Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 61/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-49

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. B. K., B., a mal. R. K., B., zastúpeného

zákonným zástupcom otcom – JUDr. B. K., ktorou namietajú porušenie svojich základných

práv podľa čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 14, čl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16, čl. 19 ods. 2,

, a 4, a a 2 a práv

podľa čl. 1, čl. 2 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5, čl. 6 ods. 1 a 2,

čl. 7 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 18 ods. 1, čl. 24 ods. 1 a 3 a čl. 35 Dohovoru Organizácie

spojených národov o právach dieťaťa postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré podal JUDr. B. K. proti uzneseniu Krajského súdu

v Prešove č. k. -187, z 20. júna 2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. B. K. a mal. R. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. októbra

2012 doručená sťažnosť JUDr. B. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“) a mal. R. K., B.,

zastúpeného zákonným zástupcom otcom – JUDr. B. K. (ďalej spolu len „sťažovatelia“),

vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, 2 a 4,

čl. 14, čl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16, čl. 19 ods. 2, čl. 40, čl. 41 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 1 a 2 (ďalej len „“) a práv podľa , ,

čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) a práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5, čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 7

ods. 1, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 18 ods. 1, čl. 24 ods. 1 a 3 a čl. 35 Dohovoru Organizácie

spojených národov o právach dieťaťa (ďalej len „dohovor o právach dieťaťa“) postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní o dovolaní,

ktoré podal sťažovateľ proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -187, z 20. júna 2012 (ďalej len „uznesenie krajského

súdu“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 14. augusta 2012

najvyššiemu súdu dovolanie proti uzneseniu krajského súdu. Sťažovatelia v sťažnosti

namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 14,

čl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16, čl. 19 ods. 2, čl. 40, čl. 41 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2

a práv podľa , , , , a dohovoru

a práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5, čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 7 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 18

ods. 1, čl. 24 ods. 1 a 3 a čl. 35 dohovoru o právach dieťaťa tým, že najvyšším súdom

nebolo „... pri prevzatí a pridelení veci... vydané sťažovateľovi (dovolateľovi – otcovi

dieťaťa) potvrdenie o prevzatí a pridelení predmetného dovolania podľa § 51 ods. 1 a ods.

9 v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho bolo porušené

základné právo na zákonného sudcu a vzniklo dôvodné podozrenie z manipulácie súdneho

konania a zasahovania do nezávislosti súdu: na ktorý nadviazal Najvyšší súd nečinnosťou –

nekonaním vo veci predmetného dovolania sťažovateľa (dovolateľa – otca dieťaťa), keď

nebola vykonaná súdna právomoc, resp. bol odmietnutý výkon súdnej právomoci v zákonom

presne stanovenej, časovo ohraničenej a uzavretej 7-dňovej lehote na rozhodnutie súdu (bez

zákonnej možnosti predĺženia súdom), na vykonanie ktorej má účastník konania právny

nárok garantovaný vnútroštátnym právom (

v spojitosti s a v spojitosti s , , ,

a , SR v spojitosti s

ods. 2 SR), t. j. nebolo vydané rozhodnutie o predmetnom dovolaní v zákonom

stanovenej lehote...“.

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

«1. Protizákonným a protiústavným postupom Najvyššieho súdu SR v rámci súdneho

konania o dovolaní sťažovateľa (dovolateľa – otca dieťaťa) proti uzneseniu Krajského súdu

v Prešove zo dňa 20. 06. 2012. č. -187, :

- ktoré bolo vydané v predmetnej veci starostlivosti súdu o maloletých, začatej

na základe návrhu navrhovateľa (otca dieťaťa) na nariadenie predbežného opatrenia

o odovzdaní maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča – otca maloletého dieťaťa

(navrhovateľa) a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu

pred vydaním rozhodnutia vo veci návrhu na pozbavenie výkonu rodičovských práv matky

maloletého dieťaťa (odporkyne) v celom rozsahu, ktorý bol doručený legitímnemu – miestne

príslušnému Okresnému súdu Bratislava V dňa 13. 04. 2012 (sp. zn. )

a následne nezákonne postúpený Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 18. 04. 2012

(sp. zn. ),

- procesným úkonom Najvyššieho súdu SR, ktorý spočíval v nevydaní potvrdenia

o prevzatí a pridelení veci podľa a v znení

neskorších predpisov pri podaní predmetného dovolania dňa 14. 08. 2012, v dôsledku

ktorého došlo k protizákonnej a protiústavnej manipulácii dovolacieho súdneho konania

a zasahovaniu do nezávislosti a nestrannosti súdu, (viac ako 60 dní od začatia dovolacieho

súdneho konania nebolo potvrdenie o prevzatí a pridelení veci ani zaslané sťažovateľovi –

dovolateľovi),

- a následným procesným úkonom Najvyššieho súdu SR voči účastníkom konania

(sťažovateľovi a maloletému dieťaťu sťažovateľa), ktorý spočíval v nekonaní súdu vo veci

predmetného dovolania sťažovateľa (dovolateľa – otca dieťaťa), keď Najvyšší súd SR

v rozpore s právnym poriadkom SR (, SR, ako aj

Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohovorom OSN o právach

dieťaťa) neposkytol súdnu ochranu práv maloletému dieťaťu sťažovateľa a sťažovateľovi,

resp. odmietol výkon súdnej právomoci nevydaním rozhodnutia súdu o predmetnom

dovolaní v zákonom presne stanovenej, časovo ohraničenej a uzavretej 7-dňovej lehote

na rozhodnutie súdu (bez zákonnej možnosti predĺženia súdom), na vykonanie ktorej

má účastník konania právny nárok garantovaný vnútroštátnym právom (§ 10a ods. 1

v spojitosti s a Občianskeho súdneho

poriadku, ako aj SR),

boli porušené nasledovné základné práva a slobody sťažovateľa a maloletého

dieťaťa sťažovateľa. ako aj ľudské práva a základné slobody týchto subjektov práv zaručené

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je viazaná

SR:

- SR,

- SR v spojitosti s SR,

- SR v spojitosti s SR,

- SR a SR,

- SR,

- SR,

- SR

- čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„Dohovor“),

- čl. 6 ods. 1 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie),

- čl. 13 Dohovoru (právo na účinný prostriedok nápravy),

- čl. 17 Dohovoru (zákaz zneužitia práv),

- čl. 3 ods. 1 a ods. 2, čl. 4, čl. 5 a čl. 35 Dohovoru OSN o právach dieťaťa.

a v nadväznosti na porušenie uvedených základných práv účastníka konania

(sťažovateľa a maloletého dieťaťa sťažovateľa), ako aj ľudských práv zaručených

medzinárodnými zmluvami, ktoré slúžia na domáhanie sa práv priznaných subjektom práv

právnym poriadkom SR, došlo tak k následnému porušeniu, resp. súhlasu štátneho orgánu

súdnej moci SR s ohrozovaním a porušovaním nasledovných základných práv a slobôd

maloletého dieťaťa sťažovateľa, ako aj ľudských práv a základných slobôd maloletého

dieťaťa sťažovateľa zaručených medzinárodnými zmluvami, ktorými je viazaná SR,

ktorých súdnej ochrany sa domáhal sťažovateľ na základe predmetného návrhu

sťažovateľa – navrhovateľa (otca dieťaťa) na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý

doručil miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava V dňa 13. 04. 2012 (sp. zn.

), a ktorý bol nezákonne postúpený Okresnému súdu Vranov nad Topľou, kde

bol predmetom protizákonného a protiústavného súdneho konania (sp. zn. ),

ako aj v rámci predmetného odvolania navrhovateľa a dovolania navrhovateľa

v predmetnom súdnom konaní (sp. zn. , sp. zn. , ):

- a ods. 2 SR,

- čl. 2 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

- čl. 6 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru OSN o právach dieťaťa,

- SR,

- čl. 24 ods. 1 a ods. 3 Dohovoru OSN o právach dieťaťa,

- SR,

- SR,

- čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

- čl. 16 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru OSN o právach dieťaťa,

- SR,

- čl. 7 ods. 1 a čl. 18 ods. 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa,

- SR,

- čl. 3 ods. 1 a ods. 2, čl. 4, čl. 5 a čl. 35 Dohovoru OSN o právach dieťaťa,

- SR,

- SR,

- SR.

ako aj k následnému porušeniu nasledovných základných práv sťažovateľa, ako aj

ľudských práv a základných slobôd sťažovateľa zaručených medzinárodnými zmluvami,

ktorými je viazaná SR, ktorých sa domáhal sťažovateľ na základe predmetného návrhu

sťažovateľa – navrhovateľa (otca dieťaťa) na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý

doručil miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava V dňa 13. 04. 2012 (sp. zn.

), a ktorý bol nezákonne postúpený Okresnému súdu Vranov nad Topľou, kde

bol predmetom protizákonného a protiústavného súdneho konania (sp. zn. ),

ako aj v rámci predmetného odvolania navrhovateľa a dovolania navrhovateľa

v predmetnom súdnom konaní (sp. zn. , sp. zn. , ),

- SR,

- SR,

- čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

- SR,

- čl. 18 ods. 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa,

- SR,

- ako aj čl. 5 a čl. 35 Dohovoru OSN o právach dieťaťa.

2. Protizákonným a protiústavným postupom Najvyššieho súdu SR v súdnom konaní

o predmetnom dovolaní sťažovateľa (dovolateľa – otca dieťaťa) proti uzneseniu Krajského

súdu v Prešove zo dňa 20. 06. 2012, č. k. -187, , súčasne došlo

k manipulácii predmetného dovolacieho súdneho konania, k zásahu do nezávislosti

a nestrannosti súdu a k zámernému a účelovému odmietaniu poskytnutia súdnej ochrany

práv sťažovateľovi a maloletému dieťaťu sťažovateľa na legitímnom súde (vecne a miestne

príslušnom súde), resp. odmietaniu súdnej ochrany práv zákonným senátom súdu, čím boli

nielen porušené horeuvedené základné práva a slobody sťažovateľa a maloletého dieťaťa

sťažovateľa zo strany súdnej moci v SR:

- keď Najvyšší súd SR v dôsledku odmietnutia výkonu súdnej právomoci vo veci

predmetného dovolania postupoval rovnako ako všeobecné súdy nižšieho stupňa (Okresný

súd Vranov nad Topľou a Krajský súd v Prešove) v predmetnom súdnom konaní (sp. zn.

, sp. zn. , ) protizákonnými a protiústavnými

postupmi a rozhodnutiami, keď rovnako zasiahol do nezávislosti súdu a spôsobil prieťahy

v poskytnutí súdnej ochrany práv legitímnym súdom (miestne príslušnom Okresným súdom

Bratislava V) v súdnom konaní o predmetnom návrhu sťažovateľa – navrhovateľa (otca

dieťaťa) na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bolo doručený dňa 13. 04. 2012

legitímnemu Okresnému súdu Bratislava V a následne postúpený nelegitímnemu Okresnému

súdu Vranov nad Topľou a prejednaný týmto nelegitímnym súdom (sp. zn. ),

a nadradil tak záujmy N. v SR na presadzovaní jej ideologických princípov a praktík, ktoré

ohrozujú a porušujú základné práva dieťaťa, nad základné práva a slobody garantované

SR všetkým (t. j. aj subjektu práva, ktorým je maloleté dieťa), a umožnil

pretrvávanie protiprávneho stavu zasahovania do výkonu rodičovských práv a povinností

voči maloletému dieťaťu sťažovateľa v rozpore s SR, ktorá

„starostlivosť o deti a ich výchovu priznáva výhradne rodičom, a tak ako priznáva právo

deťom na výhradnú rodičovskú výchovu a starostlivosť“.

- a umožnil zasahovanie do výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému

dieťaťu sťažovateľa, ku ktorému dochádzalo proti vôli sťažovateľa (dovolateľa – otca

dieťaťa) presadzovaním týchto ideologických princípov a praktík matkou dieťaťa, ako aj

prostredníctvom členov N., ktorým matka dieťaťa uvedeným spôsobom umožňovala

porušovať základné práva maloletého dieťaťa sťažovateľa a základné práva sťažovateľa,

dokonca v obydlí v mieste stáleho bydliska maloletého dieťaťa sťažovateľa v spoločnej

domácnosti so sťažovateľom, a to napriek nesúhlasu, proti výslovnej vôli, ako aj bez

vedomia sťažovateľa.

ale súčasne nastala perzekúcia sťažovateľa (otca dieťaťa) za to, že uplatňuje právny

nárok maloletého dieťaťa na ochranu základných práv a právom chránených záujmov

maloletého dieťaťa sťažovateľa, ako aj sťažovateľa (otca dieťaťa), ku ktorých ohrozovaniu

a porušovaniu dochádza zneužívaním a zanedbávaním výkonu rodičovských práv

a povinností matkou maloletého dieťaťa, členkou N., ktorá uprednostňuje a nadraďuje

ideologické princípy, praktiky a záujmy N., ktoré ohrozujú a porušujú základné práva

a slobody maloletého dieťaťa sťažovateľa, nad základné práva a slobody maloletého

dieťaťa sťažovateľa a sťažovateľa, ktorých súdnej ochrany sa sťažovateľ domáhal na

základe predmetného návrhu sťažovateľa – navrhovateľa (otca dieťaťa) na nariadenie

predbežného opatrenia, ktorý doručil miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava V

dňa 13. 04. 2012 (sp. zn. ), a ktorý bol nezákonne postúpený Okresnému súdu

Vranov nad Topľou, kde bol predmetom protizákonného a protiústavného súdneho konania

(sp. zn. ), ako aj v rámci predmetného odvolania navrhovateľa a dovolania

navrhovateľa v predmetnom súdnom konaní (sp. zn. , sp. zn. ,

), a boli porušené nasledovné základné práva sťažovateľa a maloletého

dieťaťa sťažovateľa:

- SR,

- čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„Dohovor“),

- čl. 13 Dohovoru,

- čl. 17 Dohovoru,

- SR.

3. Ústavný súd SR podľa prikazuje:

- Najvyššiemu súdu SR, na ktorom sa dňa 14. 08. 2012 začalo súdne konanie

o predmetnom dovolaní sťažovateľa (dovolateľa – odvolateľa – navrhovateľa –

otca dieťaťa) proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 06. 2012,

č. k. -187, ,

- Najvyššiemu súdu SR, ktorý porušil základné právo účastníkov konania (maloletého

dieťaťa sťažovateľa a sťažovateľa) na zákonného sudcu a následne bol nečinný a ako

legitímny súd podľa v spojitosti s

nevydal na základe v spojitosti s

rozhodnutie súdu v zákonom presne stanovenej, časovo

ohraničenej a uzavretej 7-dňovei lehote v predmetnej veci starostlivosti súdu o maloletých

začatej na základe návrhu podľa .

- v dôsledku čoho došlo Najvyšším súdom SR k odmietnutiu poskytnutia predbežnej

súdnej ochrany základných práv maloletému dieťaťu sťažovateľa a sťažovateľovi

legitímnym zákonným senátom súdu v zákonom presne stanovenej, časovo ohraničenej

a uzavretej 7-dňovej lehote, a boli tak porušené horeuvedené základné práva ako aj ľudské

práva a základné slobody maloletého dieťaťa sťažovateľa a sťažovateľa zaručené

citovanými medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná,

- a v nadväznosti na nelegitímne a nezákonné uznesenia všeobecných súdov nižších

stupňov (Okresného súdu Vranov nad Topľou – sp. zn. a odvolacieho súdu –

Krajského súdu v Prešove – sp. zn. , ) tak pretrváva

protiprávny stav, keď v dôsledku protizákonnej a protiústavnej manipulácie predmetných

súdnych konaní a zasahovania do nezávislosti súdu v dôsledku porušovania práva

na zákonného sudcu a predpisov upravujúcich miestnu príslušnosť súdu došlo k vydaniu

nezákonných rozhodnutí súdov, ktoré boli súčasne súdmi nelegitímnymi – miestne

nepríslušnými vo vzťahu k miestnej príslušnosti súdu na súdne konanie o predmetnom

návrhu sťažovateľa – navrhovateľa (otca dieťaťa) na nariadenie predbežného opatrenia

o odovzdaní maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča – otca maloletého dieťaťa

(navrhovateľa) a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu

pred vydaním rozhodnutia vo veci návrhu na pozbavenie výkonu rodičovských práv matky

maloletého dieťaťa (odporkyne) v celom rozsahu, doručeného miestne príslušnému

Okresnému súdu Bratislava V dňa 13. 04. 2012 a následne nezákonne postúpeného

Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 18. 04. 2012.

aby konal vo veci predmetného dovolania sťažovateľa (dovolateľa – navrhovateľa –

otca dieťaťa) proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 06. 2012,

č. k. , . a to v súlade so zákonmi SR, SR

a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktorými

je viazaná SR:

- t. j. aby Najvyšší súd SR ako vecne a miestne príslušný súd podľa § 11 ods. 1

v spojitosti s a Občianskeho súdneho

poriadku v zákonom stanovenej 7-dňovei lehote (§ 75 ods. 5 Občianskeho súdneho

poriadku) od doručenia nálezu Ústavného sudu SR o tejto sťažnosti, prejednal a rozhodol

predmetné dovolanie sťažovateľa (dovolateľa) zo dňa 10. 08. 2012, doručené Najvyššiemu

súdu SR dňa 14. 08. 2012.

- t. j. aby Najvyšší súd SR vydal v zákonom stanovenej lehote rozhodnutie súdu,

ktorým poskytne predbežnú súdnu ochranu práv maloletého dieťaťa sťažovateľa

a sťažovateľa na základe predmetného dovolania sťažovateľa (dovolateľa – navrhovateľa –

otca dieťaťa) v predmetnej veci starostlivosti súdu o maloletých.

- a aby tak Najvyšší súd SR napravil svojím rozhodnutím v súlade s uvedenými

ustanoveniami zákonov SR, SR a medzinárodných zmlúv o ľudských právach

a základných slobodách, ktorými je SR viazaná, protiprávny stav, ku ktorému došlo

nevykonaním súdnej právomoci vo veci predmetného dovolania sťažovateľa (dovolateľa –

navrhovateľa – otca dieťaťa),

- a aby Najvyšší súd SR v súlade s uvedenými ustanoveniami zákonov SR, SR

a medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je SR

viazaná, pri výkone súdnej právomoci v zmysle predmetného dovolania sťažovateľa

(dovolateľa – navrhovateľa – otca dieťaťa) rešpektoval, že SR a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd garantuje súdnu ochranu

aj nasledovných základných práv a slobôd maloletého dieťaťa sťažovateľa a sťažovateľa,

ktorých súdnej ochrany sa domáhal sťažovateľ na základe predmetného návrhu sťažovateľa

– navrhovateľa (otca dieťaťa) na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý doručil miestne

príslušnému Okresnému súdu Bratislava V dňa 13. 04. 2012 (sp. zn. ), a ktorý

bol nezákonne postúpený Okresnému súdu Vranov nad Topľou, kde bol predmetom

protizákonného a protiústavného súdneho konania (sp. zn. ), ako aj v rámci

predmetného odvolania navrhovateľa a dovolania navrhovateľa v predmetnom súdnom

konaní (sp. zn. , sp. zn. , ):

- a ods. 2 SR,

- čl. 2 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

- čl. 6 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru OSN o právach dieťaťa,

- SR,

- čl. 24 ods. 1 a ods. 3 Dohovoru OSN o právach dieťaťa,

- SR,

- SR,

- čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

- čl. 16 ods. 3 a ods. 2 Dohovoru OSN o právach dieťaťa

- SR,

- čl. 7 ods. 1 a čl. 18 ods. 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa,

- SR,

- čl. 3 ods. 1 a ods. 2, čl. 4, čl. 5 a čl. 35 Dohovoru OSN o právach dieťaťa,

- SR,

- SR,

- SR.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je nevyhnutné z dôvodu zabezpečenia účinnej

a rýchlej predbežnej súdnej ochrany práv nielen v predmetnom dovolacom súdnom konaní

na Najvyššom súde SR, ktoré nadväzuje na súdne konania na súdoch nižšieho stupňa

(sp. zn. – Okresný súd Bratislava V, sp. zn. – Okresný súd

Vranov nad Topľou, sp. zn. , – Krajský súd v Prešove),

ale aj v súdnom konaní vo veci samej začatom na základe návrhu navrhovateľa (otca

dieťaťa) na pozbavenie rodiča (odporkyne – matky dieťaťa) výkonu rodičovských práv

a povinností voči maloletému dieťaťu v celom rozsahu okrem vyživovacej povinnosti rodiča

(odporkyne – matky dieťaťa) voči maloletému dieťaťu, ktorá podľa § 39 ods. 4 zákona

č. v znení neskorších predpisov rozhodnutím súdu nezaniká a na zverenie

maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti navrhovateľa (rodiča - otca dieťaťa) a určenie

výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu v celom rozsahu

navrhovateľovi (rodičovi – otcovi dieťaťa), rešpektujúc ustanovenia § 39 ods. 4 zákona

č. v znení neskorších predpisov vo vzťahu k odporkyni (sp. zn. ),

keďže nevydanie rozhodnutia o predmetnom dovolaní sťažovateľa je prekážkou v ďalšom

postupe Okresného súdu Vranov nad Topľou v predmetnom súdnom konaní

(sp. zn. ), vzhľadom na to, že:

- predmetným dovolaním sťažovateľa (dovolateľa), ako aj odvolaním sťažovateľa

(odvolateľa), t. j. opravnými prostriedkami v predmetnom súdnom konaní

(sp. zn. , sp. zn. , ) bolo okrem iného namietané

nedodržanie základnej podmienky súdneho konania (miestnej príslušnosti súdu),

- a to v dôsledku právnej skutočnosti, že Okresný súd Vranov nad Topľou konal,

prejednal a rozhodol predmetný návrh navrhovateľa (otca dieťaťa) na nariadenie

predbežného opatrenia doručený legitímnemu Okresnému súdu Bratislava V dňa 13. 04.

2012 a následne nezákonne postúpený dňa 18. 04. 2012 nelegitímnemu Okresnému súdu

Vranov nad Topľou, ako súd nelegitímny – miestne nepríslušný súd na súdne konanie

o predmetnom návrhu na predbežné opatrenie, t. j. ako miestne nepríslušný súd aj na súdne

konanie vo veci samej, keďže miestna príslušnosť súdu na súdne konanie o návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia sa spravuje miestnou príslušnosťou súdu na súdne

konanie vo veci samej, a to na základe okolností v čase začatia súdneho konania (§ 74

ods. 2 prvá veta v spojitosti s Občianskeho

súdneho poriadku).

Z uvedeného dôvodu je povinnosťou Okresného súdu Vranov nad Topľou podľa

prerušiť súdne konanie začaté

na základe návrhu navrhovateľa (otca dieťaťa) vo veci samej doručenom Okresnému súdu

Bratislava V dňa 24. 04. 2012 a nezákonne postúpeného Okresnému súdu Vranov

nad Topľou dňa 24. 04. 2012, keďže v dovolacom súdnom konaní na Najvyššom súde SR

sa rieši otázka (podmienka súdneho konania – miestna príslušnosť súdu na súdne konanie

vo veci samej), od ktorej závisí rozhodnutie okresného súdu a okresný súd nie je oprávnený

túto otázku riešiť.»

Sťažovatelia zároveň žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 55 000 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Sťažovatelia v sťažnosti namietajú porušenie svojich základných a iných práv

postupom najvyššieho súdu v konaní o dovolaní proti uzneseniu krajského súdu, ktoré podal

sťažovateľ na najvyššom súde proti uzneseniu krajského súdu, ku ktorému malo dôjsť tým,

že najvyšší súd sťažovateľovi pri podaní dovolania nevydal potvrdenie o prijatí a pridelení

veci podľa a o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) a vo veci bol

nečinný, pretože nekonal a o dovolaní sťažovateľa nerozhodol v 7-dňovej lehote.

Vo vzťahu k námietke sťažovateľov o tom, že najvyšší súd sťažovateľovi pri podaní

dovolania nevydal potvrdenie o prevzatí a pridelení veci, ústavný súd uvádza, že v zmysle

sa dovolanie podáva na súde, ktorý vo veci

rozhodol v prvom stupni. Súd prvého stupňa po vykonaní procesných úkonov podľa § 241

ods. 3 a ods. 4 predloží dovolanie spolu so súdnym spisom

dovolaciemu súdu. V prvom stupni vo veci sťažovateľov rozhodoval Okresný súd Vranov

nad Topľou, preto v zmysle citovaných ustanovení mal sťažovateľ podať dovolanie

na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Vzhľadom na to, že sťažovateľ podal dovolanie

najvyššiemu súdu, tento musí podanie sťažovateľa postúpiť Okresnému súdu Vranov

nad Topľou. Z uvedeného dôvodu nebolo možné potvrdenie o prevzatí a pridelení veci

sťažovateľovi vydať.

O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu

štátu alebo rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa názoru ústavného súdu postupoval v tomto prípade najvyšší súd v súlade

s právnymi normami upravujúcimi dovolacie konanie (resp. podanie dovolania, pozn.),

a preto postupom najvyššieho súdu, ktorý nevydal sťažovateľovi potvrdenie o prevzatí

a pridelení veci, nemohlo dôjsť k namietanému porušeniu označených základných a iných

práv sťažovateľov.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti pri predbežnom prerokovaní

odmietol podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vo vzťahu k námietke sťažovateľov o porušení ich základných a iných práv

nečinnosťou, resp. nekonaním najvyššieho súdu ústavný súd poukazuje na ustálenú

judikatúru, ktorej súčasťou je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci

ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie

svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá

sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého

kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu ().

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V konaní o sťažnosti vo veci namietaného porušenia základných a iných práv

nečinnosťou všeobecného súdu považuje ústavný súd za účinný prostriedok nápravy

namietaného protiprávneho stavu, ktorý má sťažovateľ k dispozícii pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu, sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podanú predsedovi súdu.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania alebo

strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva

na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti

súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy

pri výkone súdnictva.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu,

ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia sťažnosti

na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.

Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa zákona o súdoch je poskytnutie príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu

a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou

(m. m. , ). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané

porušenie základných a iných práv nečinnosťou všeobecného súdu, koná iba

za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok

nápravy podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov

hodných osobitného zreteľa ( ).

Zo sťažnosti nevyplýva, že sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi najvyššieho

súdu sťažovatelia podali.

Sťažovatelia zároveň v sťažnosti neuvádzajú žiadne argumenty, ktorými

by preukázali, že podmienku nevyužitia tohto prostriedku ochrany ich základného práva

nesplnili z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto im ústavný súd nemôže nesplnenie

tejto podmienky v zmysle odpustiť.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti konštatoval, že sťažovatelia nevyužili pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

účinný právny prostriedok nápravy proti nečinnosti najvyššieho súdu a nepreukázali ani to,

že uvedenú podmienku nesplnili z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde), pričom existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu

sťažnosti. Uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľov

pre jej neprípustnosť.

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25

ods. 2 odmietol pre jej neprípustnosť.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov uplatnenými v petite ich sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2013