Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 583/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. Ž., K., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., P.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46

ods. 1 , základného práva na rovnosť účastníkov konania

zaručeného v a práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v spojení s a uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 31. augusta 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Ž. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra

2012 doručená sťažnosť J. Ž., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

(ďalej len „ústava“), základného práva na rovnosť účastníkov konania zaručeného v čl. 47

ods. 3 a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 1 ods. 1

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. z 31. augusta 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že «Sťažovateľ je účastníkom konania, ktoré bolo

začaté na Okresnom súde Bratislava III. pod sp. zn. ... v ktorom sa ako

fyzická osoba podnikateľ, podnikajúca pod obchodným názvom J. Ž..., P., domáha

zaplatenia peňažnej pohľadávky vo výške 33.193,92 EUR istiny s príslušenstvom, proti

odporcovi: S., a.s., so sídlom B. ...

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. -439, zo dňa

31.5.2010, rozhodol prvostupňový súd o nároku sťažovateľa... tak, že na pojednávaní dňa

31.5.2010 bol vyhlásený rozsudok v znení nasledujúcom: „Odporca je povinný zaplatiť

navrhovateľovi 33.193,92 EUR s 19 % úrokom z omeškania od 01.02.1997 do zaplatenia,

do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Odporca je povinný nahradiť právnemu

zástupcovi navrhovateľa trovy konania v rozsahu 100 %, ktorých výška bude vyčíslená

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku“. Pri písomnom vyhotovení

rozsudku došlo k chybe v písaní tak, že výrok, ktorým súd rozhodol o povinnosti na

zaplatenie žalovanej pohľadávky, bol napísaný v znení: „odporca je povinný zaplatiť

odporcovi 33.193,92 EUR s 19 % úrokom z omeškania od 01.02.1997 do zaplatenia,

do troch 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku“. Ani jeden z účastníkov konania nepodal

návrh na opravu chyby, nevšimnúc si nesprávne vyhotovenie rozsudku. ...

Proti tomuto Rozsudku -439, zo dňa 31.5.2010, v chybnom znení,

podal odporca odvolanie..., v ktorom namietal proti uloženej mu povinnosti na zaplatenie

žalovanej pohľadávky... Odvolanie oprel o odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 pís. d) a f)

, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Odvolací súd - Krajský súd v Bratislave prejednal podané

odvolanie odporcu a rozhodol Rozsudkom sp. zn. -506, zo dňa 17.03.2011,

tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 31.5.2010 č.k. -439,

potvrdzuje... Až do správoplatnenia rozhodnutí, tak odporca, ako aj odvolací súd, ako aj

navrhovateľ, ktorý sa vyjadril k odvolaniu odporcu, si nevšimli, že v písomnom vyhotovení

rozsudku prvostupňového súdu, vo výroku, ktorým súd rozhodol o predmete sporu, je zrejmá

chyba v písaní. ...

Na základe vyznačenia právoplatnosti Rozsudku OS Bratislava III. sp. zn.

-439, z 31.5.2010, v spojitosti s Rozsudkom KS Bratislava č.k.

-506, zo dňa 17.3.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 18.4.2011

a vykonateľnosť 22.4.2011, podal navrhovateľ návrh na výkon exekúcie... Dňa 01.06.2011

súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia. Uznesením OS Bratislava III.

č.k. -69, zo dňa 19.7.2011, súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol z dôvodu, že výrok exekučného titulu nie je materiálne vykonateľný

a Uznesením... zo dňa 14.10.2011, exekučné konanie zastavil. ...

Na základe návrhu navrhovateľa podľa na opravu zrejmej chyby vydal

Okresný súd Bratislava III. Uznesenie -519, zo dňa 20.6.2011, ktorým súd

opravuje výrok Rozsudku OS Bratislava III. zo dňa 31.5.2010 v prvej výrokovej vete tak, že

tento výrok má správne znieť: „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 33.193,92 eur

s 19% úrokom z omeškania od 1.2.1997 do zaplatenia, do troch dni odo dňa právoplatnosti

rozsudku“...

Dňa 7.7.2011 odporca podal odvolanie proti Opravnému uzneseniu zo dňa

20.6.2011 a tiež odvolanie vo veci samej proti Rozsudku OS Bratislava III. zo dňa

31.5.2010... V podanom odvolaní... odporca poukazuje o.i. na to, že Opravným uznesením

nedošlo podľa jeho názoru k oprave zrejmej nesprávnosti vo výroku rozsudku tak, ako to

predpokladá ust. 164 ale k zmene oprávneného subjektu, a preto považuje „takýto

zásah do pôvodného znenia výroku rozhodnutia formou opravného uznesenia podľa § 164

za vylúčený. V odvolaní proti napadnutému rozsudku pritom uvádza tie isté námietky,

ako uvádzal v pôvodnom odvolaní proti Rozsudku zo dňa 31.5.2010 v znení pred opravou.

O odvolaní odporcu zo dňa 7.7.2011... rozhodol odvolací Krajský súd v Bratislave

Uznesením sp. zn. -582, zo dňa 28.2.2012, tak, že

- potvrdil Uznesenie zo dňa 20.6.2011 o oprave výroku rozsudku...

- odmietol odvolanie odporcu proti Rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa

31.5.2010

Odvolací súd v odôvodňovacej časti Uznesenia zo dňa 28.2.2012... potvrdil opravné

uznesenie za vecne správne a poukazom na to, že vydanie opravného uznesenia nemá za

následok zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa ani potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho

súdu, odvolanie odporcu odmietol ako neprípustné v zmysle § 218 ods. 1 pís. c)...

Proti Uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. -582,

, zo dňa 28.02.2012, podal dňa 30.03.2012 odporca dovolanie, a to proti

výroku, ktorým odvolací súd potvrdil prvostupňové opravné uznesenie i proti výroku,

ktorým prvostupňový súd odmietol odvolanie proti opravenému prvostupňovému rozsudku,

a to z dovolacieho dôvodu podľa pís. f) , že mu bola odňatá možnosť konať pred

súdom. ...

O podanom dovolaní rozhodol Najvyšší súd SR Uznesením -639,

zo dňa 31.08.2012, tak, že

- odmietol dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti, ktorou potvrdil

uznesenie prvostupňového súdu o oprave zo dňa 20.6.2011 č.k. -519,

- zruši1 rozhodnutie odvolacieho súdu v časti, ktorou odmietol odvolanie žalovaného

proti rozsudku prvostupňového súdu z... 31.5.2010, č.k. -439, a ďalej

v časti, ktorou odvolací súd zmenil Uznesenie Okresného súdu Bratislava III. z 30.6.2011,

č.k. -522, a ďalej v časti, ktorou rozhodol o trovách odvolacieho konania,

a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.».

Podľa názoru sťažovateľa postupom najvyššieho súdu a jeho napadnutým

rozhodnutím bolo zasiahnuté do jeho práv garantovaných a dohovorom. Sťažovateľ

nesúhlasí s právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v namietanom rozhodnutí,

podľa ktorého odvolací súd bol povinný o odvolaní žalovaného proti prvostupňovému

rozsudku v znení opravného uznesenia vecne rozhodnúť. V tejto súvislosti sťažovateľ

v sťažnosti ponúkol túto právnu argumentáciu:

„Je v záujme právnej istoty účastníkov konania nevyhnutné, aby niekoľkokrát alebo

aby o rovnakom návrhu nemohli byť vydané rozdielne rozhodnutia. Práve táto právna istota

sťažovateľa ako účastníka vyššie uvedeného konania na strane navrhovateľa bola porušená

Uznesením dovolacieho súdu, ktorým tento súd nariadil odvolaciemu súdu opakovane vecne

rozhodnúť o odvolaní odporcu v tej istej veci iba na základe opravy zrejmej chyby v písaní

výrokovej časti rozsudku, hoci odvolací súd preskúmal už prv napadnuté rozhodnutie

prvostupňového súdu - Rozsudku sp. zn. -439, zo dňa 31.5.2010,

vychádzajúc pri vecnom preskúmaní z takého znenia výroku, aké má po oprave.

... odvolací súd správne postupoval vydaním uznesenia -582, zo dňa

20.6.2011, v časti, v ktorej odmietol odvolanie odporcu zo dňa 7.7.2011 a týmto postupom

neodňal odporcovi možnosť konať pred súdom. ... odporca predsa podal odvolanie proti

Rozsudku zo dňa 31.5.2011, v ktorom sa bránil zaplateniu prisúdenej pohľadávky

s príslušenstvom a jeho vecné námietky odvolací súd riadne preskúmal. Z obsahu odvolania

odporcu zo dňa 13.8.2010 i z obsahu odôvodnenia rozhodnutia o odvolaní je nepochybné,

že odvolanie smerovalo proti takému zneniu výroku, aký je v rozsudku po oprave

a o takomto výroku odvolací súd aj rozhodol. ...

Podľa , výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov

i pre všetky orgány. Ak sú teda splnené podmienky pre postup súdu podľa a súd

vydá opravné uznesenie na opravu zrejmej chyby v právoplatnom rozsudku, opravné

uznesenie sa stáva integrálnou súčasťou rozsudku a je potom potrebné v každej

prejednávanej veci zvážiť, či rozsudok po oprave je obsahom iný ako pôvodný rozsudok.

Nestotožňujeme sa s názorom dovolacieho súdu, že v prejednávanej veci sa výrok

pôvodného rozsudku vykonaním opravy zmenil podstatným spôsobom... pretože to odporuje

aj samotnému názoru dovolacieho súdu..., že opravným uznesením nenastala zmena v osobe

oprávnenej na plnenie Ak teda sa oprava rozsudku týkala výlučne správneho označenia

osoby oprávnenej na plnenie a touto formálnou opravou nenastala faktická zmena osoby

oprávnenej na plnenie - zmena v osobe odporcu, nemožno potom tej istej osobe - odporcovi,

priznávať opakovane právo na vecné prejednanie jeho odvolania už raz prejednaného

v totožnej veci.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto

rozhodol:

„1) Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu, rovnosť účastníkov konania a na

spravodlivé súdne konanie garantované článkom 46 ods. 1, Slovenskej

republiky, článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v spojení s článkom 1 ods. 1 a článkom 2 ods. 3 , Uznesením

Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.08.2012, sp. zn. -639, vo výroku II., ktorým

zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu v časti, ktorou odmietol odvolanie žalovaného proti

Rozsudku Okresného súdu Bratislava III. z 31.5.2010, č.k. -439 a v časti,

ktorou zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava III. z 30.06.2011, č.k.

522, a v časti, ktorou rozhodol o trovách odvolacieho konania, a vrátil vec odvolaciemu

súdu na ďalšie konanie, porušené bolo.

2) Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.08.2012, sp. zn. -639,

vo výroku II., ktorým zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu v časti, ktorou odmietol

odvolanie žalovaného proti Rozsudku Okresného súdu Bratislava III. z 31.5.2010, č.k.

-439 a v časti, ktorou zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava III.

z 30.06.2011, č.k. -522, a v časti, ktorou rozhodol o trovách odvolacieho

konania, a vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, zrušuje a vec v rozsahu zrušenia

mu vracia na ďalšie konanie.“

Sťažovateľ zároveň navrhol odklad vykonateľnosti uznesenia najvyššieho súdu

sp. zn. z 31. augusta 2012 v jeho namietanej časti z dôvodu, „aby nedošlo

k neodvrátiteľnému škodlivému následku, t.j. k zásahu do práv sťažovateľa na vymoženie

prisúdenej mu pohľadávky“, pretože na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku

Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 31. mája

2010 v spojení s právoplatným opravným uznesením okresného súdu z 20. júna 2011 je na

vymoženie pohľadávky sťažovateľa vedené exekučné konanie Exekútorským úradom

JUDr. R. G. Žalovaný na základe napadnutého rozhodnutia, ktorého zrušenia sa sťažovateľ

podanou sťažnosťou domáha, podal návrh na zastavenie exekučného konania, o ktorom

dosiaľ exekučný súd nerozhodol.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv sťažovateľa podľa

a , ako aj práva podľa dohovoru v spojení s

ods. 1 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 31. augusta 2012, ktorým najvyšší súd vo výroku II zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu

v časti, v ktorej odmietol odvolanie žalovaného proti rozsudku okresného súdu sp. zn.

z 31. mája 2010, v časti, v ktorej zmenil uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 30. júna 2011, a v časti, v ktorej rozhodol o trovách odvolacieho konania;

a v zrušenej časti vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho rozhodnutím

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide preto vtedy, ak pri jej predbežnom

prerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr.

, , , , , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

1. Zo sťažnosti vyplýva, že porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru spočíva v jeho nesúhlase s právnym názorom najvyššieho súdu vysloveným

v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého odvolací súd odmietnutím odvolania žalovaného

proti rozsudku okresného súdu (po zmene jeho výroku) odňal žalovanému možnosť konať

pred súdom.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia najvyšší súd svoj právny záver odôvodnil

takto:

«Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných

mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. V prejednávanej veci však k porušenie procesných práv dovolateľa

napadnutým rozhodnutím a konaním predchádzajúcim jeho vydaniu, došlo len v časti

odmietajúcej odvolanie žalovaného proti rozsudku. ...

Procesným postupom, ktorým súd sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv, je aj rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý odmietol odvolanie účastníka

podľa , hoci pre takýto postup neboli splnené podmienky.

Treba prisvedčiť súdu prvého stupňa, že vydaním opravného uznesenia sa neruší

rozsudok súdu prvého stupňa ani potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu. Účinkom

vydania opravného uznesenia podľa je, že od doručenia opravného uznesenia

začína znovu plynúť lehota na podanie odvolania. Až do márneho uplynutia novej odvolacej

lehoty tým odpadá podmienka preto, aby sa rozsudok považoval za právoplatný. Tou je totiž

skutočnosť, že už ho nemožno napadnúť odvolaním (§ 159 ods. 1). Vydaním opravného

uznesenia opravovaný rozsudok tak prestáva byť aj prekážkou právoplatne rozhodnutej veci

podľa Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že odvolací súd už raz

o odvolaní rozhodol. Ustanovenie § 164 opri stanovení účinkov vydania opravného

uznesenia nerozlišuje, či opravované rozhodnutie už nadobudlo právoplatnosť, či ho

nadobudlo preto, že o odvolaní už odvolací súd rozhodol alebo preto, že odvolanie vôbec

nebolo podané. Takáto úprava má zabezpečiť právo účastníka podať proti každému

rozhodnutiu odvolanie a tak dosiahnuť preskúmanie jeho správnosti v odvolacom konaní.

Proti pôvodnému rozsudku podal odvolanie žalovaný a odvolací súd v odvolacom

konaní preskúmal rozsudok v znení v akom existoval a bol napadnutý odvolaním pred jeho

opravou. Potvrdil ho v znení v akom bol preskúmaný a napadnutý. Opravné uznesenie sa

stáva integrálnou súčasťou rozsudku, čí sa mení jeho obsah (v prejednávanej veci

podstatným spôsobom, keďže sa oprava dotýka výroku rozsudku). Rozsudok po oprave je

obsahom iný ako pôvodný rozsudok, a žalovanému nemožno uprieť právo, podať proti nemu

odvolanie a tak dosiahnuť preskúmanie vecnej správnosti jeho nového znenia.

Z uvedených dôvodov žiadna prekážka nebránila prejednaniu veci v odvolacom

konaní a odvolací súd je povinný o odvolaní vecne rozhodnúť.

Tým, že odvolací súd odvolacie konanie zastavil, hoci preto nebol daný zákonný

dôvod, odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Bol tým naplnený dôvod, ktorý

zakladá jak prípustnosť dovolania, tak aj jeho dôvodnosť (§ 237 písm. f/) v spojení s § 241

ods. 2 písm. a Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dovolací súd zrušil aj výrok, ktorým odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého

stupňa z 30. júna 2011 č. k. -522, hoci nebol výslovne dovolaním

napadnutý. Keďže uvedeným uznesením sa rozhodovalo o trovách konania, je to výrok

závislý na výsledku rozhodnutia o odvolaní vo veci samej. Platí to aj pre výrok o trovách

odvolacieho konania. V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd znova o trovách

pôvodného a dovolacieho konania ( ).“

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia najvyšší súd uviedol výstižné dôvody, pre

ktoré zrušil dovolaním žalovaného napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v časti, ktorou

odmietol odvolanie žalovaného proti rozsudku okresného súdu z 31. mája 2010, ako aj

v časti, ktorou rozhodol o trovách prvostupňového a odvolacieho konania. Najvyšší súd

založil svoje rozhodnutie na právnom závere, podľa ktorého dôsledkom vydania opravného

uznesenia je, že lehota na podanie odvolania proti opravovanému rozsudku začne plynúť

znova. Opravovaný rozsudok tak prestáva byť prekážkou právoplatne rozhodnutej veci.

Bolo preto povinnosťou odvolacieho súdu vecne rozhodnúť o odvolaní žalovaného.

Podľa (ďalej aj „OSP“) doručený

rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.

Podľa súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní

a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. ... O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí

účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie

nenadobudne právoplatnosť.

Podľa odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Je potrebné prisvedčiť právnemu názoru najvyššieho súdu vyslovenému

v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého opravné uznesenie, ktoré sa týka výroku

pôvodného (opravovaného) rozhodnutia, má následky prezumované v ustanovení § 204

ods. 1 , teda že lehota na podanie odvolania plynie znova od doručenia opravného

uznesenia, avšak len v rozsahu vykonanej opravy.

Ústavný súd konštatuje, že postup najvyššieho súdu pri odôvodňovaní svojho

právneho záveru, poukazujúc na príslušné ustanovenia ,

nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. Zo záverov dovolacieho

súdu nevyplýva jednostrannosť alebo taká aplikácia dotknutých ustanovení všeobecne

záväzných právnych predpisov (v tomto prípade relevantných ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku), ktorá by bola popretím ich podstaty či zmyslu. Skutočnosť, že

sťažovateľ sa s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť

k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani

oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. Dôvody

napadnutého rozhodnutia nemôžu podľa názoru ústavného súdu viesť k záveru o jeho

ústavnej neakceptovateľnosti, ktorý by zároveň zakladal dôvod na vyslovenie porušenia

a dohovoru. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní

odmietol sťažnosť v tejto časti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

2. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na rovnosť účastníkov konania

podľa napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ústavný súd konštatuje,

že sťažovateľ aj napriek svojmu kvalifikovanému právnemu zastúpeniu v sťažnosti

neodôvodnil, v čom vidí porušenie uvedeného článku , a preto je sťažnosť v tejto

časti nepreskúmateľná. Nepreskúmateľnosť sťažnosti v tejto časti neumožňuje ústavnému

súdu dospieť k záveru o príčinnej súvislosti medzi označeným základným právom na jednej

strane a namietaným rozhodnutím na strane druhej (m. m. , ,

, ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku, bolo už bez právneho významu

rozhodovať o návrhu sťažovateľa na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, ako

aj o ďalších návrhoch uplatnených v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2012