Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 624/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

12. decembra 2012 predbežne prerokoval návrh Ing. I. Ch., Ž., na preskúmanie rozhodnutia

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn.

z 18. septembra 2012 a takto

rozhodol:

Návrh Ing. I. Ch. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bol 8. novembra 2012

doručený návrh Ing. I. Ch., Ž. (ďalej len „navrhovateľ“), na preskúmanie rozhodnutia

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“)

sp. zn. z 18. novembra 2012 (ďalej len „namietané rozhodnutie“).

Z návrhu vyplýva, že výbor začal proti navrhovateľovi konanie pre nesplnenie

povinnosti podľa ústavného o ochrane verejného

záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného

Z. z. (ďalej aj „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“, alebo „ústavný zákon“),

v ktorom mu namietaným rozhodnutím uložil pokutu v sume 3 635,27 €.

V predmetnom konaní podal navrhovateľ svoje vyjadrenie podaním

zo 6. augusta 2012 a dodatočne si uvedenú povinnosť splnil bez toho, aby skúmal, či sa

na neho uvedená povinnosť skutočne vzťahuje. Po doručení namietaného rozhodnutia zistil,

že «povinnosť podať oznámenie sa výslovne vzťahuje na verejného funkcionára podľa

odseku 1 (čl. 8). Ten na rozdiel od verejného funkcionára podľa čl. 2 ods. 1 písm. a), c), d),

f), h), j) až m), o), q), t) až zk) musí spĺňať ešte ďalšiu „podmienku“, aby spadal pod

predmetné ustanovenie a síce musí to byť verejný funkcionár, ktorý v období dvoch rokov

pred skončením výkonu verejnej funkcie rozhodol o poskytnutí štátnej pomoci alebo

o poskytnutí alebo povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia povinnosti vyplývajúcich

zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo z individuálnych právnych aktov

fyzickým osobám alebo právnickým osobám.

V opačnom prípade by zákonodarca v čl. 8 ods. 5 odkázal na verejného funkcionára

podľa ust. čl. 2 ods.1.

Nakoľko som v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie

nerozhodol o poskytnutí štátnej pomoci alebo o poskytnutí alebo povolení inej podpory,

výhod alebo odpustenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych

predpisov alebo z individuálnych právnych aktov fyzickým osobám alebo právnickým

osobám, predmetná povinnosť sa na mňa nevzťahovala, a teda som ju ani neporušil...

Takéto rozhodnutie (podľa čl. 8 ods. 1) v období dvoch rokov pred skončením môjho

výkonu verejnej funkcie (t. j. 23. 5. 2009 – 23. 5. 2011) neučinila ani samotná regulačná

rada, ktorá práve naopak, rozhodovala o ukladaní pokút. Ak aj rozhodnutie alebo súhlas,

ktorý by bol nevyhnutnou podmienkou na vydanie takého rozhodnutia takého druhu

regulačná rada vydala, nikdy som za také rozhodnutie ani súhlas nehlasoval.».

Podľa navrhovateľa je zrejmé, že čl. 8 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu sa na neho nevzťahuje, preto nemôže byť ani nositeľom povinnosti vyplývajúcej

z čl. 8 ods. 5 tohto ústavného zákona, a preto je „irelevantné uložiť mi pokutu za povinnosť,

ktorú som nemal, a teda ani neporušil“.

Vzhľadom na uvedené navrhovateľ ústavný súd požiadal, aby konanie v predmetnej

veci bolo zastavené a rozhodnutie o uložení pokuty bolo zrušené.

II.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný

funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote

30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata

mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10,

ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu

na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto

návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred

ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa sa konanie o preskúmaní rozhodnutia

vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov začína na návrh

verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie

o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa o podaní návrhu platí . K návrhu sa

pripojí napadnuté uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa je účastníkom konania navrhovateľ

a výbor.

Podľa o návrhu koná a rozhoduje senát

ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa ak senát ústavného súdu zistí, že konanie

verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu

pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.

V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu navrhovateľa konštatoval, že jeho

právomoc preskúmavať rozhodnutia výboru vo veciach ochrany verejného záujmu

pri výkone funkcií verejných funkcionárov je založená čl. 10 ods. 2 ústavného zákona,

pričom navrhovateľ ako bývalý člen regulačnej rady je verejným funkcionárom podľa čl. 2

ods. 1 písm. y) ústavného zákona, a teda osobou oprávnenou podať návrh na začatie

konania o preskúmanie rozhodnutí výboru.

Z návrhu navrhovateľa a jeho príloh vyplýva, že napadnuté rozhodnutie bolo

navrhovateľovi doručené 29. októbra 2012, pričom svoj návrh doručil ústavnému súdu

7. novembra 2012 (na poštovú prepravu podaný 6. novembra 2012), t. j. v lehote

ustanovenej v čl. 10 ods. 2 ústavného zákona. Z toho vyplýva, že návrh bol podaný

v zákonom ustanovenej lehote.

Po uvedených zisteniach sa ústavný súd sústredil na skúmanie, či návrh navrhovateľa

nie je zjavne neopodstatnený.

Z ustanovenia v spojení s

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vyplýva, že predmetom konania

o preskúmanie rozhodnutia vo veciach ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov, v rámci ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom

prostriedku proti rozhodnutiu výboru, je iba posúdenie konania verejného funkcionára

z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu. Tomu zodpovedá aj zákonná úprava rozhodovania ústavného súdu

v tomto konaní; ak senát ústavného súdu po preskúmaní napadnutého rozhodnutia výboru

zistí, že konanie verejného funkcionára nebolo v rozpore s uvedeným ústavným zákonom,

tak ho zruší, a naopak, ak po jeho preskúmaní dospeje k záveru, že konanie verejného

funkcionára bolo v rozpore s ním, tak ho potvrdí.

Z právnej povahy inštitútu predbežného prerokovania návrhu podľa § 25 zákona

o ústavnom súde vyplýva, že obdobné právne dôsledky ako potvrdenie napadnutého

rozhodnutia má aj odmietnutie návrhu pri jeho predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2

, ku ktorému môže dôjsť aj vtedy, ak ústavný súd zistí, že dôvody,

pre ktoré navrhovateľ namieta dotknuté rozhodnutie výboru, sú zjavne neopodstatnené.

Vo svojom návrhu navrhovateľ okrem iného uviedol: „Aj keď som sa k uzneseniu

o začatí konania vyjadril listom zo dňa 6. 8. 2012 a dodatočne som uvedenú povinnosť

splnil, pre rýchlosť podania som neskúmal, či sa na mňa predmetná povinnosť skutočne

vzťahuje. Po doručení rozhodnutia, v ktorom mi Výbor uložil predmetnú pokutu, som sa

bližšie oboznámil s predmetným ustanovením, ktoré som mal porušiť...“ Následne v rámci

svojej argumentácie namietal, že sa na neho povinnosť ustanovená v čl. 8 ods. 5 ústavného

zákona nevzťahovala.

Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ v odôvodnení svojho návrhu uplatnil

námietky, ktoré v konaní pred výborom nepredložil.

Postup výboru smerujúci k vydaniu napadnutého rozhodnutia bol v súlade

s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, keďže vyzval

navrhovateľa, aby sa vyjadril k začatiu konania (čl. 9 ods. 4), pričom na všetky námietky

navrhovateľa (aj keď stručne) v odôvodnení napadnutého uznesenia reagoval.

Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že v prvom rade výbor je orgánom povinným

poskytnúť ochranu základným právam a slobodám navrhovateľa. Úlohou navrhovateľa je

postupovať v záujme ochrany svojich práv čo najúčinnejším spôsobom, pod ktorým treba

bez pochýb rozumieť aj aktívny prístup k ich ochrane, t. j. predloženie argumentácie

na rozhodnutie príslušnému orgánu včas a v náležitej kvalite, aby mohli byť objasnené

skutočnosti, ktoré jeho zodpovednosť za porušenie povinnosti vyvracajú.

Z návrhu a jeho príloh vyplýva, že navrhovateľ mal možnosť v predmetnom konaní

pred výborom predložiť svoju argumentáciu a túto možnosť aj využil (vyjadrenie

zo 6. augusta 2012). Z uvedeného vyplýva, že mohol svojím aktívnym prístupom v záujme

ochrany svojich práv zabezpečiť včasné preskúmanie námietok, ním predložených len

v konaní pred ústavným súdom, výborom.

Ústavný súd konštatuje, že navrhovateľ predmetnú námietku v pôvodnom konaní

vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, hoci mu bola (mala byť)

známa od začiatku tohto konania, neuplatnil. Podľa názoru ústavného súdu právny rámec

prieskumného konania podľa čl. 10 ods. 2 poslednej vety ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu („rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné“), ako aj

jedenásteho oddielu (ústavný súd môže rozhodnutie orgánu iba

potvrdiť alebo zrušiť) neumožňuje v tomto konaní úspešne uplatniť námietku, ktorá nebola

uplatnená v pôvodnom konaní. Výnimku predstavujú napr. námietky rozporujúce výšku

uloženej pokuty či iné podstatné okolnosti, ktoré vyplynú až zo samotného rozhodnutia

výboru a dotknutému verejnému funkcionárovi predtým neboli známe (m. m. ).

Z uvedených dôvodov sa ústavný súd uvedenou námietkou navrhovateľa nezaoberal.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatoval, že námietky navrhovateľa voči

napadnutému rozhodnutiu sú zjavne neopodstatnené a nezakladajú také dôvody

na spochybňovanie napadnutého rozhodnutia výboru, ktoré by bolo potrebné posúdiť

po prijatí návrhu na ďalšie konanie. Ústavný súd preto návrh navrhovateľa ako celok

odmietol už pri predbežnom prerokovaní podľa

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje na svoju predchádzajúcu judikatúru,

v ktorej už odobril v obdobnom prípade vedenom pod sp. zn. postup výboru,

v ktorom vydal uznesenie podľa označeného ústavného zákona a jeho príslušných

ustanovení proti osobe, ktorú je potrebné považovať za verejného funkcionára podľa čl. 8

ústavného zákona, a teda za osobu, ktorá bola povinná podať oznámenie podľa čl. 8 ods. 5

ústavného zákona, v ktorom by buď deklarovala absenciu podmienky uvedenej v čl. 8 ods. 1

až 3 ústavného zákona (t. j. že v období dvoch rokov nerozhodovala o skutočnostiach

taxatívne vymedzených v tomto odseku), alebo by podľa čl. 8 ods. 5 písm. a) až d)

deklarovala úroveň dodržiavania zákazov uložených čl. 8 ods. 1 písm. a) až e) spolu

s prípadnou žiadosťou o udelenie výnimky z týchto zákazov vzhľadom na neprimeranosť

zákazu so zreteľom na povahu konania podľa čl. 8 ods. 1 až 3 ústavného zákona.

V závere ústavný súd konštatuje, že návrh navrhovateľa nespĺňal ani všetky

náležitosti návrhu podľa (predovšetkým nesplnenie

požiadavky povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom), avšak

vzhľadom na jeho obsah ústavný súd nepovažoval v tomto prípade za potrebné vyzývať

navrhovateľa na odstránenie jeho nedostatkov.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd návrh navrhovateľa odmietol podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnený.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2012