Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 328/2012
PDF · 117.22 KB
No categories available
I. ÚS 328/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2013
prerokoval sťažnosť M. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. H., B., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.
Nt 209/06 a takto
rozhodol:
Konanie o sťažnosti M. B. z a s t a v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
č. k. I. ÚS 328/2012-8 z 27. júna 2012 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť M. B. (ďalej
len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
,,ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Bratislava III (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Nt 209/06
(ďalej aj ,,napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že napadnuté konanie sa začalo 21. júna 2006, keď
na okresnom súde podal podľa § 393 a nasl. Trestného poriadku návrh na obnovu konania
v trestnej veci sp. zn. 2 T 80/2001. O návrhu sťažovateľa nebolo ani po šiestich rokoch
rozhodnuté, preto sa sťažovateľ obrátil so sťažnosťou na ústavný súd. V sťažnosti, ktorá
bola ústavnému súdu doručená 14. júna 2012, sťažovateľ namietal predovšetkým
neprimeranú dĺžku napadnutého konania, ktorú ovplyvnilo v počiatku nesprávne pridelenie
veci sudkyni JUDr. Ľ. H., ktorá už vo veci sťažovateľa rozhodovala v prvom stupni.
Sťažovateľ tiež poukázal na časté odročenie nariadených pojednávaní, ako aj na stratu
pôvodného trestného spisu vo veci sťažovateľa. Sťažovateľ preto vyjadril názor,
že napadnuté konanie je postihnuté prieťahmi, čo má za následok porušenie jeho
základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
3. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhol vysloviť porušenie označených práv
postupom okresného súdu, prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez
zbytočných prieťahov, vo veci urýchlene rozhodnúť a zároveň priznať sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ako aj náhradu trov právneho
zastúpenia.
4. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd výzvou z 28. augusta 2012
požiadal okresný súd, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadril a zároveň aby doručil ústavnému
súdu spis vo veci sťažovateľa. Okresný súd sa k sťažnosti vyjadril písomným
podaním z 19. septembra 2012. Okresný súd však nepredložil ústavnému súdu spis vo veci
sp. zn. Nt 209/06 s odôvodnením, že ho doručí dodatočne po termíne pojednávania
určeného na 29. november 2012. Následne bol 20. decembra 2012 ústavnému súdu
doručený z okresného súdu spis sp. zn. Nt 209/06 vedený vo veci sťažovateľa.
Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, a teda priebehom napadnutého konania
ústavný súd zistil, že sťažovateľ pred termínom verejného zasadnutia, ktoré bolo určené
na 29. november 2012, písomným podaním z 22. novembra 2012 zobral späť svoj
návrh na obnovu konania v trestnej veci sp. zn. 2 T 80/2001. Okresný súd uznesením
sp. zn. Nt 209/2006 z 29. novembra 2012 podľa § 396 ods. 8 Trestného poriadku vzal
na vedomie sťažovateľovo späťvzatie návrhu na povolenie obnovy. Proti tomuto uzneseniu
sťažnosť nie je prípustná. Z toho preto vyplýva, že sťažovateľ späťvzatím návrhu
na povolenie obnovy konania vyjadril svoju vôľu, aby o ňom okresný súd už nekonal.
5. Z pohľadu konania a rozhodovania ústavného súdu bolo podstatným zistenie, že
sťažovateľ svoj návrh na povolanie obnovy konania, na základe ktorého sa napadnuté
konanie začalo, zobral späť. Sťažovateľ svojím prejavom vôle zapríčinil, že jeho návrh
na povolenie obnovy konania z 21. júna 2006 už nebude prerokovaný. Okresný súd tento
právny úkon sťažovateľa vzal uznesením z 29. novembra 2012 na vedomie, ktoré sa svojimi
účinkami rovná zastaveniu napadnutého konania.
6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Vo vzťahu k namietanému porušeniu práv podľa ústavy a dohovoru ústavný súd
predovšetkým konštatuje, že pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si osvojil judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie
veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť
zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 28/01, I. ÚS 257/08). Účel
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil ústavný súd
vo svojej skoršej judikatúre tak, že „Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa
rozhodnutia štátneho orgánu. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota.“
(II. ÚS 26/95).
7. V prerokovávanom prípade sa síce sťažovateľ nachádzal podľa jeho tvrdení
v stave právnej neistoty v čase podania sťažnosti ústavnému súdu, ako aj v čase, keď
ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“). V čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti však už bolo
napadnuté konanie fakticky zastavené, pretože sťažovateľ svoj návrh na povolenie obnovy
konania zobral späť, čím vyjadril svoju vôľu, aby okresný súd o jeho návrhu na povolenie
obnovy ďalej nekonal a nerozhodoval.
Zo zmyslu a účelu konania o ústavnej sťažnosti o namietanom porušení základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote možno podľa ústavného súdu vyvodiť, že nevyhnutnou podmienkou pre
konanie a rozhodovanie ústavného súdu v tomto type konania je záujem sťažovateľa
na prerokovaní jeho veci bez zbytočných prieťahov či v primeranej lehote, ktorý by mal byť
u sťažovateľa prítomný po celú dobu konania. Tomu preto odporuje prejav vôle sťažovateľa
vo forme späťvzatia návrhu, pretože ním sťažovateľ vyjadruje, že z rôznych dôvodov už
nemá záujem na tom, aby súd či iný štátny orgán o jeho návrhu ďalej akokoľvek konal
a rozhodoval. Keďže zákon o ústavnom súde v ustanoveniach upravujúcich konanie
o sťažnostiach podľa čl. 127 ústavy (§ 49 až § 56) bližšie neupravuje dôsledky, ktoré
nastanú v prípade späťvzatia návrhu, ktorým sa napadnuté konanie začalo, bolo nevyhnutné
primerane na vec aplikovať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
8. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku (alebo Trestného poriadku).
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku kedykoľvek za konania prihliada súd
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Zistenie ústavného súdu o tom, že sťažovateľ svoj návrh zobral späť, t. j. o tom, že
sťažovateľ už nemá záujem na prerokovaní svojej veci bez zbytočných prieťahov
či primeranej lehote, predstavuje neodstrániteľný nedostatok pre konanie ústavného súdu
o sťažnosti, v ktorej sa namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Inak povedané, späťvzatím návrhu na povolenie
obnovy, ktorým sa napadnuté konanie začalo, odpadol predmet konania pred ústavným
súdom. Ústavný súd preto vychádzajúc z § 31a zákona o ústavnom súde aplikoval
primerane ustanovenia § 103 a § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a konanie
o sťažnosti sťažovateľa zastavil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. januára 2013