Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 600/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., S., toho času v Ústave na výkon trestu odňatia

slobody H., pre namietané porušenie jeho základného práva podľa a 5

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 13. marca

2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla 2012

doručená sťažnosť J. Š., S., toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody H. (ďalej

len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 1

a 5 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského

súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 13. marca 2012.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný pre trestný

čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich

držanie a obchodovanie s nimi podľa ustanovenia § 172 ods. 1 písm. c) a d) zákona

č. v znení neskorších predpisov, pričom uznesením Okresného

súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 18. februára 2011 bol vzatý

do väzby v zmysle v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) z dôvodov uvedených v

.

Po podaní obžaloby na sťažovateľa a po vypočutí svedkov na hlavnom pojednávaní

okresný súd určil termín výsluchu sťažovateľa (29. februára 2012) pre účely posúdenia

dôvodnosti ďalšieho trvania jeho väzby. Uznesením sp. zn. z 29. februára

2012 okresný súd rozhodol o prepustení sťažovateľa z väzby na slobodu, keďže podľa jeho

záverov dôvody väzby podľa u sťažovateľa

pominuli.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prokurátor sťažnosť, ktorou sa

domáhal zrušenia predmetného rozhodnutia okresného súdu a prijatia rozhodnutia krajského

súdu.

O podanej sťažnosti rozhodol krajský súd na neverejnom zasadnutí namietaným

uznesením, ktorým sťažnosti vyhovel a podľa

zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu konštatujúc podľa § 79 ods. 1 Trestného

poriadku, že u sťažovateľa dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) citovaného zákona

naďalej trvajú.

V sťažnosti vo vzťahu k namietanému uzneseniu krajského súdu predložil sťažovateľ

túto argumentáciu: „KS-Trnava však vo svojom uznesení sp. zn. zo dňa

13.3.2012 vôbec nehodnotil dôkaznú situáciu s pohľadu permanentnej previerky dôvodov

väzby, ale laxne sa stotožnil s námietkami OP – Galanta, ktoré vo svojom uznesení citoval.

Ak by KS-Trnava uplatnil svoju nezávislosť a nestrannosť a hodnotil by dôkazy,

nemohol by ignorovať na HP preukázanú nezákonnosť získania hlavného dôkazu, tak ako to

namietal môj obhajca v konaní o väzbe dňa 29.2.2012 pred OS-Galanta.

K nedostatku reálnych dôvodov väzby by prispelo aj skúmanie výpovedí všetkých

svedkov, predovšetkým svedkov obžaloby s ktorých obsahu vyplýva zrejmá absencia

argumentov v prospech uplatnenia „preventívnej“ väzby v zmysle par. 71 ods. 1 písm. c Tr.

poriadku. Z uvedených skutočností vyplýva, že uznesenie KS-Trnava sp. zn.

zo dňa 13.3.2012 nespĺňa ani náležitosti zákonného ustanovenia podľa par. 176 ods. 2 Tr.

poriadku, pretože výrok súdu nie je odôvodnený zákonom predpokladaným spôsobom

a naopak sú ignorované tie dôkazy a argumenty, ktoré odôvodňujú moje prepustenie

z väzby na slobodu. Ku svojmu rozhodnutiu dospel KS-Trnava v konaní popierajúcom

rovnosť zbraní a kontradiktórnosť súdneho konania. Svojim postupom a rozhodnutím súd

porušil , 5 SR a Dohovoru a preto moje ďalšie väzobné

stíhanie nadobudlo nezákonný charakter.“

Sťažovateľ námietku porušenia požiadavky „rovnosti zbraní a kontradiktórnosti

konania o väzbe“ zdôvodnil týmto tvrdením: „V rámci konania o sťažnosti OP – Galanta

proti rozhodnutiu o mojom prepustení z väzby som nebol účastný na „NZ“ pred KS –

Trnava dňa 13.3.2012 a sťažnosť prokurátora nebola doručená mne ani môjmu obhajcovi.

Prakticky som nemal žiadnu možnosť vstúpiť do súdneho konania a nebola teda

zabezpečená rovnosť zbraní a kontradiktórnosť konania o väzbe.“

Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ v závere sťažnosti navrhol,

aby ústavný súd o nej rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného

práva garantovaného a 5 a jeho práva garantovaného

dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. z 13. marca 2012, predmetné

uznesenie zrušil, uložil krajskému súdu povinnosť prepustiť sťažovateľa na slobodu

a priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), pričom skúmal, či spĺňa zákonom

predpísané náležitosti podľa a a či neexistujú dôvody

na jej odmietnutie podľa . Pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti vychádzal z toho, že podľa je viazaný

návrhom na začatie konania okrem prípadov ustanovených v zákone.

Podľa ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno

považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať

po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že uznesením

krajského súdu sp. zn. z 13. marca 2012 bolo porušené jeho základné právo

podľa a 5 a právo podľa dohovoru.

Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh zistil pre posúdenie sťažnosti tieto

relevantné skutočnosti:

Sťažovateľ bol uznesením okresného súdu z 18. februára 2011 vzatý do väzby

z dôvodov uvedených v , podľa ktorého obvinený

môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že

skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú

dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších

konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti,

dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo

ktorým hrozil.

Uznesením sp. zn. z 29. februára 2012 okresný súd rozhodol, že podľa

a prepúšťa sťažovateľa z väzby na slobodu, pretože

dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) citovaného zákona pominuli. Svoje rozhodnutie

okresný súd odôvodnil takto:

„Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta doručil 26.07.2011 na tunajší súd

obžalobu na obž. J. Š. za vyššie uvedený zločin (dňa 15.02.2011 o 09.05 hod., v S.,

na zadnom sedadle jeho motorového vozidla značky P., v žltej bunde prechovával

8 plastových vreciek s tlakovým uzáverom, ktoré obsahovali 5873 mg 23,4 % kokaínu

s prímesou fenacetínu, lidokaínu, kofeínu a levamizolu, z toho 1374 mg absolútneho

kokaínu. Z tohto množstva bolo možné vyrobiť 46 - 137 obvykle jednorazových dávok

drogy).

Predseda senátu, po preskúmaní obžaloby a pripojeného trestného spisu, určil

termín verejného zasadnutia o predbežnom prejednaní obžaloby, potom bol určený termín

hlavného pojednávania. Na hlavnom pojednávaní 18.11.2011, 09.01.2012, 15.02.2012 boli

vypočutí viacerí svedkovia. Zostáva vypočuť ešte štyroch svedkov. Ďalší termín hlavného

pojednávania je určený na 09.03.2012.

Podľa , ak pominie dôvod väzby, dôvod na jej ďalšie trvanie,

alebo uplynie lehota uvedená v alebo 7 alebo v , musí byť obvinený

ihneď prepustený na slobodu.

Podľa policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú

povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú alebo či sa

zmenili.

Predseda senátu po preskúmaní dôvodov väzby, pre ktoré je obžalovaný J. Š.

vo väzbe, určil termín výsluchu obžalovaného na 29.02.2012.

Obžalovaný J. Š. bol vypočutý vo vzťahu k dôvodom väzby, predseda senátu

prečítaním oboznámil všetky listinné dôkazy vzťahujúce sa na predmet rozhodovania.

Po zhodnotení všetkých osobných i listinných dôkazov majúcich vzťah k existencii

dôvodov väzby preventívnej ( ) dospel súd k záveru, že tieto

dôvody zanikli a reálne, v tomto štádiu konania, už neexistujú. Obžalovaný J. Š. je stíhaný

za jeden skutok drogovej trestnej činnosti, predtým bol odsúdený Okresným súdom Trnava,

dňa 08.02.2005, za prečin krádeže. Bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody

a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Ten istý záver sa vzťahuje aj na druhé, staršie

odsúdenie obž. J. Š. Okresným súdom Galanta z 12.04.1996. Aj tu bol odsúdený za prečin

krádeže na podmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný J. Š., podľa dokladov

nachádzajúcich sa v spise podnikal v oblasti požičiavania motorových vozidiel. Vo väzbe je

od 15.02.2011, teda viac ako jeden rok. Podľa názoru súdu zanikla teda intenzívna obava,

žeby na slobode pokračoval v páchaní toho istého druhu trestnej činnosti.“

Proti označenému uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote sťažnosť

prokurátor, ktorý v nej poukázal na to, že „obžalovaný je nemajetný, živnosť má

pozastavenú od 24.01.2011 do 23.01.2014“. Prokurátor formuloval svoj názor, že

„obžalovaný na slobode by aj naďalej zadovažoval, prechovával a predával rôznym

osobám drogy a tak by si zabezpečoval bezpracné finančné prostriedky na živobytie.

Obžalovaný je stínaný za zločin v súvislosti s drogami a vzhľadom na zaistené množstvo

drog (46 až 137 obvykle jednorázových dávok drogy) je teda dôvodná obava, že by v

prípade jeho prepustenia z väzby pokračoval v páchaní tejto trestnej činnosti. V prípravnom

konaní a v konaní pred súdom bolo nazhromaždené dostatočné množstvo dôkazov, ktoré aj

v súčasnom štádiu trestného konania naďalej dávajú zákonný podklad pre trestné stíhanie

obžalovaného ako i samotné pretrvávanie formálnych a materiálnych dôvodov preventívnej

väzby.“.

Prokurátor dôvodil, že „pokiaľ ide o ďalšie trvanie väzby obžalovaného, má za to, že

dôvody jeho väzby bez ohľadu na jeho vyjadrenie vo výsluchu zo dňa 29.02.2012 naďalej

pretrvávajú, pričom tieto námietky nie sú spôsobilé eliminovať existenciu väzobného

dôvodu podľa ods1 písm. c/ vo vzťahu k jeho osobe.

Obžalovanému hrozí uloženie trestu odňatia slobody v rozpätí od 4 do 10 rokov a s

prihliadnutím na okolnosti činu, jeho povahu a spôsobený následok, hlavne však s

prihliadnutím na osobné pomery obžalovaného, je plne opodstatnený záver, že u neho

pretrvávajú tieto väzobné dôvody aj v terajšom štádiu súdneho konania.“.

O sťažnosti podanej prokurátorom rozhodol krajský súd tak, že jej svojím

rozhodnutím vyhovel, uznesenie okresného súdu zrušil a vyslovil, že podľa § 79 ods. 1

u sťažovateľa dôvody väzby v zmysle Trestného

poriadku naďalej pretrvávajú. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol:

„Na základe sťažnosti okresného prokurátora preskúmal krajský súd v zmysle

ustanovenia správnosť výrokov napadnutého uznesenia,

proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom

napadnutého uznesenia, a tak zistil, že sťažnosť okresného prokurátora je dôvodná.

Proti obžalovanému sa vedie trestné stíhanie pre zločin nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie

s nimi podľa , na základe obžaloby podanej

Okresným prokurátorom v Galante zo dňa 22. júla 2011, ktorú podal na Okresný súd

v Galante dňa 26. júla 2011. Obžalovaný je vo väzbe na základe uznesenia sudcu

pre prípravné konanie Okresného súdu Galanta sp. zn. zo dňa 18.02.2011 s

tým, že väzba sa započítava od 15.02.2011 od 06.10 hod. Dôvodom väzby je ustanovenie §

71 ods. 1 písm. c/ . Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že vec je v

štádiu vykonávania dôkazov na jednotlivých hlavných pojednávaniach. Doposiaľ sa

uskutočnili hlavné pojednávania v dňoch 18.11.2011, 09.01.2012 a 15.02.2012. Vo veci je

potrebné vykonať ešte ďalšie dokazovanie, podľa vyjadrenia predsedu senátu je potrebné

vypočuť štyroch svedkov. Na rozdiel od súdu I. stupňa je krajský súd toho názoru, že dôvody

väzby u obžalovaného v zmysle ustanovenia aj

naďalej trvajú. Súd I. stupňa v napadnutom uznesení dostatočne nezdôvodnil v čom vidí

pominutie dôvodov väzby v zmysle citovaného ustanovenia .

V písomných dôvodoch uznesenia sa v podstate zameral len na predchádzajúce odsúdenia

obžalovaného. Vzhľadom na charakter trestnej činnosti, spôsob jej spáchania a osobu

obžalovaného je zrejmé, že sú tu aj naďalej konkrétne skutočnosti odôvodňujúce trvanie

väzby v zmysle ustanovenia . Obžalovanému

obžaloba kladie za vinu, že prechovával množstvo drogy, z ktorej by bolo možné vyrobiť 46

až 137 obvykle jednorázových dávok drogy. Aj charakteristika osoby obžalovaného

nasvedčuje tomu, že dôvody väzby v zmysle citovaného ustanovenia

naďalej trvajú.

Ďalej z obsahu spisového materiálu vyplýva, že obhajca obžalovaného namieta, že

prehliadka osobného motorového vozidla nebola vykonaná bez meškania, nakoľko

vyšetrovateľ OR PZ Galanta žiadal dňa 03.02.2011 o súhlas s príkazom na prehliadku

osobného motorového vozidla zn. P. s tým, aby prehliadka bola vykonaná v období

od 08.02. do 31.03.2011. Ďalej obhajca obžalovaného namietal, že v rozpore so zákonom

nebol príkaz na prehliadku vozidla odôvodnený. Poukázal na to, že príkaz na prehliadku

musí obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení a s poukazom

na , , druhá veta, najmä odôvodnenie.

V súvislosti s týmito namietanými skutočnosťami vyslovil záver, že trestné konanie prebieha

na základe dôkazu získaného nezákonným spôsobom.

Je pravdou, že súd je povinný nielen pri každom rozhodovaní o väzbe ale aj v

každom štádiu trestného konania skúmať aktuálny stav výkonu dokazovania a vyhodnocovať

ho smerom k dôvodnosti ďalšieho trvania väzby obžalovaného, avšak súd I. stupňa

v napadnutom uznesení neposudzoval dôvodnosť väzby vo vzťahu k záujmom štátu

na obmedzení osobnej slobody obžalovaného po zohľadnení princípu proporcionality

a princípu vyváženosti. Hodnotenie dôkazov môže urobiť súd I. stupňa až v rámci

rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na namietané skutočnosti obhajcom v rámci trestného

stíhania, nemôže súd I. stupňa v danom štádiu povedať, že dôkazy boli vykonané

nezákonným spôsobom. Spôsob dôkazov vykonaných v prípravnom konaní a ich dôsledok

vyhodnotí súd I. stupňa v súvislosti so všetkými vykonanými dôkazmi až po skončení celého

procesu dokazovania.

Podľa názoru krajského súdu nemajú na trvanie väzby obžalovaného v zmysle

ustanovenia vplyv len samotné predchádzajúce

odsúdenia, na ktoré poukazuje súd I. stupňa v napadnutom rozhodnutí, ale rozsah závažnej

trestnej činnosti, pre ktorú sa proti obžalovanému vedie trestné stíhanie, tiež spôsob jej

spáchania a komplexné hodnotenie osoby obžalovaného.

Krajský súd preto zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a vyslovil, že

dôvody väzby u obžalovaného v zmysle ustanovenia

aj naďalej trvajú.“

Obhajca sťažovateľa k podanej sťažnosti predložil písomné stanovisko, v ktorom

uviedol, že okresný súd primerane posúdil dôvodnosť väzby na jednej strane vo vzťahu

k právu sťažovateľa na osobnú slobodu a na druhej strane vo vzťahu k záujmu štátu

na obmedzení osobnej slobody sťažovateľa, a to po zohľadnení princípu vyváženosti medzi

oboma záujmami s prihliadnutím na vývoj aktuálnej dôkaznej situácie.

V rámci svojej rozhodovacej činnosti už ústavný súd konštatoval, že v čl. 5 ods. 3

a 4 dohovoru, ktoré garantujú právo na osobnú slobodu (obdobne aj čl. 17 ods. 1 a 5

), je obsiahnuté aj právo na periodickú súdnu previerku opatrenia, ktorým bol

obvinený pozbavený osobnej slobody, teda väzby, v rámci ktorej by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie obvineného, ak je väzba nezákonná; ako aj jeho

právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú alebo byť prepustený počas konania.

Súdne preskúmanie zákonnosti pozbavenia osobnej slobody kladie nároky (okrem

iného) na kvalitu preskúmania.

Väzobné konanie týkajúce sa rozhodovania o osobnej slobode obvinenej osoby musí

spĺňať niektoré fundamentálne požiadavky spravodlivého konania podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, ako aj podľa . Jednou z nich je aj právo na náležité

odôvodnenie rozhodnutia. Jeho obsahom je právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany. Princíp spravodlivosti („fairness“) pritom zaväzuje súdy, aby pre svoje

rozhodnutia poskytli dostatočné a relevantné dôvody (pozri napr. ,

).

Opierajúc sa o tieto východiská posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

Krajský súd (v právomoci ktorého bolo posúdenie skutkových a právnych otázok

relevantných pre rozhodnutie o sťažnosti prokurátora smerujúcej proti prvostupňovému

rozhodnutiu, ktorým bol sťažovateľ prepustený z väzby) vychádzal zo skutkového

a právneho stavu, ktorý ustálil na základe preskúmania príslušného spisového materiálu.

Krajský súd neakceptoval právny záver okresného súdu o pominutí dôvodov väzby

u osoby sťažovateľa a považoval ho za nedostatočne zdôvodnený. Okresnému súdu vytkol

nekomplexnosť posúdenia skutkových okolností relevantných pre zodpovedanie otázky

existencie či neexistencie dôvodov väzby.

Pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia okresného súdu krajský súd reflektoval

jednak na obsah sťažnosti prokurátora, ako aj na obsah námietok prezentovaných zo strany

sťažovateľa prostredníctvom jeho obhajcu.

K splneniu hmotnoprávnych predpokladov väzby krajský súd, pokiaľ ide o dôvody

tzv. preventívnej väzby, poukázal na okolnosti (vychádzajúc aj z obsahu sťažnosti

prokurátora), ktoré podľa jeho názoru opodstatňujú dôvodnú obavu z pokračovania

sťažovateľa v trestnej činnosti, ktorá je mu kladená za vinu. Dôvodnosť tzv. preventívnej

väzby opieral krajský súd predovšetkým o charakter trestnej činnosti (skutočnosti

nasvedčujúce tzv. dílerstvu drog), pre ktorú je proti sťažovateľovi trestné stíhanie vedené,

ako aj o komplexné hodnotenie osoby sťažovateľa (neobmedzujúce sa len na okolnosť

recidívy u osoby sťažovateľa).

Vo vzťahu k skutkovým okolnostiam vzatia do väzby (dôvodnosť vedeného

trestného stíhania) ako súčasti materiálnych predpokladov väzby krajský súd špecifikoval

aktuálnu dôkaznú situáciu v trestnej veci sťažovateľa. Na tomto mieste tiež formuloval

argumentáciu smerujúcu k vyvráteniu námietky prednesenej zo strany obhajcu sťažovateľa,

ktorý prezentoval tvrdenie o nezákonnosti obstarania jedného z dôkazov v procese

dokazovania. Krajský súd vylúčil potenciálnu možnosť vyhodnotenia takéhoto jednotlivého

dôkazu izolovane (bez kontextu celého procesu dokazovania) a predčasne, teda pred

skončením tohto procesu.

Na základe posúdenia obsahu odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu možno

konštatovať, že svoj právny záver o existencii dôvodov tzv. preventívnej väzby oprel

o adekvátnu a preskúmateľnú argumentáciu. Podľa názoru ústavného súdu je toto

odôvodnenie ústavnoprávne akceptovateľné, pretože právne závery krajského súdu

opierajúce sa o aplikáciu relevantnej právnej úpravy korešpondujú skutkovým zisteniam,

a tieto zistenia nie sú výsledkom svojvôle, ale komplexného zhodnotenia všetkých

skutkových okolností relevantných pre rozhodovanie o väzobnej otázke.

Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu rovnako potvrdzuje aj neopodstatnenosť

námietok sťažovateľa, v ktorých tento predostrel tvrdenie o porušení princípu rovností

zbraní odňatím mu možnosti reagovať na sťažnosť prokurátora, keďže z jeho obsahu

výslovne vyplýva, že sťažovateľovi možnosť vyjadriť sa k sťažnosti prokurátora poskytnutá

bola a túto aj realizoval prostredníctvom svojho obhajcu. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa

o prerokovaní sťažnosti prokurátora na neverejnom zasadnutí v tzv. „písomnom konaní“ bez

možnosti osobnej účasti sťažovateľa poukazuje ústavný súd na svoje predchádzajúce

rozhodnutia, v ktorých už vyslovil, že v rámci odvolacej inštancie osobná prítomnosť

obvineného alebo jeho obhajcu v konaní o väzbe sa nevyžaduje, ak ani prokurátor nie je

prítomný (pozri napr. a ).

Ústavný súd dospel k záveru, že účinky uplatnenej právomoci vo veci rozhodujúceho

krajského súdu v danom prípade sú zlučiteľné s obsahom sťažovateľom označeného čl. 17

ods. 1 a 5 a dohovoru, preto sťažnosť odmietol podľa zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2012