Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 36/2013
PDF · 129.93 KB
No categories available
III. ÚS 36/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2013
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej obchodnou
spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., PhD.,
vedené pod sp. zn. Rvp 14291/2012, Rvp 14292/2012 a sp. zn. Rvp 14340/2012, vo veci
namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Bratislava I sp. zn.
11 C/124/2010 z 26. novembra 2012, sp. zn. 9 C/77/2010 z 26. novembra 2012 a sp. zn.
3 C 15/2010 z 5. decembra 2012 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., vedené pod sp. zn. Rvp 14291/2012,
Rvp 14292/2012 a sp. zn. Rvp 14340/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej
vedené pod sp. zn. III. ÚS 36/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 21. decembra
2012 a 31. decembra 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B. (ďalej len
„sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 14291/2012, Rvp 14292/2012 a sp. zn. Rvp
14340/2012 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“) uzneseniami Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný
súd“) sp. zn. 11 C/124/2010 z 26. novembra 2012, sp. zn. 9 C/77/2010 z 26. novembra 2012
a sp. zn. 3 C 15/2010 z 5. decembra 2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia okresného
súdu“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka (žalobkyňa) podala okresnému súdu žaloby,
ktorými sa od žalovanej – Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky, domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným
postupom všeobecných súdov v súvislosti s neprijatím jej návrhov na začatie občianskeho
súdneho konania podaných elektronickou formou. Napadnutými rozhodnutiami okresného
súdu bola sťažovateľke uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania na účet
okresného súdu do 60 od právoplatnosti týchto rozhodnutí.
Sťažovateľka uviedla, že v skutkovo a právne rovnakých veciach, ako sú predmetom
tohto konania, už ústavný súd rozhodol uzneseniami sp. zn. II. ÚS 129/2012 až
sp. zn. II. ÚS 135/2012 zo 16. mája 2012, ktorými odmietol jej sťažnosti ako zjavne
neopodstatnené. V tejto súvislosti však poukazuje na inú vec, v ktorej ústavný súd nálezom
sp. zn. I. ÚS 112/2012 zo 6. júna 2012 vyslovil porušenie základného práva (iného)
sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny
proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu, ktorým uložil (tomuto
inému) sťažovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v zmysle § 141a ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).
Sťažovateľka zotrvala na svojej právnej argumentácii obsiahnutej v jej
predchádzajúcich sťažnostiach, pričom navyše uviedla, že podľa jej názoru uvedený postup
ústavného súdu a protichodné rozhodnutia v právne zhodných veciach svedčia
o nekonzistentnom rozhodovaní ústavného súdu, čo prispieva k porušovaniu základných
práv a právnej neistote. Ústavný súd bráni v legitímnej snahe účastníkov konania o ochranu
základných práv a slobôd a odníma im poslednú vnútroštátnu možnosť nápravy porušenia
ich základného práva. Sťažovateľke tak neostáva iná možnosť, než sa domáhať ochrany
svojich základných práv a slobôd na Európskom súde pre ľudské práva.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,
v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy
a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými
rozhodnutiami okresného súdu, tieto rozhodnutia zruší a veci vráti okresnému súdu
na ďalšie konanie a prizná sťažovateľke finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
1. Podľa § 31 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon
neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom
primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 112 ods. 1 OSP
v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho
začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom
súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona
o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné
spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom
pod sp. zn. Rvp 14291/2012, Rvp 14292/2012 a sp. zn. Rvp 14340/2012 a z tohto obsahu
vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc
na totožnosť v osobe sťažovateľky a všeobecného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú,
rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode
1 výroku tohto uznesenia.
2. Ako vyplýva z I. časti odôvodnenia tohto rozhodnutia, o skutkovo a právne
rovnakých veciach, ako sú predmetom tohto konania, ústavný súd rozhodol uzneseniami
sp. zn. II. ÚS 129/2012 až sp. zn. II. ÚS 135/2012 zo 16. mája 2012, ktorými odmietol
sťažnosti sťažovateľky ako zjavne neopodstatnené.
Keďže v danom prípade ide o sťažnosti v podstate identické s tými, ktoré už ústavný
súd riešil, ústavný súd odkazujúc v podrobnostiach na svoje predchádzajúce rozhodnutia
opätovne dospel k záveru, že predložené sťažnosti je potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
K námietke sťažovateľky, že závery ústavného súdu obsiahnuté v uvedených
rozhodnutiach sa týkali len porušenia jej práva na prístup k súdu, ústavný súd odkazuje
na svoju ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že absencia porušenia princípov
spravodlivého súdneho konania vylučuje založenie sekundárnej zodpovednosti všeobecných
súdov za porušenie základných práv sťažovateľov hmotnoprávneho charakteru, medzi ktoré
patrí aj základné právo podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 1 dodatkového protokolu
(obdobne napr. III. ÚS 27/08), čo vedie k odmietnutiu sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti.
3. Ústavný súd nesúhlasí s tvrdením sťažovateľky, že protichodné rozhodnutia
v právne zhodných veciach svedčia o nekonzistentnom rozhodovaní ústavného súdu.
Z nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 112/2012 zo 6. júna 2012 (pozri I. časť
odôvodnenia tohto rozhodnutia, pozn.) vyplýva, že okresný súd uložil (inému)
sťažovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v zmysle § 141a ods. 1 OSP
bez toho, aby vopred preskúmal jeden z atribútov uplatnenia tohto ustanovenia, ktorým je
oslobodenie sťažovateľa od súdnych poplatkov podľa § 138 OSP. S poukazom na princíp
proporcionality súdneho konania ústavný súd následne dospel k záveru o porušení práv
tohto sťažovateľa, ktoré vo svojej sťažnosti namietal.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka k sťažnostiam vedeným
pod sp. zn. Rvp 14291/2012 a sp. zn. Rvp 14292/2012 nepripojila uznesenia okresného súdu
sp. zn. 11 C/124/2010 z 26. novembra 2012 a sp. zn. 9 C/77/2010 z 26. novembra 2012,
ktorými malo dôjsť k porušeniu jej označených práv. Ústavný súd pripomína, že nedostatky
zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podaní sťažovateľov nie je povinný
odstraňovať z úradnej povinnosti; na taký postup totiž slúži inštitút povinného právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne
vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní
účastníkov konania (napr. IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010,
III. ÚS 206/2010 a iné).
Z uznesenia okresného súdu sp. zn. 3 C 15/2010 z 5. decembra 2012 tvoriaceho
prílohu sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 14340/2012 vyplýva, že sťažovateľka bola
okresným súdom vyzvaná na preukázanie jej majetkových pomerov, čo však neurobila,
ale namiesto toho zaslala okresnému súdu svoje vyjadrenie, v ktorom spochybnila takýto
postup okresného súdu. Okresný súd zaslal sťažovateľke príkaz na úhradu preddavku
na trovy konania. To znamená, že v prípade sťažovateľky bola úplne iná procesná situácia,
ako tá, ktorú riešil ústavný súd vo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 112/2012, a tieto veci
nemožno stotožňovať.
4. Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch
sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. januára 2013