Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 12/2013
PDF · 179.71 KB
No categories available
II. ÚS 12/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť P. J., P., zastúpeného advokátom M. F., P., vo veci
namietaného porušenia základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi
zaručeného v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v čl. 38 ods. 1 Listiny
základných ľudských práv a slobôd a tiež práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného
v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s porušením
ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov
v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 133/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. J. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. novembra
2012 doručená sťažnosť P. J., P. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia
základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj v čl. 38 ods. 1 Listiny základných
ľudských práv a slobôd (ďalej len „listina“) a tiež práva na spravodlivé súdne konanie
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) v spojení s porušením ustanovenia čl. 2 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu
Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 133/2012.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa v konaní vedenom na okresnom
súde pod sp. zn. 11 C 133/2012 žalobou z 29. júna 2012 domáha proti mestu Prešov (ďalej
len „žalovaný“) náhrady za vecné bremeno vzniknuté podľa jeho tvrdenia ako vlastníka
k jeho pozemku ex lege v prospech žalovaného (vlastníka stavby – pozemnej komunikácie
na tomto pozemku sa nachádzajúcej, pozn.).
Sťažovateľ namietané porušenie základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému
sudcovi, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie odôvodňuje takto:
«... vec bola pridelená zákonnej sudkyni JUDr. I. W. Keďže zákonná sudkyňa je voči
sťažovateľovi zaujatá, dňa 03. 07. 2012 doručila predsedníčke Okresného súdu ...vyjadrenie
z 02. 07. 2012 o jej zaujatosti v tomto konaní...
Následne na to, predsedníčka Okresného súdu... dňa 03. 07. 2012 vydala opatrenie,
v znení: „Pre § 15 O. s. p. s poukazom na vyhlášku MS SR č. 543/2005 Z. z. o spravovacom
a kancelárskom poriadku ako aj na rozvrh práce týmto opatrením odnímam sudcovi
JUDr. I. W. vec vedenú na Okresnom súde... pod sp. zn. 11 C 133/2012 a dávam pokyn, aby
táto vec bola pridelená náhodným výberom prostredníctvom generátora v podateľni
tunajšieho súdu“.
Ako vyplýva z potvrdenia z 03. 07. 2012 o 14:06:48 hod. bola vec sp. zn.
11 C 133/2012 pridelená sudcovi JUDr. E. V...
Keďže podľa vyjadrenia pracovníkov podateľne OS Prešov, prerozdelenie
predmetnej veci dňa 03. 07. 2012 nebolo realizované cestou podateľne, o čom svedčí aj tá
skutočnosť, že podpis na potvrdení nie je podpisom žiadnej z pracovníčok podateľne
a taktiež ani odtlačok pečiatky na predmetnom potvrdení nie je odtlačkom pečiatky, ktorú
používa podateľňa OS Prešov, požiadal sťažovateľ listom z 27. 07. 2012 predsedníčku OS
Prešov o opätovné pridelenie (okrem iného) veci vedenej na OS Prešov pod sp. zn.
11 C 133/2012, Sťažovateľ namietal, že opatrenie predsedníčky Okresného súdu... dodržané
nebolo, keďže predmetná vec vedená na OS Prešov pod sp. zn. 11 C 133/2012 nebola
pridelená cestou generátora v podateľni tunajšieho súdu...
Dňa 31. 08. 2012 bola sťažovateľovi doručená odpoveď predsedníčky OS Prešov
z 24. 08. 2012, č. 1 SprO 1161/2012, k prideleniu spisov... 11 C 133/2012 náhodným
výberom, kde je okrem iného uvedené: „Z vyjadrenia pracovníčok podateľne, pracovníčky
sekretariátu a tajomníčky občianskoprávneho oddelenia je zrejmé, že výnimky pri
prerozdeľovaní spisov vykonáva na základe pokynu predchádzajúceho vedenia len predseda
súdu a tajomníčky jednotlivých oddelení“...
Sťažovateľ listom z 05. 09. 2012 požiadal predsedníčku OS Prešov, v zmysle zákona
č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám o sprístupnenie informácie, a to
pokyny predchádzajúceho vedenia, na ktoré sa predsedníčka OS Prešov odvolávala
v odpovedi z 24. 08. 2012, č. 1 SprO 1161/2012.
Sťažovateľ listom zo 07.09.2012 upozornil predsedníčku OS Prešov na výkon
súdnictva nezákonnými sudcami. Sťažovateľ namietal, že... takýto postup je v rozpore
so zákonom, rozvrhom práce OS Prešov, ako aj s opatreniami predsedníčky OS Prešov
z 12. 04. 2012 a 03. 07. 2012. Z uvedených opatrení a ani z rozvrhu práce predsa
nevyplýva, že spisy môže prerozdeľovať sekretárka niekde v pivničných priestoroch súdu,
alebo neviem kde...
Dňa 20. 09. 2012 bola sťažovateľovi doručená odpoveď predsedníčky OS Prešov
zo 17. 09. 2012, sp. zn. 1 SprO 1161/2012, na žiadosť o sprístupnenie informácii a na
upozornenie na výkon súdnictva nezákonnými sudcami, z ktorej vyplýva, že sťažovateľovi
nesprístupní... pokyny predchádzajúceho vedenia... a že prerozdeľovanie spisov výnimkou
pri zachovaní spisovej značky je možné buď na podateľni Okresného súdu Prešov alebo na
základe interného pokynu vedenia súdu, ktorý bol zapracovaný do predchádzajúcich
rozvrhov práce, to vykonával sekretariát alebo tajomníčky senátu.
Voči fiktívnemu rozhodnutiu predsedníčky OS Prešov nesprístupniť sťažovateľovi
„pokyny predchádzajúceho vedenia...“ podal sťažovateľ listom z 24. 09. 2012 odvolanie.
Dňa 24. 10. 2012 bolo sťažovateľovi doručené rozhodnutie Krajského súdu Prešov,
č. Spi O 9/2012 z 19. 10. 2012, ktorým bolo zrušené fiktívne rozhodnutie OS Prešov
z 20. 09. 2012 o nesprístupnení sťažovateľom požadovaných informácií...
Keďže OS Prešov opätovne nerozhodol o žiadosti sťažovateľa (z 05. 09. 2012)
o sprístupnenie informácií - „pokynov predchádzajúceho vedenia...“ podal sťažovateľ
listom z 12. 11. 2012 voči fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie.
... je preto nesporné, že aj keď bolo technicky možné prerozdeliť spis
prostredníctvom generátora v podateľni OS Prešov, v skutočnosti sa tak nestalo a spis
prerozdelila sekretárka, čím vo veci vedenej na Okresnom súde... pod sp. zn. 11 C
133/2012, koná nezákonný sudca... pretože... nebol určený v zmysle rozvrhu práce, (ktorým
sa rozumie akt riadenia predsedu súdu) - opatrenie predsedníčky Okresného súdu... z
03. 07. 2012, prostredníctvom generátora v podateľni Okresného súdu...»
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti
na ďalšie konanie takto rozhodol:
„1. Sťažnosti sa vyhovuje.
2. Postupom porušujúcim čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, bolo porušené základné právo P.
J., nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa článku 48 ods. 1, Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj jeho právo na prejednanie
veci súdom zriadeným zákonom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu v Prešove, v konaní vedenom pod sp. zn.
3. Okresnému súdu v Prešove sa prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.
11 C 133/2012 prideliť vec zákonnému sudcovi v súlade so zákona č. 757/2004 Z. z.
4. Okresný súd v Prešove je povinný nahradiť P. J. trovy konania pozostávajúce z
trov právneho zastúpenia vo výške 269,58 €... na účet advokáta JUDr. M. F... do jedného
mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení základného práva nebyť
odňatý svojmu zákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy, ako aj v čl. 38 ods. 1
dohovoru a tiež práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru
v spojení s porušením ustanovenia čl. 2 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 11 C 133/2012.
Sťažovateľ najmä namieta, že potom, ako predsedníčka okresného súdu opatrením
z 3. júla 2012 odňala danú vec dovtedajšej zákonnej sudkyni (JUDr. I. W.) pre jej zaujatosť
a súčasne dala pokyn na jej pridelenie inému sudcovi náhodným výberom prostredníctvom
generátora elektronickej podateľne, táto bola na základe výnimky podľa „pokynov
predchádzajúceho vedenia“ pracovníčkou sekretariátu pridelená inému sudcovi (JUDr. E.
V.) mimo generátora elektronickej podateľne, resp. mimo priestorov podateľne, dôsledkom
čoho je postup okresného súdu v rozpore nielen s označeným opatrením, ale aj s rozvrhom
jeho práce na rok 2012 a so zákonom, pričom sťažovateľ tak bol odňatý svojmu zákonnému
sudcovi.
Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať svojmu zákonnému sudcovi.
Podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...
Ústavný súd však podotýka, že medzi obsahom základného práva na zákonného
sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, resp. čl. 38 ods. 1 listiny, ktorých znenie je totožné, a im
porovnateľného práva na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru niet zásadných odlišností, a preto je potrebné ich
posudzovať spoločne.
Princíp zákonného sudcu treba považovať za celkom neopomenuteľnú podmienku
výkonu súdnej moci, keďže na jednej strane dotvára a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na
strane druhej predstavuje pre účastníka konania záruku, že na rozhodnutie jeho veci sú
povolané súdy a sudcovia podľa vopred ustanovených zásad tak, aby bola zachovaná zásada
pevného a náhodného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený pre rôzne dôvody
a rozličné účely – výber súdov a sudcov „ad hoc“ (I. ÚS 239/04).
Procesný postup, v ktorom o veci účastníka konania nerozhodol zákonný sudca,
resp. súd zriadený v súlade so zákonom, je nezlučiteľný s garanciami vyplývajúcimi z čl. 48
ods. 1 ústavy a napokon aj z čl. 6 ods. 1 dohovoru, a rozhodnutie vydané v takomto konaní
preto nemôže byť ústavne akceptovateľné (III. ÚS 116/06).
Vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva
z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu
právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická
osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi
orgánmi Slovenskej republiky.
Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného práva alebo slobody
oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po
predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.
Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých
práv, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, t. j. základného práva nebyť odňatý svojmu
zákonnému sudcovi, a tým aj práva na spravodlivý súdny proces, k porušeniu ktorých malo
dôjsť namietaným postupom okresného súdu pri pridelení veci inému sudcovi, neposkytuje
iný všeobecný súd na základe sťažovateľovi dostupných opravných prostriedkov
predstavujúcich účinné právne prostriedky nápravy namietaného porušenia jeho práv.
V zmysle ustanovenia § 201 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu
prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
V zmysle § 205 ods. 2 písm. a) OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť okrem iného tým, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1.
V zmysle § 221 ods. 1 písm. g) OSP súd rozhodnutie zruší, ak rozhodoval vylúčený
sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Z citovaných zákonných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku zrejme vyplýva,
že na základe prípadného odvolania – riadneho opravného prostriedku podaného
sťažovateľom proti budúcemu rozsudku okresného (prvostupňového) súdu o žalobe a týmto
odvolaním vznesenej námietke proti jeho postupu pri pridelení veci inému sudcovi (pozri už
uvedené), tento rozsudok bude odvolacím súdom preskúmaný okrem iného aj z hľadiska, či
okresný súd bol pri rozhodovaní správne obsadený, a teda či sťažovateľ nebol odňatý
svojmu zákonnému sudcovi. Na základe sťažovateľom podaného odvolania by sa tak
odvolací súd v rozsahu svojho preskúmavacieho oprávnenia musel v podstate vyrovnať
s rovnakými skutkovými a právnymi argumentmi, aké sťažovateľ proti postupu okresného
súdu predchádzajúcemu jeho budúcemu rozhodnutiu vo veci samej uvádza v konaní pred
ústavným súdom.
Navyše, v zmysle § 237 písm. g) OSP nesprávne obsadenie súdu, resp. odňatie
účastníka jeho zákonnému sudcovi zakladá aj právo na podanie dovolania – mimoriadneho
opravného prostriedku, a to proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu.
Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany
ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou
vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), ústavný
súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej
právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie ním označeného základného práva
zaručeného ústavou a listinou, ako aj označeného práva zaručeného dohovorom v spojení
s čl. 2 ods. 2 ústavy, ktorý nie je ustanovením o základných právach a slobodách, ale je
v ňom vyjadrený všeobecný ústavný imperatív adresovaný štátnym orgánom konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, ktorého
prípadné porušenie vo vzťahu k sťažovateľovi by nevyhnutne „našlo“ svoj výraz
v súčasnom porušení, toho-ktorého konkrétneho základného práva alebo slobody
zaručeného v druhej hlave ústavy.
Keďže ústavný súd sťažovateľom namietané porušenie ním označeného konkrétneho
základného, ako ani iného práva nezistil, touto časťou sťažnosti vrátane rozhodnutia
o prikázaní okresnému súdu vec prideliť na prerokovanie a rozhodnutie zákonnému sudcovi
sa už nezaoberal.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní
náhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa
(čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tej časti sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ
domáhal ich priznania, už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. januára 2013