Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 3/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť občianskeho združenia O., P., zastúpeného Advokátskou

kanceláriou JUDr. P. R., s. r. o., K., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta

JUDr. P. R., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom

pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť občianskeho združenia O., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2012

osobne doručená sťažnosť občianskeho združenia O., P. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. P. R., s. r. o., K., konajúcou prostredníctvom

advokáta a konateľa JUDr. P. R., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

(ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ tvrdí, že postupom okresného súdu (exekučného súdu, pozn.)

v napadnutom konaní, ktorý spočíval v „znemožnení sťažovateľa vstúpiť do exekučného

konania ako vedľajší účastník na strane povinného“, došlo k porušeniu jeho základného

práva podľa a práva podľa dohovoru.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ «podaním, ktoré bolo exekučnému súdu

doručené dňa 20. 02. 2012 oznámil vstup do konania ako vedľajší účastník na strane

povinného - spotrebiteľa a žiadal o odklad exekúcie vedenej pod sp. zn.

a jej následné zastavenie. Listom zo dňa 5. 6. 2012 bolo združeniu O. oznámené,

že „vedľajší účastník môže vystupovať iba v sporovom konaní, v ktorom účastníci vystupujú

v postavení navrhovateľa a odporcu, teda podľa súčasnej právnej úpravy vedľajšie

účastníctvo v exekučnom konaní nie je prípustné.“».

Sťažovateľ nesúhlasí s postupom okresného súdu v napadnutom konaní a uvádza,

že gramatickým a logickým výkladom o ochrane

spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) «možno dospieť

k záveru, že zákonodarca vyslovene priznáva združeniam (pôsobiacim na ochranu

spotrebiteľa v zmysle § 1 predmetného zákona) postavenie účastníka konania nielen

v prípade, ak je samotným navrhovateľom tzn. podá návrh na začatie konania vo veci samej

ale aj v prípade, ak sa stane neskôr účastníkom už prebiehajúceho konania „byť účastníkom

konania“. Navyše zákonom o ochrane spotrebiteľa došlo k transformácií Smernice

Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu

spotrebiteľských záujmov za účelom dosiahnuť maximálnu procesnú ochranu spotrebiteľa.

Predmetné ustanovenie § 25 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa nerozlišuje medzi

konaním exekučným a občianskym, preto nie je s ohľadom na zmysel tohto ustanovenia,

ktorým je ochrana spotrebiteľa možné a správne vykladať toto ustanovenie reštriktívne.

Navyše § 25 zákona o ochrane spotrebiteľa nepriznáva súdu právo preskúmať,

či je združenie oprávnené vstúpiť do konania nakoľko mu vyslovene priznáva toto právo len

pri podávaní návrhu na začatie konania... (bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu

preskúmať, či je tento subjekt oprávnený v danom prípade podať návrh na začatie konania).

Postup titulného súdu je v danom prípade formalistický neberúc do úvahy prínos združenia

O. do samotného konania pričom svojim postupom znemožnil vstup vedľajšieho účastníka

do konania a odoprel mu tak právo na spravodlivé konanie.».

Podľa názoru sťažovateľa zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“) „hlavne nevylučuje vstup vedľajšieho účastníka do konania. Aj z doslovného

výkladu ust. (ďalej len )

vyplýva, že ustanovenia tohto zákona sa použijú ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Nakoľko zákon vstup vedľajšieho účastníka vyslovene explicitne nevylučuje osobitným

ustanovením, nie je dôvod na nepripustenie vedľajšieho účastníka do konania.

Z predmetného konania navyše vyplýva, že dané exekučné konanie má charakter sporového

konania, čím je naplnený ďalší predpoklad mienený príslušnými ustanoveniami o vstupe

vedľajšieho účastníka do konania. Základným predpokladom na vstup vedľajšieho

účastníka do konania je existencia konania, ktoré má charakter sporu (tzv. sporové

konanie). Exekučné konanie, ktoré upravuje osobitný predpis (Exekučný poriadok) je

relatívne samostatným druhom civilného procesu, ktorý však spĺňa všetky znaky sporového

konania.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a tiež jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru,

prikáže okresnému súdu „pripustiť vstup organizácie O..., (do napadnutého konania,

pozn.)... ako vedľajšieho účastníka na strane povinného“ a zároveň mu prizná finančné

zadosťučinenie v sume 500 €, ako aj úhradu trov konania v sume 269,58 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,

či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

).

Sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , ku ktorému malo dôjsť príliš formalistickým

postupom okresného súdu, ktorý v napadnutom konaní „neberúc do úvahy prínos združenia

O. do samotného konania... znemožnil vstup vedľajšieho účastníka do konania“.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa v znení

neskorších právnych predpisov (ďalej aj „OSP“) ako vedľajší účastník môže sa popri

navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho

výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,

či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo

odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv

podľa osobitného predpisu.

Podľa do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu

niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho

účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti

ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka,

ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa združenie môže podať návrh

na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov

alebo môže byť účastníkom konania

a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo

b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Komisiou (ďalej len „zoznam

oprávnených osôb“), bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt

oprávnený v danom prípade podať návrh na začatie konania.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa združenie podľa odseku 1 môže

na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi

o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa.

Ustanovenie upravujúce možnosť vstupu do konania právnickej

osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (zákon

o ochrane spotrebiteľa, pozn.) je účinné od 15. októbra 2008 (na základe zákona

č. , ktorým sa mení a dopĺňa

v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pozn.), pričom jeho

cieľom (k tomu pozri dôvodovú správu k návrhu označeného zákona, pozn.) je zaistenie

širšej ochrany spotrebiteľa.

Ústavný súd zistil, že sťažovateľ vo svojom podaní doručenom okresnému súdu

20. februára 2012, ktorým oznámil svoj vstup do konania ako vedľajšieho účastníka, okrem

iného navrhol, aby predmetnú exekúciu okresný súd vyhlásil za neprípustnú a následne

exekúciu zastavil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Samotné

odôvodnenie návrhu na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie je všeobecné,

formulované abstraktne, bez užšej previazanosti na konkrétne podmienky napadnutého

konania vedeného okresným súdom, čo potvrdzuje aj to, že sťažovateľom uplatnená

argumentácia sa vzťahuje tak na neprípustnosť a zastavenie exekučného konania,

podkladom ktorého je exekučný titul v podobe notárskej zápisnice, ako aj na neprípustnosť

a zastavenie exekučného konania, podkladom ktorého je exekučný titul v podobe

rozhodcovského rozsudku.

V podstatnej časti podania, ktoré sťažovateľ okresnému súdu doručil 20. februára

2012, sa uvádza: „Dohodnutou rozhodcovskou doložkou dochádza bez ohľadu na spôsob

formulácie k jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa nakoľko absenciou tejto

doložky by bol oprávnený ako veriteľ nútený uplatniť svoj nárok súdnou cestou na miestne

príslušnom súde v obvode podľa bydliska občana... alebo bydliska spotrebiteľa. Bez dohody

o rozhodcovskom súde by sa navyše konanie uskutočnilo podľa príslušných zákonných

ustanovení – tzn. zákona prijatého NR SR v zmysle

medzinárodných zmlúv a záväzkov, ktorého znenie je s ohľadom na stále rastúcu ochranu

spotrebiteľa právom Európskej únie omnoho priaznivejšie než vnútorný štatút

rozhodcovského súdu, podľa ktorého rozhodcovské konanie prebiehalo. Nevýhoda

rozhodcovského konania oproti občianskemu súdnemu konaniu spočíva tiež v nemožnosti

podať riady opravný prostriedok resp. v obmedzenej možnosti zrušiť rozhodnutie

rozhodcovského súdu a to len zo zákonne taxatívne určených dôvodov. Tým je zhoršenie

zmluvného postavenia spotrebiteľa ešte zreteľnejšie. Navyše konanie prebiehalo

pred rozhodcovským súdom, kde pri výbere rozhodcov a ich rozhodovaní absentuje

dodržiavanie základných princípov ústavnosti pri menovaní a činnosti sudcov (čl. 144 a 145

) nakoľko sudcom rozhodcovského súdu môže byť ktokoľvek,

kto je plnoletý, spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, má skúsenosti na výkon funkcie

rozhodcu a je bezúhonný ( ). Splnomocnením advokáta zo strany

spotrebiteľa na uznanie záväzku v podobe notárskej zápisnice ako exekučného titulu

nachádzajúcim sa v úverových zmluvách oprávneného rovnako dochádza k zjavnému

a bezprecedentnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa nakoľko absenciou tejto doložky

by bol veriteľ odkázaný uplatniť svoj nárok súdnou cestou na miestne príslušnom súde

v obvode podľa bydliska alebo bydliska spotrebiteľa. Vydaním notárskej zápisnice,

pri ktorej vyhotovovaní notár ani neskúma platnosť resp. neplatnosť zmluvy, ktorá je

titulom na jej vydanie jej jednotlivých ustanovení a dokonca ani existenciu záväzku jej

jednotlivých ustanovení a dokonca ani existenciu záväzku (!!!) sa povinný ako spotrebiteľ

vystavuje do krajne nevýhodného postavenia, čím jasne dochádza k zhoršeniu jeho

zmluvného postavenia (porušenie ). Takéto

splnomocnenie ďaleko presahuje medze zákona i dobrých mravov. Dáva totiž oprávnenému

ako podnikateľovi možnosť, aby ním poverený splnomocnenec, konkrétnym procesným

úkonom zaviazal spotrebiteľa aj k záväzkom, ktoré sú už zo strany spotrebiteľa splnené,

alebo dokonca k záväzkom, ktoré nikdy pre rozpor so zákonom ani nevznikli... Ďalším

závažným pochybením exekučného súdu je, že tento sa nezaoberal titulom... a nevyhodnotil

tento rozsudok ako rozporný so zákonom, hoci na tento postup existoval zákonný dôvod

a poverenie na výkon exekúcie vydané nemalo byť.“

V prípise z 5. júna 2012, ktorým okresný súd reagoval na podanie sťažovateľa

z 20. februára 2012, sa okrem iného uvádza: „Podľa - 4 , ako vedľajší

účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má

právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva

alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri

navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom

činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného

podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu.

O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší

účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho

úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení

všetkých okolností. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú

oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto

postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania

je aj poverený exekútor. Na základe vyššie uvedeného vedľajší účastník môže vystupovať iba

v sporovom konaní, v ktorom účastníci vystupujú v postavení navrhovateľa a odporcu, teda

podľa súčasnej právnej úpravy vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní nie je prípustné.

Pre úplnosť súd dodáva, že povoliť odklad a zastaviť exekúciu môže aj bez návrhu (§ 56

ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Súd podanie... nepovažuje za návrh, ale podnet.

Záverom Vás informujeme, že v predmetnej exekúcii sa exekúcia vedie na podklade

rozhodnutia všeobecného súdu a nie na základe rozhodcovského rozsudku, tak ako uvádzate

v podaní.“

V súvislosti s postupom všeobecného súdu v rámci napadnutého exekučného konania

ústavný súd predovšetkým poukazuje na svoj už ustálený právny názor, podľa ktorého

je všeobecný súd v priebehu celého exekučného konania povinný ex offo skúmať,

či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, vrátane skúmania

existencie relevantného exekučného titulu (notárskej zápisnice, rozhodcovského

rozsudku), bez ktorých exekúciu nemožno vykonať (napr. , ,

, ).

Ústavný súd v nadväznosti na už uvedené poukazuje aj na ustálenú judikatúru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 2007 vydanom pod

sp. zn. publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997

uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný

po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky

nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania

i bez návrhu zastavená.“.

Vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom

konaní. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje

konania z dôvodu, že chce pomôcť „zvíťaziť“ v spore niektorému z jeho účastníkov.

Účelom už citovaného je umožniť vstup do konania aj právnickej osobe

(združeniu), ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (zákon

o ochrane spotrebiteľa, pozn.). Exekučné konanie je s prihliadnutím na jeho predmet,

ktorým je nútený výkon vykonateľného rozhodnutia, v zásade nesporovým konaním.

S prihliadnutím na už citovaný právny názor ústavného súdu týkajúci sa povinnosti

exekučného súdu kedykoľvek počas exekúcie prihliadať na všetky predpoklady pre zákonné

vedenie exekúcie vrátane existencie po formálnej a materiálnej stránke vykonateľného

exekučného titulu, sa ale nesporový charakter exekučného konania stráca. Je to tak

aj z dôvodu, že samotný účastník exekučného konania je oprávnený domáhať sa za splnenia

zákonom ustanovených podmienok toho, aby exekučný súd vyhlásil exekúciu

za neprípustnú a zastavil ju, teda v konečnom dôsledku zabránil zásahu do svojho právneho

postavenia.

V konkrétnych okolnostiach posudzovaného prípadu sa však ústavný súd nestotožnil

s tvrdením sťažovateľa, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní, ktorým

mu „znemožnil“ vstúpiť do napadnutého exekučného konania ako vedľajší účastník

na strane povinného, došlo k porušeniu jeho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v tejto súvislosti prihliadal v prvom rade

na zmysel vedľajšieho účastníctva, ktorým je „pomoc v spore“ (v okolnostiach namietaného

prípadu pomoc na strane povinného, pozn.), a požiadavku existencie reálnej ujmy na strane

niektorého z účastníkov konania, ktorá je spojená s materiálnym chápaním ochrany

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva podľa

dohovoru.

V posudzovanom prípade sťažovateľ podaním doručeným okresnému

súdu 20. februára 2012 oznámil vstup do napadnutého konania vedeného okresným súdom

na strane povinného a navrhol odklad exekúcie, vyhlásenie exekúcie za neprípustnú

a jej zastavenie. Sťažovateľ v tomto prípade nepochybne spĺňal požiadavku vedľajšieho

účastníctva vyplývajúcu z zákona o ochrane spotrebiteľa v spojení s ,

t. j. že je právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa podľa

zákona o ochrane spotrebiteľa. Splnenie tejto požiadavky u sťažovateľa domáhajúceho

sa vstupu do napadnutého konania v postavení vedľajšieho účastníka však nemôže byť

jediným kritériom pri posudzovaní toho, či postupom všeobecného súdu, ktorý „znemožnil“

vstup takejto právnickej osoby do konania, došlo k porušeniu základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva podľa dohovoru. Dôležitým

kritériom, ktoré je v takýchto prípadoch podľa názoru ústavného súdu vo veci konajúci súd

oprávnený posúdiť (zohľadniť), je totiž aj už spomenutý účel inštitútu vedľajšieho

účastníctva, ktorým je pomoc „zvíťaziť v spore“ niektorému z účastníkov konania

(v okolnostiach namietaného prípadu povinnému, pozn.).

V podaní z 20. februára 2012 sťažovateľ formuloval všeobecné výhrady voči postupu

okresnému súdu ako exekučného súdu, v zmysle ktorých sa tento nezaoberal

rozhodcovským rozsudkom ako exekučným titulom, resp. jeho rozporom so zákonom, ktorý

mal spočívať v existencii rozhodcovskej doložky, podľa ktorej oprávnený uplatnil svoj

nárok v rozhodcovskom konaní, čo v konečnom dôsledku postavilo povinného

do nevýhodnejšieho postavenia oproti oprávnenému (keďže svoj nárok by za iných

okolností musel uplatniť pred všeobecným súdom v mieste bydliska povinného, pozn.),

resp. notárskou zápisnicou ako exekučným titulom, „pri ktorej vyhotovovaní notár ani

neskúma platnosť resp. neplatnosť zmluvy, ktorá je titulom na jej vydanie jej jednotlivých

ustanovení a dokonca ani existenciu záväzku jej jednotlivých ustanovení a dokonca ani

existenciu záväzku (!!!) sa povinný ako spotrebiteľ vystavuje do krajne nevýhodného

postavenia, čím jasne dochádza k zhoršeniu jeho zmluvného postavenia“.

Zo zistení ústavného súdu ale vyplýva, že v exekučnom konaní vedenom okresným

súdom pod sp. zn. tento 4. augusta 2006 poveril súdneho exekútora

JUDr. P. Š. v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku vykonaním exekúcie na základe

exekučného titulu vydaného všeobecným súdom v mieste bydliska povinného —

platobného rozkazu okresného súdu sp. zn. z 24. januára 2006, ktorý

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 18. februára 2006.

Z uvedeného vyplýva, že aj keď v danom prípade sťažovateľ spĺňal všeobecné

požiadavky na priznanie postavenia vedľajšieho účastníka v napadnutom konaní v zmysle

zákona o ochrane spotrebiteľa v spojení s , jeho všeobecná a nesúrodá

argumentácia bez vecnej previazanosti s napadnutým exekučným konaním vedeným

okresným súdom, ktorého podkladom bol ako exekučný titul právoplatný a vykonateľný

platobný rozkaz vydaný všeobecným súdom, a nie rozhodcovský rozsudok, resp. notárska

zápisnica, nespĺňala podľa názoru ústavného súdu podmienky naplnenia účelu inštitútu

vedľajšieho účastníctva, a tak ani základné požiadavky na to, aby v konečnom dôsledku

nedošlo (nemohlo dôjsť) k zásahu do právneho postavenia povinného. Vzhľadom

na uvedené preto postupom okresného súdu, ktorý v napadnutom exekučnom konaní

„znemožnil“ vstup sťažovateľa do exekučného konania, nemohlo dôjsť ani k reálnej ujme

na strane povinného, keďže sťažovateľom uplatnená argumentácia v danom prípade

nemohla prispieť k jeho „víťazstvu“ v spore.

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že medzi postupom okresného súdu

v napadnutom konaní a základným právom sťažovateľa podľa a právom

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by po prípadnom prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie zakladala reálnu možnosť vysloviť ich porušenie. Ústavný súd

preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi uplatnenými

v sťažnosti už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2013