Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 14 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (19)III. ÚS 4/2013
PDF · 101.73 KB
No categories available
III. ÚS 4/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. januára 2013
predbežne prerokoval sťažnosti JUDr. R. K., B., zastúpeného obchodnou spoločnosťou F.,
s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ doc. JUDr. B. F., PhD., vedené pod sp. zn.
Rvp 13444/2012, sp. zn. Rvp 13445/2012, sp. zn. Rvp 13446/2012, sp. zn. Rvp 13447/2012,
sp. zn. Rvp 13448/2012 a sp. zn. Rvp 13449/2012 vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky, jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Galanta sp. zn. 5 Er
800/2008 z 24. januára 2012, sp. zn. 8 Er 322/2009 z 24. januára 2012, sp. zn. 8 Er
595/2010 z 24. januára 2012, sp. zn. 8 Er 713/2008 z 24. januára 2012, sp. zn. 8 Er
1049/2009 z 24. januára 2012 a sp. zn. 25 Er 281/2012 z 2. augusta 2012 a jeho postupom v
týchto konaniach a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. Rvp 13444/2012,
sp. zn. Rvp 13445/2012, sp. zn. Rvp 13446/2012, sp. zn. Rvp 13447/2012,
sp. zn. Rvp 13448/2012 a sp. zn. Rvp 13449/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré
bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 4/2013.
2. Sťažnosti JUDr. R. K. o d m i e t a ako podané zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 29. októbra
2012 doručené sťažnosti JUDr. R. K. (ďalej len „sťažovateľ“) vedené pod sp. zn. Rvp
13444/2012, sp. zn. Rvp 13445/2012, sp. zn. Rvp 13446/2012, sp. zn. Rvp 13447/2012, sp.
zn. Rvp 13448/2012 a sp. zn. Rvp 13449/2012, ktorými namietal porušenie čl. 12 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), svojich základných práv podľa čl. 20
ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)
uzneseniami Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 5 Er 800/2008
z 24. januára 2012, sp. zn. 8 Er 322/2009 z 24. januára 2012, sp. zn. 8 Er 595/2010
z 24. januára 2012, sp. zn. 8 Er 713/2008 z 24. januára 2012, sp. zn. 8 Er 1049/2009
z 24. januára 2012 a sp. zn. 25 Er 281/2012 z 2. augusta 2012 (spolu ďalej aj „napadnuté
rozhodnutia“) a jeho postupom v týchto konaniach.
Sťažovateľ je súdnym exekútorom, ktorý vykonáva exekučnú činnosť podľa zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov aj pre obchodnú spoločnosť P., s. r. o., B., s ktorou bol v pracovnom pomere do 5.
júna 2007. Okresný súd napadnutými rozhodnutiami rozhodol o jeho vylúčení z
vykonávania exekúcie z dôvodu jeho zaujatosti proti oprávnenej – spoločnosti P., s. r. o.,
čím mal zasiahnuť do ním označených základných práv podľa ústavy, práv podľa dohovoru,
práva podľa dodatkového protokolu a mal porušiť aj označený článok ústavy; sťažovateľ
preto navrhol napadnuté rozhodnutia okresného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie
konanie a priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej
tvrdil, že k porušeniu jeho označených základných práv podľa ústavy, práv podľa dohovoru,
práva podľa dodatkového protokolu a označeného článku ústavy došlo aj napadnutým
postupom okresného súdu v označených konaniach.
1. Podľa § 31 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon
neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom
primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania
môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia
alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o
spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o
sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1
OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod
sp. zn. Rvp 13444/2012, sp. zn. Rvp 13445/2012, sp. zn. Rvp 13446/2012,
sp. zn. Rvp 13447/2012, sp. zn. Rvp 13448/2012 a sp. zn. Rvp 13449/2012 a z tohto obsahu
vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na
totožnosť v osobe sťažovateľa a okresného súdu rozhodol ústavný súd uplatniac citované
právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
2. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažností zistil, že sťažovateľ aj napriek
skutočnosti, že mu musí byť známy názor ústavného súdu na danú problematiku, podáva aj
naďalej sťažnosti vo veciach, ktoré sú skutkovo a právne takmer identické s tými, ktoré už
ústavný súd riešil, preto je zrejmé, že sťažovateľ nesúhlasí s ustáleným názorom ústavného
súdu, a teda ani s jeho rozhodnutiami o predchádzajúcich typovo zhodných sťažnostiach
sťažovateľa. Vyvstáva preto otázka, aký význam a efektivitu má uvedený postup
pre sťažovateľa. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že ani podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva nie je bezpodmienečne nevyhnutné ako predpoklad
možnosti obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok
nápravy na národnej úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v skutkovo a právne
zhodných prípadoch ako neefektívny.
Keďže ide o sťažnosti v podstate identické (skutkové a právne okolnosti), ktoré už
ústavný súd riešil, ústavný súd odkazujúc v podrobnostiach na rozhodnutia
sp. zn. I. ÚS 478/2011, sp. zn. III. ÚS 151/2012, sp. zn. III. ÚS 211/2012,
sp. zn. III. ÚS 363/2012 a sp. zn. III. ÚS 494/2012 opätovne dospel k záveru, že ju podala
osoba zjavne neoprávnená podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a preto z tohto
dôvodu sťažnosti sťažovateľa odmietol (bod 2 výroku).
Ústavný súd s poukazom na uvedené skutočnosti, prihliadajúc na zásady procesnej
hospodárnosti konania, sťažovateľa dôrazne upozorňuje, že pokiaľ aj naďalej bude
ústavnému súdu podávať takéto typovo zhodné sťažnosti, ktorých nedostatky sú mu známe
z jeho rozhodovacej činnosti týkajúcej sa obdobných vecí sťažovateľa, môže ústavný súd
využiť možnosť vyplývajúcu z § 25 ods. 2 poslednej vety zákona o ústavnom súde
a odmietnutie sťažností neodôvodniť.
Navyše sťažovateľ opakovane doručil ústavnému súdu svoje podania, ktoré
neobsahujú povinné zákonné náležitosti sťažnosti a ani v tomto prípade k sťažnosti
nepripojil ako dôkaz namietané rozhodnutia (§ 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde), čo je
samo osebe dôvodom na odmietnutie jeho sťažností aj pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch
sťažovateľa v nich uplatnených nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. januára 2013