Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 21/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2013

prerokoval sťažnosť A. R. B., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. P. P., H., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Nitra uzneseniami sp. zn. zo 16. júna 2012

a sp. zn. z 12. októbra 2012 a im predchádzajúcim postupom,

ako aj uzneseniami Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 28. júna 2012

a sp. zn. z 24. októbra 2012 a im predchádzajúcim postupom a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. R. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. novembra

2012 doručená sťažnosť A. R. B., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. P. P., H., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl.

46 ods. 1 (ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami

Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 16. júna 2012

(ďalej aj „uznesenie zo 16. júna 2012“) a sp. zn. z 12. októbra 2012 (ďalej aj

„uznesenie z 12. októbra 2012“) a im predchádzajúcim postupom, ako aj uzneseniami

Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 28. júna 2012

(ďalej len „uznesenie z 28. júna 2012“) a sp. zn. z 24. októbra 2012 (ďalej

len „uznesenie z 24. októbra 2012“) a im predchádzajúcim postupom.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že je trestne stíhaný v konaní vedenom Okresným

riaditeľstvom Policajného zboru v Nitre sp. zn. ČVS: ORP – 310/3-OVK-NR-2012

za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi. Sťažovateľ je občanom Poľskej

republiky, a preto okresný súd pri rozhodovaní o jeho vzatí do väzby 16. júna 2012

rozhodol o pribratí tlmočníka Mgr. R. I. (ďalej len „súdny tlmočník“), ktorý mu pretlmočil

priebeh výsluchu z jazyka slovenského do jazyka poľského a naopak. Súdny tlmočník bol v

tom čase zapísaný ako advokátsky koncipient u advokáta – JUDr. I. P. G., ktorý bol, ako to

vyplýva zo zápisnice o výsluchu sťažovateľa zo 16. júna 2012, jedným z troch obhajcov

sťažovateľa v predmetnom konaní (JUDr. P. P., JUDr. I. P. G. a JUDr. Š. M.).

Napriek tomu, že súdny tlmočník vykonávajúci prácu advokátskeho koncipienta, mal

vedomosť o tom, že sťažovateľ je klientom advokáta JUDr. I. P. G., ktorý bol v tom čase

jeho zamestnávateľ a školiteľ, nepodal podnet na svoje vylúčenie a ani na výsluchu uvedenú

okolnosť neuviedol.

Na základe uvedeného sťažovateľ dospel k záveru, že súdny tlmočník „mal pomer

k veci, nakoľko bol zaujatý, nakoľko bol nielen tlmočníkom súdom ustanoveným ale aj

advokátskym koncipientom jedného z obhajcov“.

Podľa názoru sťažovateľa v dôsledku uvedeného došlo k porušeniu jeho práva

na spravodlivý proces a všetky úkony pretlmočené súdnym tlmočníkom možno považovať

za nevierohodné, nezákonné, pretože je „nemožné, aby v jednej osobe sa koncentrovala

nezávislosť tlmočníka ustanoveného súdom s konaním právnika, ktorý zastupuje obvineného

a využíva všetky zákonné podmienky na zbavenie viny resp. zmiernenie trestu, prípadne ako

v tomto prípade prepustenie z väzby“.

Uvedenú argumentáciu sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu

predložil na výsluchu konanom 12. októbra 2012.

Okresný súd sa v uznesení z 12. októbra 2012 s uvedenou argumentáciou v rámci

svojho odôvodnenia vôbec nezaoberal. Nejasne a vyhýbavo sa k tejto argumentácii vyjadril

krajský súd v odôvodnení uznesenia z 24. októbra 2012, v ktorom uviedol, že táto okolnosť

„nemá žiaden dosah na posudzovanú vec a teda nemôže spôsobiť nejaké porušenie alebo

ohrozenie nejakého práva na spravodlivý a nestranný proces“.

Sťažovateľ následne poukázal na ustanovenia v spojení

s o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o znalcoch,

tlmočníkoch a prekladateľoch“), podľa ktorého je prekladateľ vylúčený, ak možno mať pre

jeho pomer k veci, k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej sa úkon týka, pochybnosť

o jeho nezaujatosti. V predmetnej veci je podľa neho zrejmé, že do konania bol pribratý

súdny tlmočník, ktorý mal byť z vykonávania úkonov vylúčený.

Sťažovateľ poukázal ďalej na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky

sp. zn. z 5. marca 1998, nález Ústavného súdu Českej republiky

sp. zn. z 27. novembra 1996, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. Ns z 13. apríla 1999, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. Ns z 30. novembra 1998, z ktorých vyplýva, že podľa ustanovenia

je dostačujúcim dôvodom na vylúčenie sudcu

z prerokovávania a rozhodovania vo veci existencia pochybnosti o jeho nezaujatosti, pretože

pri rozhodovaní o predpojatosti sudcu nejde len o subjektívny pocit sudcu, či sa cíti alebo

necíti zaujatý, alebo hodnotenie jeho osobného vzťahu k účastníkom konania, k ich

zástupcom, ale o objektívnu úvahu, či s ohľadom na okolnosti prípadu možno uzavrieť,

že by sudca mohol byť zaujatý.

Sťažovateľ následne poukázal na znenie a 2 ,

dohovoru, ako aj na judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa základného práva na súdnu

ochranu, ktorého súčasťou je právo na prerokovanie veci nestranným súdom, práva

na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako aj judikatúru týkajúcu sa rozhodovania

o predpojatosti sudcov.

Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález,

v ktorom vysloví, že jeho základné právo podľa a právo podľa

ods. 1 dohovoru boli postupom okresného súdu v konaniach vedených

pod sp. zn. (sťažovateľ pri špecifikácii petitu sťažnosti uviedol omylom

nesprávnu spisovú značku ako sp. zn. , avšak v zostávajúcej časti odôvodnenia

sťažnosti identifikoval predmetné konanie správne pod sp. zn. , pozn.)

a sp. zn. , ako aj postupom krajského súdu v konaniach vedených

pod sp. zn. a sp. zn. porušené, zruší v celom rozsahu ako

nezákonné uznesenia okresného súdu zo 16. júna 2012 a 12. októbra 2012 , ako aj uznesenia

krajského súdu z 28. júna 2012 a 24. októbra 2012, prepustí sťažovateľa z väzby

na slobodu, prizná mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov

právneho zastúpenia v sume 471,27 €.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa

a práva čl. 6 ods. 1 dohovoru uzneseniami okresného súdu zo 16. júna 2012 a 12. októbra

2012 a im predchádzajúcim postupom, ako aj uzneseniami krajského súdu z 28. júna 2012

a 24. októbra 2012 a im predchádzajúcim postupom. K porušeniu uvedených práv malo

dôjsť v dôsledku toho, že súdny tlmočník, ktorý bol v jeho veci ustanovený, v tom istom

čase pracoval ako koncipient u jedného z jeho troch obhajcov.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd v konaní vedenom

pod sp. zn. okrem iného rozhodoval o návrhu na vzatie sťažovateľa do väzby

a jeho návrhu na nahradenie jeho väzby peňažnou zárukou. Uznesením zo 16. júna 2012

okresný súd rozhodol o vzatí sťažovateľa do väzby podľa § 71 písm. a) a c) Trestného

poriadku a neprijatí ním ponúknutej peňažnej záruke na nahradenie jeho väzby. Krajský

prokurátor v Nitre (ďalej len „krajský prokurátor“) následne proti tomuto uzneseniu podal

sťažnosť, o ktorej krajský súd rozhodol uznesením z 28. júna 2012, ktorým okrem iného

v súlade s a uznesenie okresného súdu zo 16. júna 2012

v časti týkajúcej sa sťažovateľa zrušil, zároveň rozhodol o vzatí sťažovateľa do väzby podľa

a o neprijatí peňažnej záruky na nahradenie jeho väzby.

Uznesenie krajského súdu z 28. júna 2012 bolo sťažovateľovi podľa zistenia ústavného súdu

doručené 3. júla 2012.

Okresný súd v konaní sp. zn. rozhodoval okrem iného o žiadosti

sťažovateľa o prepustenie z väzby a jeho návrhu na nahradenie jeho väzby peňažnou

zárukou a písomným sľubom. Uznesením okresného súdu z 12. októbra 2012 bola žiadosť

sťažovateľa o prepustenie na slobodu zamietnutá, jeho návrh na nahradenie väzby peňažnou

zárukou okresný súd neprijal a zároveň rozhodol, že jeho väzbu nenahradil písomným

sľubom. Proti uvedenému uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej krajský súd

rozhodol uznesením z 24. októbra 2012, ktorým sťažnosť sťažovateľa zamietol. Uznesenie

krajského súdu z 24. októbra 2012 bolo sťažovateľovi podľa zistenia ústavného súdu

doručené 26. októbra 2012.

K namietanému porušeniu označených práv uzneseniami okresného súdu

zo 16. júna 2012 a 12. októbra 2012

Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity

svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z ,

podľa ktorého rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických

osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho

začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých

úkonov a realizácie garancií ochrany práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho

skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv

a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr.

Zívala , Ölveczky , Mamonov , Karlin ).

Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu

ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu

základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako

primárni ochrancovia ústavnosti (napr. ).

Z uvedených ustanovení § 34 ods. 1 a 4, § 83 ods. 1, § 185 ods. 1 a 2, § 190 ods. 1

a ods. 2 písm. b) a vyplýva, že proti uzneseniam okresného súdu

zo 16. júna 2012 a 12. októbra 2012 mal sťažovateľ možnosť využiť účinný právny

prostriedok nápravy, a to sťažnosť. Rozhodovanie o sťažnosti patrí do právomoci

príslušného nadriadeného súdu, ktorý bol oprávnený posúdiť všetky relevantné skutkové aj

právne okolnosti daného prípadu, ako aj posúdiť prípadné procesné pochybenia okresného

súdu. Sťažovateľ teda realizáciou svojich práv v priebehu uvedeného konania mal možnosť

účinným spôsobom namietať porušenie svojich práv, a preto ústavný súd jeho sťažnosť

v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní podľa

odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

K namietanému porušeniu označených práv uzneseniami krajského súdu

z 28. júna 2012 a 24. októbra 2012

Podľa zistenia ústavného súdu uznesenie krajského súdu z 28. júna 2012 bolo

sťažovateľovi doručené 3. júla 2012. Sťažnosť sťažovateľa bola podaná na poštovú

prepravu 20. novembra 2012 a ústavnému súdu doručená 21. novembra 2012, t. j. zjavne

po uplynutí dvojmesačnej lehoty podľa .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri jej

predbežnom prerokovaní podľa odmietol ako

oneskorene podanú.

Uznesenie krajského súdu z 24. októbra 2012 bolo sťažovateľovi doručené

26. októbra 2012, ústavný súd preto preskúmal jeho argumentáciu vzťahujúcu sa na

uvedené uznesenie a procesný postup predchádzajúci jeho vydaniu. K porušeniu

sťažovateľových práv v predmetnom konaní malo dôjsť v dôsledku toho, že v ňom bol

ustanovený predpojatý súdny tlmočník a krajský súd sa v uznesení z 24. októbra 2012

s touto jeho námietkou dostatočne nevysporiadal.

Krajský súd v uznesení z 24. októbra 2012 vo vzťahu k uvedenej argumentácii

sťažovateľa uviedol: „Rovnako skutočnosť, že súd prvého stupňa opatrením z 15. 06. 2012

do konania vedeného v inej, ako v prejednávanej, pod sp. zn. vedenej veci,

pribral ako tlmočníka z jazyka poľského do jazyka slovenského a naopak Mgr. R. I., ktorý

napriek poučeniu podľa § 11 a 12 odsek 2 zákona číslo 382/2004 o znalcoch, tlmočníkoch a

prekladateľoch v znení neskorších predpisov súdu prvého stupňa neoznámil ako z konania

ho vylučujúcu resp. odmietnutie vykonania tlmočníckeho úkonu ho oprávňujúcu skutočnosť,

že je súčasne advokátskym koncipientom jedného z obvineným v druhom rade zvolených

obhajcov (Mgr. I. P. G., ktorý sa rovnako ako iný obhajca obvineného v druhom rade

JUDr. P. P., túto skutočnosť v písomnom odôvodnení sťažnosti podanej proti napadnutému

uzneseniu namietajúci, týmto tlmočníkom tlmočeného výsluchu obvineného v druhom rade

súdom prvého stupňa uskutočneného 16. 06. 2012 tiež zúčastnil) sama osebe (zvlášť

vzhľadom na to, že tlmočník mal mať vzťah k osobe obhajcu obvineného a nie k inej strane

trestného konania, záujmy ktorej mohli byť so záujmami tohto obvineného protichodné)

nemôže ani spôsobiť nevierohodnosť či dokonca, nezákonnosť rozhodnutia súdu prvého

stupňa o vzatí obvineného v druhom rade do väzby vyhláseného na tomto jeho úkone

trestného konania, ani znamenať porušenie práva na spravodlivý proces a preto sama

osebe nemôže byť ani dôvodom na prepustenie obvineného v druhom rade z väzby na

slobodu, ako sa toho v písomných dôvodoch proti napadnutému uzneseniu podanej

sťažnosti jeho obhajca (JUDr. P. P.) domáha.“

Podľa ústavného súdu z odôvodnenia uznesenia krajského súdu z 24. októbra 2012 je

zrejmé, že logickým vyhodnotením skutkových okolností týkajúcich sa tejto námietky

dospel krajský súd k záveru, že v danom prípade bol súdny tlmočník spôsobilý riadne splniť

svoju úlohu v predmetnom konaní a právo sťažovateľa na obhajobu a spravodlivý súdny

proces boli v plnej miere zachované. Poukazujúc na skutočnosť, že v tomto prípade bol

za súdneho tlmočníka ustanovený zamestnanec obhajcu sťažovateľa, krajský súd podľa

ústavného súdu správne uzavrel, že v tomto prípade nemohla ani vzniknúť žiadna dôvodná

pochybnosť o zaujatosti súdneho tlmočníka, resp. o možnosti vzniku konfliktu záujmov

medzi sťažovateľom a súdnym tlmočníkom.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri jej

predbežnom prerokovaní podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2013