Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 32/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. R. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. B. F. B., vo

veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práv podľa a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3 Er

603/2006 zo 4. septembra 2012, uzneseniami Okresného súdu Košice I sp. zn. 17 Er

1488/2009 z 27. augusta 2012, sp. zn. z 27. augusta 2012 a sp. zn. 17 Er

3851/2006 z 28. augusta 2012, uzneseniami Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 6 Er

593/2012 z 2. októbra 2012, sp. zn. z 2. októbra 2012, sp. zn.

z 2. októbra 2012, sp. zn. z 2. októbra 2012, sp. zn. z 2.

októbra 2012, sp. zn. z 2. októbra 2012, sp. zn. z 2. októbra

2012, sp. zn. z 2. októbra 2012, sp. zn. z 2. októbra 2012,

sp. zn. z 2. októbra 2012, sp. zn. z 2. októbra 2012,

sp. zn. z 2. októbra 2012, sp. zn. z 2. októbra 2012,

sp. zn. z 2. októbra 2012, sp. zn. z 2. októbra 2012,

sp. zn. zo 17. októbra 2012, sp. zn. zo 17. októbra 2012,

sp. zn. zo 17. októbra 2012 a sp. zn. z 12. októbra 2012

a napokon uznesením Okresného súdu Topoľčany sp. zn. z 13. októbra 2012

a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. , sp. zn. až sp.

zn. , sp. zn. až sp. zn. a sp. zn. Rvp

14910/2012 až sp. zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné

konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti JUDr. R. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli v období

od 23. novembra 2012 do 21. decembra 2012 doručené sťažnosti JUDr. R. K. (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorými namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2,

a (ďalej len „“) a práv podľa

čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu

Kežmarok sp. zn. zo 4. septembra 2012 (sťažnosť vedená pod

sp. zn. ), ďalej uzneseniami Okresného súdu Košice I

sp. zn. z 27. augusta 2012, sp. zn. z 27. augusta 2012

a sp. zn. z 28. augusta 2012 (sťažnosti vedené pod sp. zn.

až ), ďalej uzneseniami Okresného súdu Žiar nad Hronom

sp. zn. z 2. októbra 2012, sp. zn. z 2. októbra 2012,

sp. zn. z 2. októbra 2012, sp. zn. z 2. októbra 2012,

sp. zn. z 2. októbra 2012, sp. zn. z 2. októbra 2012,

sp. zn. z 2. októbra 2012, sp. zn. z 2. októbra 2012,

sp. zn. z 2. októbra 2012, sp. zn. z 2. októbra 2012,

sp. zn. z 2. októbra 2012, sp. zn. z 2. októbra 2012,

sp. zn. z 2. októbra 2012, sp. zn. z 2. októbra 2012,

sp. zn. z 2. októbra 2012, sp. zn. zo 17. októbra 2012,

sp. zn. zo 17. októbra 2012, sp. zn. zo 17. októbra 2012

a sp. zn. z 12. októbra 2012 (sťažnosti vedené pod sp. zn. až

sp. zn. a sp. zn. až sp. zn. ) a napokon

uznesením Okresného súdu Topoľčany sp. zn. z 13. októbra 2012 (sťažnosť

vedená pod sp. zn. ).

2. Sťažovateľ uviedol, že od 6. júna 2007 začal vykonávať exekučnú činnosť ako

exekútor podľa o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), a to aj pre

obchodnú spoločnosť P., s. r. o., s ktorou bol v pracovnom pomere do 5. júna 2007. Okresné

súdy vo všetkých napadnutých/namietaných rozhodnutiach rozhodli o jeho vylúčení z

vykonávania exekúcie z dôvodu jeho zaujatosti proti oprávnenej – spoločnosti P., s. r. o.,

čím tak mali zasiahnuť do ním označených základných práv, a preto ich navrhol zrušiť, veci

im vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom.

3. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle v záujme hospodárnosti konania

môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia

alebo sa týkajú tých istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie

o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným možno v konaní

o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane

.

4. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod

sp. zn. , sp. zn. až sp. zn. ,

sp. zn. až sp. zn. a sp. zn. až

sp. zn. a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu

a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľa, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené

v bode 1 výroku tohto uznesenia.

5. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažností zistil, že sťažovateľ aj napriek

skutočnosti, že je mu známy názor ústavného súdu na danú problematiku a pozná

argumentáciu ústavného súdu sformulovanú v obdobnom prípade (napr. ),

ktorá stavia sťažovateľa do pozície objektu rozhodovania zbaveného základných práv,

s takouto argumentáciu zásadne nesúhlasí a nepovažuje ju za natoľko právne udržateľnú,

aby mohla byť predpokladom na odmietnutie jeho sťažnosti ako takej, ktorá bola podaná

zjavne neoprávnenou osobou, podáva aj naďalej sťažnosti vo veciach, ktoré sú skutkovo

a právne identické s tými, ktoré už ústavný súd rozhodol rovnakým spôsobom v predošlom

období, a preto je zrejmé, že sťažovateľ nesúhlasí s ustáleným názorom ústavného súdu,

a teda ani s jeho rozhodnutiami o predchádzajúcich typovo zhodných sťažnostiach.

Vyvstáva preto otázka, aký význam a efektivitu má uvedený postup pre sťažovateľa.

Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že ani podľa judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva nie je bezpodmienečne nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na

tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej úrovni,

pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v skutkovo a právne zhodných prípadoch ako

neefektívny.

6. Keďže ide o sťažnosti v podstate/v merite veci identické (rozumej ich skutkové

a právne okolnosti, pozn.), ktorými sa už ústavný súd v predošlom období zaoberal,

odkazujúc v podrobnostiach na rozhodnutia ako napr. sp. zn. ,

, , , , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. opätovne dospel k záveru, že ich podala

osoba zjavne neoprávnená podľa , a preto z tohto

dôvodu sťažnosti sťažovateľa odmietol (bod 2 výroku).

7. K dôvodom odmietnutia sťažností už iba dodáva, že nemohol prehliadnuť

predovšetkým „hmotnoprávne“ aspekty tvoriace nosné dôvody podaných súdnych žalôb

v konaní pred všeobecnými (exekučnými) súdmi v kontexte s už právoplatnými

rozhodnutiami súdov (všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných

prípadov súvisiacich s účastníkmi, a to spoločnosťou P., s. r. o., resp. so sťažovateľom, ako

to je v tomto prípade. Tieto sú pre všetkých zainteresovaných už notorietou, preto aj z tohto

dôvodu nie je potrebná ich konkretizácia.

8. Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka

veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo

len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

9. Ústavný súd v predmetnej veci zistil, že sťažovateľ sa v podanej sťažnosti vedenej

pod sp. zn. okrem iného domáha preskúmania uznesenia Okresného súdu

Topoľčany sp. zn. z 13. októbra 2012. Uvedené rozhodnutie už ústavný súd

posudzoval a uznesením sp. zn. z 23. októbra 2012 sťažnosť sťažovateľa

v tejto časti odmietol z dôvodu, že bola podaná neoprávnenou osobou z rovnakých dôvodov

ako v tomto rozhodnutí a iných tomuto podobných (pozri bod 6). Teda ten istý nárok na

ochranu ústavnosti uplatnil sťažovateľ aj v tomto konaní. Tvrdí, že boli porušené jeho

základné práva podľa , a a práva podľa

ods. 1 a čl. 14 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu uznesením Okresného súdu

Topoľčany sp. zn. z 13. októbra 2012. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd

by mal opätovne konať a rozhodovať vo veci, o ktorej už rozhodol vo veci sp. zn.

.

10. Vzhľadom na uvedené (bod 8 a 9) sťažnosti sťažovateľa v tejto časti nie sú

prípustné pre prekážku rozhodnutej veci podľa ,

a preto ústavný súd rozhodol o nich tak, že ich odmietol pre neprípustnosť [§ 24 písm.

a) ].

11. V závere ústavný súd dodáva, že právny zástupca sťažovateľa aj takýmto

spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých si je už dopredu vedomý, že nebudú

v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlom

období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného bráni ústavnému

súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto

postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnych

prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je to porušením

buď zákonných alebo etických povinností advokáta.

12. Pretože sťažnosti boli odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľa uplatnených v sťažnostiach nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2013