Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 48/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Ľ. Č., t. č. vo väzbe, zastúpenej Advokátskou

kanceláriou JUDr. K., K., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. M. K.,

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47

ods. 2 a a Listiny základných práv

a slobôd a práv podľa čl. 5 ods. 2 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ako aj porušenie postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 30. apríla 2012, ako aj postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 23. mája 2012, ako aj jeho uznesením sp. zn.

z 11. júla 2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. Ľ. Č. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. augusta 2012

doručená sťažnosť Ing. Ľ. Č., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

Advokátskou kanceláriou JUDr. K., K., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta

JUDr. M. K., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46

ods. 1, a (ďalej len „“) a

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 5 ods. 2 a čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),

ako aj porušenie postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 30. apríla 2012 (ďalej

aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“), ako aj postupom Krajského súdu v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 23. mája 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu o ďalšom trvaní väzby“),

ako aj jeho uznesením sp. zn. z 11. júla 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie

krajského súdu o nevylúčení zákonnej sudkyne“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je trestne stíhaná za obzvlášť

závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2

písm. e) .

Uznesením sudcu pre prípravné konanie okresného súdu sp. zn.

zo 17. októbra 2011 bola sťažovateľka vzatá do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1

písm. a) a c) s tým, že väzba začala plynúť 14. októbra 2011.

Dňa 4. apríla 2012 podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach v trestnej veci

sťažovateľky obžalobu.

Zákonná sudkyňa nariadila na 30. apríl 2012 výsluch sťažovateľky v súvislosti

s rozhodovaním o ďalšom trvaní väzby po podaní obžaloby. Uznesením okresného súdu

sp. zn. z 30. apríla 2012 bolo rozhodnuté, že sa sťažovateľka ponecháva

vo väzbe, keďže dôvody väzby naďalej trvajú. Proti označenému uzneseniu okresného súdu

podala sťažovateľka sťažnosť. Uznesením krajského súdu sp. zn. z 23. mája

2012 bola sťažnosť sťažovateľky zamietnutá z dôvodu, že bola podaná osobou, ktorá sa jej

výslovne vzdala.

Dňa 2. júla 2012 okresný súd na verejnom zasadnutí predbežne prejednal obžalobu.

Sťažovateľka vzniesla na tomto verejnom zasadnutí námietku zaujatosti proti zákonnej

sudkyni JUDr. J. T. a jej odôvodnenie predložila okresnému súdu „krátkou cestou“

v písomnom podaní. Okresný súd uznesením sp. zn. z 2. júla 2012 rozhodol,

že zákonná sudkyňa JUDr. J. T. nie je vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania.

Proti tomuto uzneseniu sťažovateľka podala sťažnosť. O sťažnosti rozhodol krajský súd

uznesením sp. zn. z 11. júla 2012 tak, že zákonná sudkyňa JUDr. J. T.

nie je vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci sťažovateľky.

Vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu o ponechaní sťažovateľky vo väzbe

sťažovateľka namieta, že zápisnica z 30. apríla 2012 je síce označená ako zápisnica

o verejnom zasadnutí, ale jej bolo len doručené predvolanie na výsluch, a nie na verejné

zasadnutie. Navyše, ak by aj malo ísť o verejné zasadnutie, toto sa nemohlo podľa

sťažovateľky konať, keďže nebola zachovaná zákonná lehota na prípravu vyplývajúca

z ustanovenia . Sťažovateľka tvrdí, že v jej prítomnosti

ani v prítomnosti jej obhajcu JUDr. J. nebolo vyhlásené nijaké uznesenie okresného súdu,

a teda sa ani nemohla vzdať práva podať proti nemu sťažnosť. Túto skutočnosť majú

potvrdzovať aj čestné vyhlásenia jej obhajcu, obhajcu spoluobvineného JUDr. M. S.,

ktorým je otec sťažovateľky, ako aj M. K. Sťažovateľka tiež namieta zloženie senátu, keďže

v zmysle zápisnice z 30. apríla 2012 mala byť ako prísediaca prítomná aj členka senátu K.

P., pričom v skutočnosti bol prítomný len jeden prísediaci, a to muž.

Pokiaľ ide o rozhodovanie o námietke zaujatosti, sťažovateľka tvrdí, že zo zápisnice

z verejného zasadnutia konaného 2. júla 2012 nevyplýva, že by obhajca sťažovateľky

bol podal proti uzneseniu okresného súdu o nevylúčení zákonnej sudkyne sťažnosť. Navyše,

na tomto verejnom zasadnutí o námietke zaujatosti nebolo podľa sťažovateľky

ani rozhodované, aj keď zo zápisnice vyplýva opak. Uznesenie okresného súdu bolo

doručené obhajcovi sťažovateľky 9. júla 2012.

Sťažovateľka podala proti uzneseniu okresného súdu z 2. júla 2012 sťažnosť, ktorá

mala byť podľa jej tvrdenia doručená okresnému súdu 12. júla 2012. Krajský súd rozhodol

o sťažnosti sťažovateľky 11. júla 2012, pričom v tomto čase podľa argumentácie

sťažovateľky ani nemohol vedieť o tom, že sťažnosť bude podaná, keďže zo zápisnice

z verejného zasadnutia táto skutočnosť nevyplývala. Navyše, krajský súd rozhodol podľa

sťažovateľky bez toho, aby poznal dôvody uvedené v sťažnosti proti uzneseniu okresného

súdu o nevylúčení zákonnej sudkyne.

Sťažovateľka tvrdí, že „Sudkyňa JUDr. J. T. spôsobom vedenia výsluchov,

či verejných zasadnutí, nedostatočným preskúmaním trvania väzobných dôvodov,

nesprávnym protokolovaním zasiahla do základných práv a slobôd sťažovateľky, ktorá

je stále väzobne stíhaná. Rovnako tiež Krajský súd v Košiciach nedostatočným

preskúmaním zákonnosti postupu sudkyne JUDr. J. T. neodstránil nedostatky, ktoré mali

za následok závažné pochybenie v rozhodovaní vo veciach týkajúcich sa sťažovateľky.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Košice II a Krajský súd v Košiciach v súvislosti s rozhodovaním

o trvaní väzby a v súvislosti s rozhodovaním o nevylúčení zákonnej sudkyne JUDr. J. T.

z vykonávania úkonov trestného konania, Ing. Ľ. Č... uzneseniami z 30. apríla 2012, 11. júla

2012, 23. mája 2012 porušili jej práva podľa ,

ods. 2 SR, SR, , SR,

a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd.

Ing. Ľ. Č. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- Eur, ktoré

sú Okresný súd Košice II a Krajský súd v Košiciach povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť

jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ing. Ľ. Č. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré sú Okresný súd

Košice II a Krajský súd v Košiciach povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť jej právnemu

zástupcovi do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody

len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,

a to za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa čl. 5 ods. 2 dohovoru každý, kto je zatknutý, musí byť oboznámený

bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, s dôvodmi svojho zatknutia a s každým

obvinením proti nemu.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe ,

v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

1. K namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uzneseniu z 30. apríla 2012

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol, že sťažovateľku ponecháva vo väzbe,

keďže dôvody väzby naďalej trvajú. Zo zápisnice z výsluchu sťažovateľky z 30. apríla 2012

ústavný súd zistil, že sťažovateľka sa vzdala práva podať proti napadnutému uzneseniu

okresného súdu sťažnosť.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka tým, že sa vzdala

práva podať proti napadnutému uzneseniu okresného súdu sťažnosť, nevyčerpala opravné

prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na ktorých použitie je oprávnená v zmysle ustanovení .

Z uvedeného dôvodu ústavný súd túto časť sťažnosti pri predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako neprípustnú ( zákona

o ústavnom súde).

Nad rámec uvedeného ústavný súd pripomína, že aj v prípade, ak by sťažovateľka

včas a riadne podala sťažnosť proti napadnutému uzneseniu okresného súdu, musel by túto

časť sťažnosti odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci. Právomoc ústavného súdu

rozhodovať o sťažnostiach podľa je totiž založená na princípe

subsidiarity, t. j. uplatní sa len vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nie je

oprávnený rozhodnúť všeobecný súd. V danom prípade by o riadne a včas podanej sťažnosti

proti napadnutému uzneseniu okresného súdu bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť

krajský súd, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

2. K namietanému postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uzneseniu z 23. mája 2012

Z napadnutého uznesenia krajského súdu o ďalšom trvaní väzby vyplýva, že krajský

súd sťažnosť sťažovateľky z 11. mája 2012 smerujúcu proti uzneseniu okresného súdu

o ďalšom trvaní väzby z 30. apríla 2012 zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. b) Trestného

poriadku s poukazom na to, že sťažovateľka sa práva podať proti tomuto uzneseniu

sťažnosť po vyhlásení tohto uznesenia 30. apríla 2012 a po poučení o opravnom prostriedku

vzdala.

Zo zápisnice okresného súdu z 30. apríla 2012 ústavný súd zistil, že sťažovateľka

nevyužila možnosť vypovedať pred súdom, keďže uviedla: „Ja dnes nemám čo povedať“;

obdobne sa vyjadril aj obhajca sťažovateľky.

Následne bolo vyhlásené uznesenie o ponechaní obžalovaného Š. R. a sťažovateľky

vo väzbe, keďže u oboch trvajú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného

poriadku.

V zápisnici okresného súdu z 30. apríla 2012 sa ďalej uvádza:

„Po vyhlásení uznesenia, jeho zdôvodnení a po poučení, že proti uzneseniu

je prípustná sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia sa vyjadrili:

obžalovaná: - vzdávam sa sťažnosti

obžalovaný: - vzdávam sa sťažnosti...

Predsedníčka senátu zároveň určila dátum verejného zasadnutia, na ktorom sa bude

prejednávať obžaloba, na deň: 14. 5. 2012 o 13,00 hod. na č. dv. 127/1. p.“

Sťažovateľka tvrdí, že v jej prítomnosti ani v prítomnosti jej obhajcu nebolo

vyhlásené žiadne uznesenie, a preto sa ani nemohla vzdať práva podať proti nemu sťažnosť.

Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie sťažovateľky zjavne nezodpovedá obsahu zápisnice

okresného súdu z 30. apríla 2012. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na § 60

.

Podľa o oprave, doplnení a námietkach proti záznamu

alebo proti zápisnici rozhodne orgán, o ktorého záznam alebo zápisnicu ide. Proti tomuto

rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

Podľa ten, kto viedol pojednávanie alebo vykonanie

úkonu, môže i po podpise zápisnice nariadiť alebo vykonať opravu pisárskych chýb alebo

iných zrejmých nesprávností. Oprava sa vykoná tak, aby pôvodný zápis zostal čitateľný,

opravu podpíše ten, kto ju nariadil.

Ústavný súd už vo veci sp. zn. (obdobne tiež pozri

alebo ), uviedol že vznesenie námietky proti obsahu zápisnice (§ 40 ods. 3

druhej vety ) vzhľadom na povinnosť súdu, ktorú vznesenie

takejto námietky zakladá, považuje za iný právny prostriedok, ktorý sťažovateľom zákon

na ochranu ich základných práv alebo slobôd účinne poskytoval a na ktorého použitie boli

v okolnostiach daného prípadu podľa označeného ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku oprávnení ( ). Ústavný súd na tomto základe

zároveň konštatoval, že v predmetnej veci mali sťažovatelia k dispozícii procesný nástroj

spôsobilý napraviť vytýkané pochybenie vo veci konajúceho súdu priamo v rámci

prebiehajúceho súdneho konania.

Uvedený právny názor možno identicky aplikovať aj na ,

z ktorého znenia vyplýva, že aj v posudzovanej veci mala sťažovateľka k dispozícii účinný

procesný nástroj, prostredníctvom ktorého mohla namietať nedostatky v zápisnici.

Ak sťažovateľka neuplatnila postup podľa , nemôže účinne

namietať v konaní pred ústavným súdom nedostatky v zápisnici okresného súdu z 30. apríla

2012 a na tomto základe tvrdiť, že sa nemohla vzdať práva podať proti uzneseniu okresného

súdu o ďalšom trvaní jej väzby z 30. apríla 2012 sťažnosť, keďže nebolo okresným súdom

v jej prítomnosti vyhlásené.

Ústavný súd navyše poukazuje aj na zápisnicu okresného súdu o verejnom zasadnutí

zo 14. mája 2012, v ktorej sa okrem iného uvádza:

„Predsedníčka senátu dotazom u obžalovanej zisťovala, či podanie z 11. 5. 2012

je sťažnosťou proti uzneseniu z 30. 4. 2012 alebo žiadosťou o prepustenie z väzby

s písomným sľubom, keďže proti uzneseniu z 30. 4. 2012 sa výslovne vzdala sťažnosti.

Obžalovaná: trvám na tom že sa jedná o sťažnosť.

Obhajca JUDr. Š. J.:

uvedomujeme si, že sťažnosť je podaná po zákonnej lehote, aj to, že uznesenie

je právoplatné, ale žiadame, aby vo veci rozhodol krajský súd. Sťažnosť podala moja

klientka, a ja som ju ako obhajca, v jej mene zaslal.“

Ústavný súd popri už uvedenom aj vzhľadom na citovanú časť zápisnice okresného

súdu zo 14. mája 2012 nemôže mať pochybnosti o tom, že 30. apríla 2012 bolo vyhlásené

uznesenie o ďalšom trvaní väzby sťažovateľky, ani o tom, že sa práva podať sťažnosť proti

tomuto uzneseniu vzdala.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2

pre zjavnú neopodstatnenosť.

Po odmietnutí tejto časti sťažnosti bolo bez právneho významu zaoberať

sa námietkami sťažovateľky týkajúcimi sa povahy procesného úkonu vykonaného okresným

súdom 30. apríla 2012 (výsluch alebo verejné zasadnutie, pozn.), prípadne otázkami

zloženia senátu. Tento záver platí o to viac, že sťažovateľka neuplatnila v danom prípade

postup podľa .

3. K namietanému postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uzneseniu z 11. júla 2012

Krajský súd uznesením sp. zn. z 11. júla 2012 rozhodol o tom,

že zákonná sudkyňa JUDr. J. T. nie je vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania

v trestnej veci sťažovateľky.

V odôvodnení napadnutého uznesenia krajského súdu o nevylúčení zákonnej

sudkyne sa okrem iného uvádza:

«Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu, ako aj písomne podanej námietky

zaujatosti zo strany obvinenej dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené

podmienky pre odňatie veci zákonnému sudcovi z dôvodov uvedených v

V zmysle ustanovenia z vykonávania úkonov trestného konania

je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt,

probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora

a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer

k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému

zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Z hore uvedenej citácie vyplýva, že pre odňatie veci sa vyžaduje preukázanie

zaujatosti zákonného sudcu pre pomer k veci, prípadne k osobám. Ako to vyplýva z

námietok obvinenej, táto vytýka viacmenej procesné pochybenia v súvislosti s číselným

označením zápisníc, prípadne neuvedením, resp. neprítomnosťou člena senátu, ktoré

skutočnosti sú skôr dôvodom ako odvolacie námietky, prípadne pre sťažnosť na postup

zákonného sudcu.»

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že zo zápisnice z verejného zasadnutia konaného

2. júla 2012 nevyplýva, že by jej obhajca podal proti uzneseniu okresného súdu

o nevylúčení zákonnej sudkyne sťažnosť. Navyše, na tomto verejnom zasadnutí o námietke

zaujatosti podľa tvrdenia sťažovateľky nebolo ani rozhodované, aj keď zo zápisnice vyplýva

opak. Sťažovateľka tiež poukazuje na skutočnosť, že krajský súd rozhodoval o jej sťažnosti

bez toho, aby poznal jej sťažnostné argumenty, keďže odôvodnenie sťažnosti bolo

krajskému súdu doručené až jeden deň po jeho rozhodnutí.

V zápisnici z verejného zasadnutia okresného súdu konaného v trestnej veci sp. zn.

dňa 2. júla 2012 o predbežnom prejednaní obžaloby sa okrem iného uvádza:

„Obžalovaná Ing. Ľ. Č.:

Obhajca JUDr. M. K. – chcem uviesť, že podávame námietku zaujatosti voči

predsedníčke senátu. Žiadame o tejto rozhodnúť. Dôvody námietky zaujatosti predkladáme

krátkou cestou.

Predsedníčka senátu oznámila, že rozhodne o vznesenej námietke zaujatosti.

Bolo vyhlásené uznesenie

Podľa súd dnešné VZ odročuje na neurčito s tým, že bude

doručené rozhodnutie o námietke zaujatosti, obž. R. bola daná 5 dňová lehota na

oznámenie mena a adresy ním zvoleného obhajcu.

Na to bolo vyhlásené uznesenie

Podľa predsedníčka senátu JUDr. J. T. nie je vylúčená

z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci Okresného súdu Košice II sp. zn.

.

Zápisnica skončená a podpísaná o 10,20 hod.“

Z citovaného vyplýva, že tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého ani ona a ani jej

obhajca nepodali do zápisnice sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu o nevylúčení

zákonnej sudkyne, zodpovedá obsahu zápisnice okresného súdu z verejného zasadnutia

konaného 2. júla 2012. Sťažovateľka uvádza, že uznesenie okresného súdu o námietke

zaujatosti z 2. júla 2012 bolo doručené jej obhajcovi JUDr. K. 9. júla 2012, ktorý proti nemu

podal sťažnosť 12. júla 2012.

Ústavný súd sa oboznámil s podaním obhajcu sťažovateľky z 10. júla 2012, ktoré

bolo doručené okresnému súdu 12. júla 2012. Ide o podanie označené ako „VEC: Sťažnosť

– odôvodnenie“. V úvodnej časti tohto podania sa uvádza: „Uznesením Okresného súdu

Košice II zo dňa 2. 7. 2012, sp. zn. , doručeným právnemu zástupcovi obvinenej

dňa 9. 7. 2012 bolo rozhodnuté o nevylúčení predsedníčky senátu JUDr. J. T. z vykonávania

úkonov trestného konania.

S týmto uznesením sa nestotožňujem a nepovažujem ho za správne.“

V nadväznosti na už uvedené ústavný súd v prvom rade poznamenáva, že ak by

sťažovateľka, resp. jej obhajca na verejnom zasadnutí konanom 2. júla 2012 neboli podali

sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu o námietke zaujatosti zákonnej sudkyne, musel

by krajský súd sťažnosť podanú 12. júla 2012 považovať za oneskorene podanú, a preto

by ju musel podľa zamietnuť. V danom prípade

však krajský súd sťažnosť meritórne prejednal, t. j. nerozhodol podľa § 193 ods. 1 písm. b)

.

Samotné označenie podania obhajcu sťažovateľky z 10. júla 2012 ako „VEC:

Sťažnosť – odôvodnenie“, ako aj jeho úvodné slová, ktoré neobsahujú formuláciu o tom,

že sťažovateľka, zastúpená obhajcom, podáva proti namietanému uzneseniu okresného súdu

sťažnosť, odôvodňujú záver, že na verejnom zasadnutí konanom 2. júla 2012 bola

po vyhlásení uznesenia sťažovateľkou, resp. jej obhajcom zahlásená sťažnosť, ktorú obhajca

po doručení písomného vyhotovenia a zdôvodnenia uznesenia okresného súdu z 2. júla 2012

vo svojom následnom podaní z 10. júla 2012 len odôvodnil.

Ústavný súd tiež poukazuje na skutočnosť, že citované odôvodnenie sťažnosti

je datované 10. júla 2012, okresnému súdu však bolo doručené až 12. júla 2012.

Dá sa predpokladať, že v prípade, ak by toto podanie, ktorého obsahom bolo odôvodnenie

sťažnosti, bolo okresnému súdu doručené v deň jeho vyhotovenia, teda 10. júla 2012, bolo

by toto podanie včas predložené krajskému súdu, ktorý by mal možnosť sa s jeho obsahom

pred vyhlásením napadnutého uznesenia krajského súdu o nevylúčení zákonnej sudkyne

oboznámiť, keďže o sťažnosti rozhodoval na neverejnom zasadnutí konanom 11. júla 2012.

Bez ohľadu na dosiaľ uvedené, pre posúdenie tejto časti sťažnosti bolo pre ústavný

súd najpodstatnejšie to, že argumentácia uvedená sťažovateľkou v jej podaní – námietke

zaujatosti, ktorá bola predložená okresnému súdu „krátkou cestou“ na verejnom zasadnutí

2. júla 2012, a argumentácia uvedená v podaní jej obhajcu z 10. júla 2012 označenom

ako „VEC: Sťažnosť – odôvodnenie“ je identická.

V oboch podaniach sa namieta zaujatosť zákonnej sudkyne z dôvodu nedostatkov

jej procesného postupu pri úkone uskutočnenom 30. apríla 2012 (predvolanie na výsluch –

verejné zasadnutie, nezachovanie lehoty na prípravu na verejné zasadnutie, tvrdenie

o vzdaní sa sťažnosti proti uzneseniu o ďalšom trvaní väzby, absencia prísediacej P.)

a tiež z dôvodu nedostatkov pri zabezpečovaní priebehu verejného zasadnutia okresného

súdu konaného 14. mája 2012.

Vzhľadom na dosiaľ uvedené teda možno urobiť záver o tom, že aj keď krajský súd

nemal pri svojom rozhodovaní k dispozícii podanie obhajcu sťažovateľky z 10. júla 2012

označené ako „VEC: Sťažnosť – odôvodnenie“, argumentácia v ňom uvedená bola totožná

s obsahom námietky zaujatosti, ktorá bola súčasťou spisu, pretože bola predložená

okresnému súdu „krátkou cestou“ na verejnom zasadnutí 2. júla 2012. Napadnutým

uznesením krajského súdu o nevylúčení zákonnej sudkyne ani postupom predchádzajúcim

jeho vydaniu preto reálne nemohlo dôjsť k neprípustnému zásahu do práv sťažovateľky,

ktorých porušenie namieta v konaní pred ústavným súdom.

Samotné odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu o nevylúčení zákonnej

sudkyne sťažovateľka v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu nijako nenamieta (teda

jej námietky smerujú len k postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, pozn.). Z uvedeného

dôvodu ústavný súd nemal dôvod zaoberať sa obsahom tohto uznesenia krajského súdu.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní aj túto časť sťažnosti

odmietol podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2013