Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 36/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej obchodnou

spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., PhD.,

vedené pod sp. zn. , a sp. zn. , vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa a

Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

z 26. novembra 2012, sp. zn. z 26. novembra 2012 a sp. zn.

z 5. decembra 2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., vedené pod sp. zn. ,

Rvp 14292/2012 a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 21. decembra

2012 a 31. decembra 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B. (ďalej len

„sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. , a sp. zn. Rvp

14340/2012 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“), práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) uzneseniami Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 26. novembra 2012, sp. zn. z 26. novembra 2012

a sp. zn. z 5. decembra 2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia okresného

súdu“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka (žalobkyňa) podala okresnému súdu žaloby,

ktorými sa od žalovanej – Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky, domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným

postupom všeobecných súdov v súvislosti s neprijatím jej návrhov na začatie občianskeho

súdneho konania podaných elektronickou formou. Napadnutými rozhodnutiami okresného

súdu bola sťažovateľke uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania na účet

okresného súdu do 60 od právoplatnosti týchto rozhodnutí.

Sťažovateľka uviedla, že v skutkovo a právne rovnakých veciach, ako sú predmetom

tohto konania, už ústavný súd rozhodol uzneseniami sp. zn. až

sp. zn. zo 16. mája 2012, ktorými odmietol jej sťažnosti ako zjavne

neopodstatnené. V tejto súvislosti však poukazuje na inú vec, v ktorej ústavný súd nálezom

sp. zn. zo 6. júna 2012 vyslovil porušenie základného práva (iného)

sťažovateľa na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivý súdny

proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu, ktorým uložil (tomuto

inému) sťažovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v zmysle § 141a ods. 1

(ďalej aj „OSP“).

Sťažovateľka zotrvala na svojej právnej argumentácii obsiahnutej v jej

predchádzajúcich sťažnostiach, pričom navyše uviedla, že podľa jej názoru uvedený postup

ústavného súdu a protichodné rozhodnutia v právne zhodných veciach svedčia

o nekonzistentnom rozhodovaní ústavného súdu, čo prispieva k porušovaniu základných

práv a právnej neistote. Ústavný súd bráni v legitímnej snahe účastníkov konania o ochranu

základných práv a slobôd a odníma im poslednú vnútroštátnu možnosť nápravy porušenia

ich základného práva. Sťažovateľke tak neostáva iná možnosť, než sa domáhať ochrany

svojich základných práv a slobôd na Európskom súde pre ľudské práva.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa a

a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými

rozhodnutiami okresného súdu, tieto rozhodnutia zruší a veci vráti okresnému súdu

na ďalšie konanie a prizná sťažovateľke finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

1. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia . V zmysle

v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho

začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom

súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona

o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa použiť na prípadné

spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom

pod sp. zn. , a sp. zn. a z tohto obsahu

vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc

na totožnosť v osobe sťažovateľky a všeobecného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú,

rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode

1 výroku tohto uznesenia.

2. Ako vyplýva z I. časti odôvodnenia tohto rozhodnutia, o skutkovo a právne

rovnakých veciach, ako sú predmetom tohto konania, ústavný súd rozhodol uzneseniami

sp. zn. až sp. zn. zo 16. mája 2012, ktorými odmietol

sťažnosti sťažovateľky ako zjavne neopodstatnené.

Keďže v danom prípade ide o sťažnosti v podstate identické s tými, ktoré už ústavný

súd riešil, ústavný súd odkazujúc v podrobnostiach na svoje predchádzajúce rozhodnutia

opätovne dospel k záveru, že predložené sťažnosti je potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

K námietke sťažovateľky, že závery ústavného súdu obsiahnuté v uvedených

rozhodnutiach sa týkali len porušenia jej práva na prístup k súdu, ústavný súd odkazuje

na svoju ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že absencia porušenia princípov

spravodlivého súdneho konania vylučuje založenie sekundárnej zodpovednosti všeobecných

súdov za porušenie základných práv sťažovateľov hmotnoprávneho charakteru, medzi ktoré

patrí aj základné právo podľa a právo podľa dodatkového protokolu

(obdobne napr. ), čo vedie k odmietnutiu sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti.

3. Ústavný súd nesúhlasí s tvrdením sťažovateľky, že protichodné rozhodnutia

v právne zhodných veciach svedčia o nekonzistentnom rozhodovaní ústavného súdu.

Z nálezu ústavného súdu sp. zn. zo 6. júna 2012 (pozri I. časť

odôvodnenia tohto rozhodnutia, pozn.) vyplýva, že okresný súd uložil (inému)

sťažovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v zmysle

bez toho, aby vopred preskúmal jeden z atribútov uplatnenia tohto ustanovenia, ktorým je

oslobodenie sťažovateľa od súdnych poplatkov podľa . S poukazom na princíp

proporcionality súdneho konania ústavný súd následne dospel k záveru o porušení práv

tohto sťažovateľa, ktoré vo svojej sťažnosti namietal.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka k sťažnostiam vedeným

pod sp. zn. a sp. zn. nepripojila uznesenia okresného súdu

sp. zn. z 26. novembra 2012 a sp. zn. z 26. novembra 2012,

ktorými malo dôjsť k porušeniu jej označených práv. Ústavný súd pripomína, že nedostatky

zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podaní sťažovateľov nie je povinný

odstraňovať z úradnej povinnosti; na taký postup totiž slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania (napr. , , ,

a iné).

Z uznesenia okresného súdu sp. zn. z 5. decembra 2012 tvoriaceho

prílohu sťažnosti vedenej pod sp. zn. vyplýva, že sťažovateľka bola

okresným súdom vyzvaná na preukázanie jej majetkových pomerov, čo však neurobila,

ale namiesto toho zaslala okresnému súdu svoje vyjadrenie, v ktorom spochybnila takýto

postup okresného súdu. Okresný súd zaslal sťažovateľke príkaz na úhradu preddavku

na trovy konania. To znamená, že v prípade sťažovateľky bola úplne iná procesná situácia,

ako tá, ktorú riešil ústavný súd vo veci vedenej pod sp. zn. , a tieto veci

nemožno stotožňovať.

4. Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2013