Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 7/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. R. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. B. F., B., vo

veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práv podľa a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Revúca sp. zn. 8 Er

191/2012 zo 7. septembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. R. K. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. novembra 2012 doručená sťažnosť JUDr. R. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

a práv podľa a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Revúca

sp. zn. zo 7. septembra 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie okresného

súdu“).

2. Sťažovateľ uviedol, že od 6. júna 2007 začal vykonávať exekučnú činnosť ako

exekútor podľa o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), a to aj pre

obchodnú spoločnosť P., s. r. o., B., s ktorou bol v pracovnom pomere do 5. júna 2007.

Okresný súd svojím napadnutým rozhodnutím rozhodol o jeho vylúčení z vykonávania

exekúcie z dôvodu jeho zaujatosti proti oprávnenej – spoločnosti P., s. r. o., čím mal

zasiahnuť do ním označených základných práv, a preto navrhol napadnuté rozhodnutie

okresného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania pred

ústavným súdom.

3. Ústavný súd sa najskôr zaoberal otázkou, či sú naplnené predpoklady meritórneho

prerokovania ústavnej sťažnosti podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), a dospel k záveru, že ju podala osoba zjavne neoprávnená podľa § 25

ods. 2 . Uvedené ustanovenie v záujme racionality a efektivity

konania pred ústavným súdom dáva tomuto súdu kompetenciu posúdiť „prijateľnosť“

návrhu predtým, ako dospeje k záveru, že o návrhu rozhodne meritórne nálezom, pričom ide

o špecifickú a relatívne samostatnú časť konania, ktorá ešte nemá charakter

kontradiktórneho konania, keď ústavný súd môže obvykle rozhodnúť bez ďalšieho, len

na základe obsahu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej moci a údajov obsiahnutých

v samotnej sťažnosti.

4. Súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa.

Tento svoj status získal podľa zákona Exekučného poriadku, keďže podľa § 2 ods. 1 je

exekútor štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu

súdnych a iných rozhodnutí. Podľa ustanovenia § 5 Exekučného poriadku má exekútor pri

výkone exekučnej činnosti ako výkonu verejnej moci postavenie verejného činiteľa. Z

uvedeného vyplýva, že Exekučným poriadkom preniesol štát časť výkonu svojej moci –

špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie – na súdnych

exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne

technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby

štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto ak exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol

povinný vykonať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať

a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva;

rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako

v konaní pred súdmi (pozri napr. ).

5. Z uvedených skutočností vyplýva, že súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu

na podanie sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým ho súd vylúčil z vykonávania exekúcie

v daných veciach, pre jeho pomer k účastníkovi konania (oprávnenému) v zmysle

ustanovenia § 30 Exekučného poriadku. V takomto prípade je objektom rozhodovania

o vylúčení a sám ako súčasť súdnej moci nie je nositeľom žiadnych základných práv, a to

ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného), preto ústavný súd jeho

sťažnosť odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

6. Ústavný súd k dôvodom odmietnutia sťažnosti už iba dodáva, že napriek tomu, že

sťažovateľ disponuje kvalifikovaným právnym zastúpením (advokátom), nedodržal ani

zákonom ustanovené podmienky ( ) a okrem samotnej

sťažnosti nepredložil žiadne písomné dôkazy, na ktoré sa odvoláva na prvej strane sťažnosti

(pozri stranu 1 „dokumenty podľa textu“). K dôvodom odmietnutia sťažnosti už iba dodáva,

že nemohol prehliadnuť predovšetkým „hmotnoprávne“ aspekty tvoriace nosné dôvody

podaných súdnych žalôb v konaní pred všeobecnými (exekučnými) súdmi v kontexte s už

právoplatnými rozhodnutiami súdov (všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva

podobných prípadov súvisiacich s účastníkmi, a to spoločnosťou P., s. r. o., resp. so

sťažovateľom, ako to je v tomto prípade. Tieto sú pre všetkých zainteresovaných už

notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia.

7. V závere ústavný súd dodáva, že právny zástupca sťažovateľa aj takýmto

spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že

nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia

v predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného

bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho

zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie

materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je

to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.

8. Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľa uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2013