcť

o zmenu takého rozsudku požiadať, pretože k zmene pomerov na strane otca, ktoré sú

predpokladom pre takéto rozhodnutie, ani reálne nemôže dôjsť. Naopak, ak by sa jeho stav

zlepšil, teda zmenili sa jeho pomery, vytvorilo by to stav pre zvýšenie výživného...

Vzhľadom na postup prvostupňového súdu, jeho rozsudok a nedostatky rozsudku, ako

aj rozsudok odvolacieho súdu, rozpory v odôvodneniach týchto rozsudkov, takéto

rozhodnutia sa javia zjavne nedôvodné, vykazujúce znaky svojvôle súdov pri hodnotení

dôkazov a rozhodovaní. Keďže súdy rozhodli o výške výživného v zjavnom rozpore s výškou

príjmu podľa rozhodnutia o priznaní dávky v hmotnej núdzi bez toho, aby bez akejkoľvek

pochybnosti boli preukázané možnosti otca tak, ako ich vyhodnotili súdy, sú závery

prvostupňového aj odvolacieho súdu neudržateľné s dôsledkom porušenia základných práv

sťažovateľa.“

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa M. M... domáhať sa stanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde podľa a právo, aby jeho vec

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným

súdom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo

na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu podľa

a právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných

podmienok podľa a právo v hmotnej núdzi na takú pomoc, aká je

nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok podľa čl. 30 ods. 2 Listiny

základných práv a slobôd, v konaní pred Krajským súdom v Prešove, č. k.

a rozsudkom z 22. 8. 2012, porušené bolo.

Ústavný súd zrušuje rozsudok Krajského súdu v Prešove z 22. 8. 2012, č. k.

a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

Odporca je povinný zaplatiť sťažovateľovi na účet právneho zástupcu náhradu trov

právneho zastúpenia vo výške 269,60 €... do dvoch mesiacov od právoplatnosti.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ,

, , ).

7. Ústavný súd podľa sťažnosť sťažovateľa

prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25

ods. 2 .

8. Zo sťažnosti vyplýva, že podstata kľúčovej námietky sťažovateľa spočíva

v tvrdení, že k porušeniu jeho základných práv podľa a 2 a ,

ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 30 ods. 2 listiny došlo tým, že krajský súd

nesprávne aplikoval pri rozhodovaní

o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. zo 16. februára 2012, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie vo veci

zvýšenia výživného na dcéru.

9. Ústavný súd v tejto súvislosti považoval za potrebné zdôrazniť, že nesprávna

interpretácia a aplikácia právnych noriem v rozhodovacej činnosti všeobecného súdu nemá

automaticky za následok porušenie garantovaných základných práv. Ústavný súd

tento záver stabilne uplatňuje vo svojej rozhodovacej činnosti, keď pri predbežnom

prerokúvaní sťažností posudzuje ich opodstatnenosť (z hľadiska existencie dôvodu na ich

odmietnutie podľa ) aj z hľadiska intenzity namietaných

pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní dotknutého orgánu verejnej moci

a ich ústavnoprávneho rozmeru v kontexte s ich únosnosťou z hľadiska požiadaviek

na ochranu práva, ktorého porušenie sa namieta (m. m. ).

10. Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej

právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ( ) nemôže

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných

súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré

zo základných ľudských práv (napr. , , ). S odvolaním sa

na uvedenú judikatúru ústavného súdu sťažnosť, ktorou sťažovateľ namieta porušenie

označených práv namietaným konaním krajského súdu sp. zn. a rozsudkom

z 22. augusta 2012, treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

11. Z napadnutého rozsudku sp. zn. z 22. augusta 2012 vyplýva, že

krajský súd prvostupňový rozsudok okresného súdu sp. zn. zo 16. februára

2012 potvrdil vo výroku o zvýšení výživného, o dlžnom výživnom a vo výroku o trovách

konania. Sťažovateľ namietal, že krajský súd stotožnil sa so závermi súdu prvého stupňa

týkajúcich sa zvýšených výdavkov v súvislosti s nástupom navrhovateľky na strednú školu.

V podstatnom krajský súd v napadnutom rozhodnutí uviedol: „Na prejednanie podaného

odvolania odvolací súd v zmysle ust. nariadil pojednávanie.

Mal na zreteli potrebu doplnenia dokazovania. Na nariadenom pojednávaní okrem

doplnenia a zopakovania dôkazov preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa,

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ,

Po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo a po zopakovaní

dôkazov, oboznámením sa s darovacou zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 11. 5.

1998 a s lekárskou správou od MUDr. A. Dž. z 8. 8. 2012 dospel k záveru, že odvolanie

odporcu nie je dôvodné.

Posledná úprava výživného vo vzťahu k navrhovateľke bola realizovaná rozsudkom

Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 25. 5. 2007 č. k. -36. Uvedeným

rozhodnutím bolo zvýšené výživné na mal. N. zo sumu 500 Sk mesačne na sumu 700 Sk

mesačne počnúc od 1. 12. 2006. Od uvedeného dátumu došlo k zmene pomerov

predovšetkým na strane navrhovateľky. Bez akýchkoľvek pochybností začala navštevovať

strednú školu v P., do školy dochádza z miesta bydliska (P.) a v súvislosti s dochádzkou do

školy má zvýšené výdavky na cestovnom. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými závermi

súdu prvého stupňa týkajúcimi sa zvýšených výdavkov v súvislosti s nástupom

navrhovateľky na strednú školu. Odporca v čase predchádzajúcej úpravy výživného bol

nezamestnaný, poberal iba dávky v hmotnej núdzi vo výške 5 060 Sk, v čom boli zahrnuté aj

nemocenské dávky. Nebol poberateľom dôchodkových dávok ani evidovaný v evidencii

uchádzačov o zamestnanie. Odporca aj v súčasnosti je naďalej nezamestnaný, poberá iba

dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur a naďalej trvá aj jeho vyživovacia povinnosť k

dcére A. vo výške 60 Eur mesačne. Aj keď otec podľa potvrdenia ošetrujúceho lekára

MUDr. A. Dž. má nepriaznivý zdravotný stav... odporcovi nebol priznaný invalidný

dôchodok, pretože na posúdenie jeho dôvodnosti a priznania mu chýbali 2 %. Napriek jeho

tvrdeniu, že dávka v hmotnej núdzi je jeho jediným zdrojom príjmu v konaní bolo zistené že

odporcovi v exekučnej veci vedenej na jeho návrh súdny exekútor vymohol pre neho sumu 5

016,06 Eur, z ktorej bola odporcovi vyplatená dňa 18. 2. 2008 suma 1 131,91 Eur a 13. 9.

2011 suma 2 047,07 Eur. Tieto prostriedky je preto potrebné považovať za príjem odporcu

v rozhodnom období. Ak odporca v odvolaní namieta, že bol iba sprostredkovateľom

pôžičky, a že uvedenú sumu požičal od pána L. nie pre seba, ale pre pani B. z exekučného

spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. táto skutočnosť nevyplýva.

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10. 1. 2007 (č. 1. 29 spisu) vyplýva, že odporca požičal O. B.

100 000 Sk. Z obsahu zmluvy vyplýva, že pri oneskorenom vrátení požičaných finančných

prostriedkov, účastníci zmluvy dohodli aj zmluvnú pokutu 100 000 Sk. Tiež bolo zistené, že

odporca v roku 2008 sa podieľal na kúpe rodinného domu, ktorého je spoluvlastníkom

(1/2). Aj keď odporca tvrdí, že jemu poskytnutý úver na kúpu rodinného domu spláca jeho

matka, starobná dôchodkyňa, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že odporca pri

čerpaní úveru bol povinný banke deklarovať svoj príjem, majetkové pomery, ako aj

schopnosť splácať úver, pretože inak by mu banka úver neposkytla. Odporca v konaní tvrdí,

že nemôže pracovať zo zdravotných dôvodov, pričom nepreukázal, že by bol uznaný

práceneschopným, ani, že by z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu bol uznaný

invalidným. So zreteľom na uvedené je možno vyvodiť jediný záver, že odporca je schopný

pracovať, dosahovať príjem a riadne si plniť vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke. K

odvolacej námietke odporcu, že súd nezohľadnil závažný fakt, že navrhovateľke daroval byt

v P., k tomu odvolací súd doplnil dokazovanie a zistil, že vychádzajúc z darovacej zmluvy o

prevode vlastníctva zo dňa 11. 5. 1998, navrhovateľke darovali byt starí rodičia zo strany

matky, pričom odporca spolu s matkou navrhovateľky len zastupovali navrhovateľku ako

obdarovanú pri spísaní darovacej zmluvy, ktorá v čase jej uzavretia bola maloletá. Teda ani

tvrdenia odporcu o darovaní bytu navrhovateľke preukázané neboli.

Majúc na zreteli predovšetkým zmenu pomerov na strane navrhovateľky odvolací súd

dospel k záveru, že je potrebné predchádzajúce rozhodnutie o výživnom zmeniť...

Vyživovaciu povinnosť odporcu treba zvýšiť. Rešpektujúc však ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75

ods. 1 Zákona o rodine, ktoré v dôvodoch rozhodnutia odcitoval súd prvého stupňa odvolací

súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že je potrebné túto vyživovaciu

povinnosť ustáliť na sumu 70 Eur mesačne. Vyhodnotením všetkých zistení jednotlivo aj

v súhrne je odvolací súd toho názoru, že poberanie dávky v hmotnej núdzi odporcom je iba

účelové a tento je schopný dosiahnuť príjem a plniť vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke

zodpovedajúcu jeho schopnostiam, ako aj možnostiam. Odvolací súd je zhodne so záverom

súdu prvého stupňa toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu plniť výživné

vo výške 70 Eur mesačne, ktorú sumu považuje odvolací súd za primeranú súčasným

možnostiam a schopnostiam odporcu, veku a potrebám navrhovateľky.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa rozhodnutie súdu prvého

stupňa vo výroku o zvýšení výživného a dlžnom výživnom potvrdil ako vecne správny. V tejto

súvislosti treba zdôrazniť aj tú skutočnosť, že podané odvolanie sa svojimi dôvodmi vôbec

nedotýka výšky vyčísleného dlhu na výživnom. Pri absencii takýchto odvolacích dôvodov

nebol odvolací súd oprávnený ani povinný v tomto výroku rozhodnutie súdu prvého stupňa

bližšie preskúmavať...“

12. Sťažovateľ namieta voči rozsudku krajského súdu, že nezohľadnil jeho

insolventnosť a zdravotný stav. V dôsledku toho sťažovateľ tvrdil, že rozsudky okresného

súdu a krajského súdu „... sa javia zjavne nedôvodné, vykazujúce znaky svojvôle súdov pri

hodnotení dôkazov a rozhodovaní“. Podľa názoru ústavného súdu z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia krajského súdu (bod 11) jasne vyplýva, prečo bolo potrebné

napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť. Dôvody potvrdenia rozsudku súdu prvého

stupňa uvedené v rozhodnutí krajského súdu možno považovať z ústavného hľadiska

za dostatočné a relevantné. Vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu ich možno rozumne

zahrnúť pod znenie a zmysel hmotnoprávnych a procesných právnych noriem aplikovaných

v danej veci.

13. Ústavný súd sa vzhľadom na uvedené skutočnosti nedomnieva, že by závery

krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavné neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak nezlučiteľné so sťažovateľom označenými právami.

14. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že

z argumentácie sťažovateľa a obsahu listín pripojených k sťažnosti nevyplýva možnosť

opačného záveru pri prerokovaní sťažnosti v merite veci. Z uvedeného dôvodu odmietol

sťažnosť sťažovateľa podľa pre zjavnú

neopodstatnenosť.

15. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

16. Ústavný súd v závere poznamenáva, že sťažovateľ má právo podať na okresnom

súde podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov návrh na zmenu rozhodnutia o výživnom, ak sa

zmenia pomery.

17. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2012