Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 58/2013
PDF · 195.64 KB
No categories available
IV. ÚS 58/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2013
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o.,
B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod spisovými
značkami: Rvp 13250/2012, Rvp 13251/2012 a Rvp 13252/2012, ktorými namieta
porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký Krtíš
v konaniach vedených pod spisovými značkami: 5 Er 1180/2008 a uznesením z 5. decembra
2011, 5 Er 740/2008 a uznesením z 29. novembra 2011, 5 Er 2354/2008 a uznesením
z 29. novembra 2011, ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici
v konaniach vedených pod spisovými značkami: 2 CoE 233/2012 a uznesením z 21. júna
2012, 2 CoE 259/2012 a uznesením z 21. júna 2012 a 2 CoE 264/2012 a uznesením
z 20. júna 2012, a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod spisovými značkami:
Rvp 13250/2012, Rvp 13251/2012 a Rvp 13252/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré
bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 13250/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 25. októbra
2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“,
v citáciách aj „sťažovateľ“), vedené pod spisovými značkami: Rvp 13250/2012,
Rvp 13251/2012 a Rvp 13252/2012, ktorými namieta porušenie svojich základných práv
podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy
a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“)
v konaniach vedených pod spisovými značkami: 5 Er 1180/2008 a uznesením z 5. decembra
2011, 5 Er 740/2008 a uznesením z 29. novembra 2011 a 5 Er 2354/2008 a uznesením
z 29. novembra 2011 (ďalej spolu aj „napadnuté uznesenia okresného súdu“), ako
aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom Krajského súdu
v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod spisovými
značkami: 2 CoE 233/2012 a uznesením z 21. júna 2012, 2 CoE 259/2012 a uznesením
z 21. júna 2012 a 2 CoE 264/2012 a uznesením z 20. júna 2012 (ďalej spolu aj „napadnuté
uznesenia krajského súdu“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti
zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvného vzťahu
založeného zmluvami o úvere pristúpila po dohode s dlžníkmi k uzatvoreniu
rozhodcovských doložiek, resp. rozhodcovských zmlúv, ktoré založili právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného S., a. s., B. (ďalej len „Stály rozhodcovský súd“),
rozhodovať o právnom postavení zmluvných strán pri vzniku sporu. Vzhľadom
na omeškanie dlžníkov a návrhy sťažovateľky, aby Stály rozhodcovský súd „autoritatívne
deklaroval právo sťažovateľky na úhradu peňažn[ých] pohľadáv[ok] a uložil dlžníko[m]
povinnosť plniť“, bola dlžníkom na základe rozsudkov uložená povinnosť zaplatiť
sťažovateľke jej pohľadávky spoločne s príslušenstvom. Z dôvodu nesplnenia povinností
zo strany dlžníkov bola sťažovateľka nútená domáhať sa splatenia pohľadávky
aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcií na podklade exekučných titulov (rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu, pozn.). Okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcií, avšak v priebehu ich vykonávania následne ex offo exekúcie napadnutými
uzneseniami zastavil; na základe odvolaní sťažovateľky boli napadnuté uznesenia
okresného súdu potvrdené napadnutými uzneseniami krajského súdu.
Sťažovateľka v sťažnostiach v obšírnej argumentácii namieta, že napadnutými postupmi
a uzneseniami okresného súdu a krajského súdu boli porušené jej označené základné práva
podľa ústavy, práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu, ako aj označené články
ústavy a dohovoru. Sťažovateľka predovšetkým tvrdí, že okresný súd rozhodol nad rámec
svojej právomoci, keď bez návrhu rozhodol o neprípustnosti exekúcií a o ich zastavení
a zároveň jej mal odňať možnosť konať pred súdom. Okresný súd i krajský súd podľa
sťažovateľky tiež nedostatočne zistili skutkový stav a nesprávne právne posúdili veci, keď
chybne interpretovali a aplikovali pre rozhodnutia relevantné právne normy. Sťažovateľka
taktiež v sťažnostiach tvrdí, že tým, že v jej označených veciach neboli nariadené ústne
pojednávania, bolo jej odňaté právo konať pred súdom.
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby
ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20
ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového
protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu
v napadnutých konaniach a jeho napadnutými uzneseniami, ako aj porušenie jej základných
práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa
čl. 1 dodatkového protokolu postupom krajského súdu v napadnutých konaniach a jeho
napadnutými uzneseniami, napadnuté uznesenia okresného súdu a napadnuté uznesenia
krajského súdu zruší a veci vráti na ďalšie konanie, a zároveň jej prizná finančné
zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
Sťažovateľka zároveň ústavnému súdu navrhla, aby v zmysle § 52 ods. 2 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) odložil vykonateľnosť napadnutých
uznesení krajského súdu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod spisovými
značkami: Rvp 13250/2012, Rvp 13251/2012 a Rvp 13252/2012 a z tohto obsahu
vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom
na totožnosť v osobe sťažovateľky, okresného súdu a krajského súdu, proti ktorým sťažnosti
smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je
uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
II.2 K namietanému porušeniu označených základných práv podľa ústavy,
práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu, ako aj k porušeniu označených
článkov ústavy a dohovoru
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka napriek tomu, že na titulnej strane sťažností
uvádza ako prílohy „dokumenty podľa textu“, ústavnému súdu okrem splnomocnenia
(vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 13252/2012, avšak týkajúceho sa iného konania krajského
súdu, ako je označené v sťažnosti) v prílohe nedoručila žiadne písomné podklady.
Ústavný súd v nadväznosti na to pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných
náležitostí vyplývajúce z podaní sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred
ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd
posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).
Ústavný súd si je vedomý skutočnosti, že formalistický prístup okrem iného aj pri
posudzovaní toho, či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti, nie je vhodný pri orgáne,
ktorého úlohou je chrániť ústavnosť. Ústavný súd však zároveň zastáva názor, že
v okolnostiach danej veci nemožno o formalizme pri odmietnutí sťažností uvažovať.
Ústavný súd už totiž v minulosti nespočetnekrát vyzýval sťažovateľku v typovo (skutkovo
a právne) obdobných, prípadne totožných sťažnostiach na ich doplnenie z dôvodu, že
nespĺňali ani zákonom predpísané náležitosti. In concreto išlo aj o nepredloženie kópií
právoplatných rozhodnutí súdov, ktorých postup a rozhodnutia sťažovateľka namietala
a namieta (pozri napr. I. ÚS 283/2012, I. ÚS 284/2012, III. ÚS 263/2012, III. ÚS 275/2012,
III. ÚS 282/2012, III. ÚS 328/2012, III. ÚS 329/2012, I. ÚS 500/2012, IV. ÚS 526/2012
a iné). Sťažovateľka si preto musí byť vedomá toho, že ani sťažnosti vedené pod spisovými
značkami: Rvp 13250/2012, Rvp 13251/2012 a Rvp 13252/2012 nespĺňajú zákonom
predpísané náležitosti, keďže kópie napadnutých uznesení okresného súdu a krajského súdu
ústavnému súdu nedoručila, a to aj napriek tomu, že jej táto povinnosť výslovne vyplýva
z § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne
prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady.
Vzhľadom na to, že sťažnosti nespĺňajú zákonom predpísané náležitosti, v kontexte
toho, že sťažovateľka je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, a s ohľadom na to,
že ústavný súd už v typovo zhodných veciach sťažovateľky vo svojich rozhodnutiach
poukázal aj na už identifikované nedostatky jej sťažností, ústavný súd tieto sťažnosti
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom
predpísaných náležitostí.
Pretože sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch
sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. januára 2013