Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 285/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-53

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. PhDr. B. K., B., a mal. R. K., B., zastúpeného

zákonným zástupcom otcom – JUDr. PhDr. B. K., ktorou namietajú porušenie svojich

základných práv podľa čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 14, čl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1,

, , a 4, a a 2 Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 1, čl. 2 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1, čl. 13, čl. 14 a čl. 17

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4,

čl. 5, čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 7 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 18 ods. 1, čl. 24 ods. 1 a 3 a čl. 35

Dohovoru Organizácie spojených národov o právach dieťaťa postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré podal JUDr. PhDr. B. K. proti

uzneseniu Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 31. augusta 2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. PhDr. B. K. a mal. R. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla 2013

doručená sťažnosť JUDr. PhDr. B. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), a mal. R. K., B.,

zastúpeného zákonným zástupcom otcom – JUDr. PhDr. B. K. (ďalej spolu len

„sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 1 ods. 1,

čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 14, čl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 40, čl. 41 ods. 1

a 4, a a 2 (ďalej len „“) a práv

podľa čl. 1, čl. 2 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4,

čl. 5, čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 7 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 18 ods. 1, čl. 24 ods. 1 a 3 a čl. 35

Dohovoru Organizácie spojených národov o právach dieťaťa (ďalej len „dohovor o právach

dieťaťa“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

v konaní o dovolaní, ktoré podal sťažovateľ proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 31. augusta 2012 (ďalej len „uznesenie

krajského súdu“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 22. októbra 2012

najvyššiemu súdu dovolanie proti uzneseniu krajského súdu, ktorým krajský súd rozhodol,

že v právnej veci mal. R. K. o návrhu sťažovateľa na zverenie maloletého do starostlivosti

otca a o návrhu na pozbavenie rodičovských práv a povinností je miestne príslušným súdom

Okresný súd Vranov nad Topľou. Sťažovatelia v sťažnosti namietajú porušenie označených

práv tým, že najvyšším súdom nebolo „... pri prevzatí a pridelení veci... vydané

sťažovateľovi (dovolateľovi – otcovi dieťaťa) potvrdenie o prevzatí a pridelení predmetného

dovolania podľa a v znení neskorších predpisov

a v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho bolo

porušené základné právo na zákonného sudcu a vzniklo dôvodné podozrenie z manipulácie

súdneho konania a zasahovania do nezávislosti súdu, došlo a dochádza nielen k

porušovaniu základných práv účastníka predmetného dovolacieho súdneho konania

(maloletého sťažovateľa a sťažovateľa), ale v dôsledku: nečinnosti Najvyššieho súdu SR –

nekonaním vo veci predmetného dovolania sťažovateľa (dovolateľa – otca dieťaťa) a vzniku

protiprávneho stavu absencie výkonu súdnej právomoci, keď nebola vykonaná súdna

právomoc, resp. bol odmietnutý výkon súdnej právomoci v zákonom presne stanovenej,

časovo ohraničenej a uzavretej 6-mesačnej lehote na rozhodnutie súdu (bez zákonnej

možnosti predĺženia súdom), na vykonanie ktorej má účastník konania právny nárok

garantovaný vnútroštátnym právom ( v spojitosti s §

75 ods. 5 a v spojitosti s , , , a

, SR v spojitosti s

SR), t. j. nebolo vydané rozhodnutie o predmetnom dovolaní v zákonom stanovenej

lehote...“.

Sťažovatelia v sťažnosti ďalej uviedli, že sťažovateľ vyčerpal všetky opravné

prostriedky, ktoré mu zákon účinne poskytuje, a teda v rámci 6-mesačnej lehoty stanovenej

na vydanie rozhodnutia v jeho právnej veci podal sťažnosť podľa § 62 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi najvyššieho súdu z dôvodu prieťahov

v konaní, ktorá bola vybavená po uplynutí uvedenej lehoty a osobou, ktorá na jej vybavenie

nebola kompetentná, a preto sťažovateľ považuje jej vybavenie za účelové, zmätočné

a nezákonné. V uvedenej odpovedi bol sťažovateľ „zavádzajúco informovaný o vydaní

rozhodnutia súdu v tejto veci dňa 28. 02. 2013...“. V tejto súvislosti sťažovateľ

argumentoval, že nebol predvolaný na žiadne pojednávanie, na ktorom by v súlade s § 156

ods. 2 a (ďalej len „OSP“) bolo vyhlásené

rozhodnutie najvyššieho súdu, a do dnešného dňa mu žiadne rozhodnutie najvyšší súd

nedoručil.

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

«1. V dôsledku protizákonného a protiústavného postupu Najvyššieho súdu SR

v rámci súdneho konania o dovolaní sťažovateľa (dovolateľa – otca dieťaťa) proti

uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dna 31. 08. 2012, č. k. -228;

o ktoré bolo vydané v predmetnej veci starostlivosti súdu o maloletých, začatej

na základe navrhovateľa (otca dieťaťa) vo veci samej na pozbavenie rodiča (odporkyne –

matky dieťaťa) výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu v celom

rozsahu okrem vyživovacej povinnosti rodiča (odporkyne – matky dieťaťa) voči maloletému

dieťaťu, ktorá podľa v znení neskorších predpisov

rozhodnutím súdu nezaniká, a na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti

navrhovateľa (rodiča – otca dieťaťa) a určenie výkonu rodičovských práv a povinností voči

maloletému dieťaťu v celom rozsahu navrhovateľovi (rodičovi – otcovi dieťaťa), rešpektujúc

ustanovenia v znení neskorších predpisov vo vzťahu

k odporkyni, ktorý doručil navrhovateľ (otec dieťaťa) miestne príslušnému Okresnému súdu

Bratislava V dňa 24. 04. 2012 (sp. zn. ), a ktorý bol nezákonne postúpený

nelegitímnemu – miestne nepríslušnému Okresnému súdu Vranov nad Topľou, kde je

predmetom nelegitímneho a nezákonného súdneho konania (sp. zn. ),

- procesným úkonom Najvyššieho súdu SR, ktorý spočíval v nevydaní potvrdenia

o prevzatí a pridelení vecí podľa a v znení

neskorších predpisov v spojitosti s vyhlášky č. v znení

neskorších predpisov pri podaní predmetného dovolania dňa 22. 10. 2012, v dôsledku

ktorého došlo k protizákonnej a protiústavnej manipulácii dovolacieho súdneho konania a

zasahovaniu do nezávislosti a nestrannosti súdu, (viac ako 6 mesiacov od začatia

dovolacieho súdneho konania nebolo potvrdenie o prevzatí a pridelení veci ani zaslané

sťažovateľovi – dovolateľovi),

- a následným procesným úkonom Najvyššieho súdu SR voči účastníkom konania

(sťažovateľovi a maloletému dieťaťu sťažovateľa), ktorý spočíval v nekonaní súdu vo veci

predmetného dovolania sťažovateľa (dovolateľa – otca dieťaťa), keď Najvyšší súd SR

v rozpore s právnym poriadkom SR (, SR, ako aj

Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Chartou základných práv EÚ

a Dohovorom OSN o právach dieťaťa) neposkytol súdnu ochranu práv maloletému dieťaťu

sťažovateľa a sťažovateľovi, resp. odmietol výkon súdnej právomoci nevydaním rozhodnutia

súdu o predmetnom dovolaní v zákonom presne stanovenej, časovo ohraničenej a uzavretej

6-mesačnej lehote na rozhodnutie súdu (bez zákonnej možnosti predĺženia súdom)

v predmetnej veci starostlivosti súdu o maloletých, na vykonanie ktorej má účastník konania

právny nárok garantovaný vnútroštátnym právom (§ 10a ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku v spojitosti s a , ako aj

SR), boli porušené nasledovné základné práva a slobody, ako aj ľudské práva

a základné slobody maloletého dieťaťa sťažovateľa a sťažovateľa zaručené medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je viazaná SR, zaručené;

• SR,

• SR v spojitosti s SR,

• SR v spojitosti s SR,

• SR a SR,

• SR,

• SR,

• SR,

• SR,

• čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„Dohovor“),

• čl. 6 ods. 1 citovaného Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie),

• čl. 14 citovaného Dohovoru,

• čl. 13 citovaného Dohovoru (právo na účinný prostriedok nápravy),

• čl. 17 citovaného Dohovoru (zákaz zneužitia práv),

• čl. 47 a čl. 54 Charty základných práv EÚ,

• čl. 3 ods. 1 a ods. 2, čl. 4, čl. 5 a čl. 35 Dohovoru OSN o právach dieťaťa.

a v nadväznosti na porušenie uvedených základných práv účastníka konania (sťažovateľa

a maloletého dieťaťa sťažovateľa), ako aj ľudských práv zaručených medzinárodnými

zmluvami, ktoré slúžia na domáhanie sa práv priznaných subjektom práv právnym

poriadkom SR, došlo tak k následnému porušeniu, resp. súhlasu štátneho orgánu súdnej

moci SR s ohrozovaním a porušovaním nasledovných základných práv a slobôd, ako aj

ľudských práv a základných slobôd maloletého dieťaťa sťažovateľa zaručených

medzinárodnými zmluvami, ktorými je viazaná SR, ktorých súdnej ochrany sa domáhal

sťažovateľ tak v rámci predmetného dovolania, ako aj v rámci odvolania v predmetnom

súdnom konaní (sp. zn. , sp. zn. ):

• a ods. 2 SR,

• čl. 2 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

• čl. 6 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru OSN o právach dieťaťa,

• SR,

• čl. 3 ods. 1 Charty základných práv EÚ,

• čl. 24 ods. 1 a ods. 3 Dohovoru OSN o právach dieťaťa,

• SR,

• SR,

• čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

• čl. 7 ods. 2 Charty základných práv EÚ,

• čl. 16 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru OSN o právach dieťaťa,

• SR,

• čl. 7 ods. 1 a čl. 18 ods. 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa,

• SR,

• čl. 24 ods. 1 a ods. 2 Charty základných práv EÚ,

• čl. 33 ods. 1 Charty základných práv EÚ,

• čl. 3 ods. 1 a ods. 2, čl. 4, čl. 5 a čl. 35 Dohovoru OSN o právach dieťaťa,

• SR SR,

• SR,

ako aj k následnému porušeniu nasledovných základných práv sťažovateľa, ako aj ľudských

práv a základných slobôd sťažovateľa zaručených medzinárodnými zmluvami, ktorými je

viazaná SR, ktorých súdnej ochrany sa domáhal sťažovateľ tak v rámci predmetného

dovolania, ako aj v rámci odvolania v predmetnom súdnom konaní (sp. zn. ,

sp. zn. ):

• SR,

• SR,

• čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

• čl. 7 ods. 2 Charty základných práv EÚ,

• SR,

• SR,

• čl. 33 ods. 1 Charty základných práv EÚ,

• čl. 18 ods. 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa,

• ako aj čl. 5, čl. 4 a čl. 35 Dohovoru OSN o právach dieťaťa.

2. Protizákonným a protiústavným postupom Najvyššieho súdu SR v súdnom konaní

o predmetnom dovolaní sťažovateľa (dovolateľa – otca dieťaťa) proti uzneseniu Krajského

súdu v Prešove zo dňa 31. 08. 2012, č. k. -228, súčasne došlo k manipulácii

predmetného dovolacieho súdneho konania, k zásahu do nezávislosti a nestrannosti súdu

a k zámernému a účelovému odmietaniu poskytnutia súdnej ochrany práv sťažovateľovi

a maloletému dieťaťu sťažovateľa na legitímnom súde (vecne a miestne príslušnom súde),

resp. odmietaniu súdnej ochrany práv zákonným senátom Najvyššieho súdu SR, čím boli

porušené horeuvedené základné práva a slobody sťažovateľa a maloletého dieťaťa

sťažovateľa zo strany súdnej moci v SR:

• keď Najvyšší súd SR v dôsledku odmietnutia výkonu súdnej právomoci vo veci

predmetného dovolania sťažovateľa postupoval rovnako ako všeobecné súdy nižšieho

stupňa (Okresný súd Vranov nad Topľou a Krajský súd v Prešove) v predmetnom súdnom

konaní (sp. zn. , sp. zn. ) protizákonnými a protiústavnými

postupmi a rozhodnutiami, keď rovnako zasiahol do nezávislostí súdu a spôsobil prieťahy

v poskytnutí súdnej ochrany práv legitímnym súdom (miestne príslušným Okresným súdom

Bratislava V) v súdnom konaní o predmetnom návrhu navrhovateľa (otca dieťaťa) vo veci

samej na pozbavenie rodiča (odporkyne – matky dieťaťa) výkonu rodičovských práv

a povinností voči maloletému dieťaťu v celom rozsahu okrem vyživovacej povinnosti rodiča

(odporkyne – matky dieťaťa) voči maloletému dieťaťu, ktorá podľa § 39 ods. 4 zákona

č. v znení neskorších predpisov rozhodnutím súdu nezaniká, a na zverenie

maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti navrhovateľa (rodiča – otca dieťaťa) a určenie

výkonu rodičovských práv a povinnosti voči maloletému dieťaťu v celom rozsahu

navrhovateľovi (rodičovi – otcovi dieťaťa), rešpektujúc ustanovenia § 39 ods. 4 zákona

č. v znení neskorších predpisov vo vzťahu k odporkyni, ktorý doručil

navrhovateľ (otec dieťaťa) miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava V dňa 24. 04.

2012 (sp. zn. ), a ktorý bol nezákonne postúpený nelegitímnemu – miestne

nepríslušnému Okresnému súdu Vranov nad Topľou, kde je predmetom nelegitímneho

a nezákonného súdneho konania (sp. zn. ), kde v rámci jeho prejednávania bol

nelegitímnym a nelegálnym rozhodnutím súdu ustanovený kolízny opatrovník

na zastupovanie maloletého dieťaťa v predmetnom súdnom konaní (sp. zn. ),

a nadradil tak záujmy Náboženskej spoločnosti Jehovových svedkov v SR na presadzovaní

jej ideologických princípov a praktík, ktoré ohrozujú a porušujú základné práva dieťaťa,

nad základné práva a slobody garantované SR všetkým (t. j. aj subjektu práva,

ktorým je maloleté dieťa), a umožnil pretrvávanie protiprávneho stavu zasahovania

do výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťa sťažovateľa v rozpore

s SR, ktorá „starostlivosť o deti a ich výchovu priznáva výhradne

rodičom, a tak ako priznáva právo deťom na výhradnú rodičovská výchovu a starostlivosť“.

• a umožnil zasahovanie do výkonu rodičovských práv a povinnosti voči

maloletému dieťaťu sťažovateľa, ku ktorému dochádzalo proti vôli sťažovateľa (dovolateľa

– otca dieťaťa) presadzovaním týchto ideologických princípov a praktík matkou dieťaťa,

ako aj prostredníctvom členov Náboženskej spoločnosti Jehovových svedkov, ktorým matka

dieťaťa uvedeným spôsobom umožňovala porušovať základné práva maloletého dieťaťa

sťažovateľa a základné práva sťažovateľa, dokonca v obydlí v mieste stáleho bydliska

maloletého dieťaťa sťažovateľa v spoločnej domácnosti so sťažovateľom, a to napriek

nesúhlasu, proti výslovnej vôli, ako aj bez vedomia sťažovateľa, a nastala tak súčasne

perzekúcia sťažovateľa (otca dieťaťa) za to, že uplatňuje právny nárok maloletého dieťaťa

na ochranu základných práv a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa

sťažovateľa, ako aj sťažovateľa (otca dieťaťa), ku ktorých ohrozovaniu a porušovaniu

dochádza zneužívaním a zanedbávaním výkonu rodičovských práv a povinností matkou

maloletého dieťaťa, členkou Náboženskej spoločnosti Jehovových svedkov, ktorá

uprednostňuje a nadraďuje ideologické princípy, praktiky a záujmy Náboženskej

spoločnosti Jehovových svedkov, ktoré ohrozujú a porušujú základné práva a slobody

maloletého dieťaťa sťažovateľa, nad základné práva a slobody maloletého dieťaťa

sťažovateľa a sťažovateľa, ktorých súdnej ochrany sa domáhal sťažovateľ tak v rámci

predmetného dovolania, ako aj v rámci odvolania v predmetnom súdnom konaní (sp. zn.

, sp. zn. ), a došlo k porušeniu nasledovných základných práv

sťažovateľa a maloletého dieťaťa sťažovateľa zaručených:

• SR,

• čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

• čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

• čl. 54 Charty základných práv EU,

• čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47

Charty základných práv EU v spojitosti s SR.

3. Ústavný súd SR podľa prikazuje:

• Najvyššiemu súdu SR, na ktorom sa dňa 22. 10. 2012 začalo súdne

konanie o predmetnom dovolaní sťažovateľa (dovolateľa – odvolateľa – navrhovateľa –

otca dieťaťa) proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 31. 08. 2012, č. k.

-228,

• Najvyššiemu súdu SR, ktorý porušil základné právo účastníkov konania

(maloletého dieťaťa sťažovateľa a sťažovateľa) na zákonného sudcu a následne bol nečinný

a ako legitímny súd podľa § 11 ods. 1 v spojitosti s § 10a ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku nevydal na základe v spojitosti s

ods. 3 rozhodnutie súdu v zákonom presne stanovenej,

časovo ohraničenej a uzavretej 6-mesačnei lehote v predmetnej veci starostlivosti súdu

o maloletých začatej na základe návrhu navrhovateľa (otca dieťaťa) vo veci samej,

doručeného Okresnému súdu Bratislava V dna 24. 04. 2012.

• v dôsledku čoho došlo Najvyšším súdom SR k odmietnutiu poskytnutia súdnej

ochrany základných práv maloletému dieťaťu sťažovateľa a sťažovateľovi legitímnym

zákonným senátom Najvyššieho súdu SR v zákonom presne stanovenej, časovo ohraničenej

a uzavretej 6-mesačnej lehote, a boli tak porušené horeuvedené základné práva ako aj

ľudské práva a základné slobody maloletého dieťaťa sťažovateľa a sťažovateľa zaručené

citovanými medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná.

• a v nadväznosti na nelegitímne a nezákonné uznesenia všeobecných súdov

nižších stupňov (Okresného súdu Vranov nad Topľou – sp. zn. a odvolacieho

súdu – Krajského súdu v Prešove – sp. zn. ) tak pretrváva protiprávny stav,

keď v dôsledku protizákonnej a protiústavnej manipulácie predmetných súdnych konaní

a zasahovania do nezávislosti súdu v dôsledku porušovania práva na zákonného sudcu

a predpisov upravujúcich

• miestnu príslušnosť súdu došlo k vydaniu nezákonných rozhodnutí súdov,

ktoré boli súčasne súdmi nelegitímnymi – miestne nepríslušnými vo vzťahu k miestnej

príslušnosti súdu na súdne konanie o predmetnom návrhu navrhovateľa (otca dieťaťa)

vo veci samej, doručeného sťažovateľom (dovolateľom – otcom dieťaťa) miestne

príslušnému Okresnému súdu Bratislava V dňa 24. 04. 2012,

aby konal vo veci predmetného dovolania sťažovateľa (dovolateľa – navrhovateľa –

otca dieťaťa) proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 31. 08. 2012, č. k.

-228, a to v súlade so zákonmi SR, SR a medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je viazaná SR:

• t. j. aby Najvyšší súd SR ako vecne a miestne príslušný súd podľa § 11 ods. 1

v spojitosti s a Občianskeho súdneho

poriadku neodkladne v lehote 10 dní od doručenia nálezu Ústavného súdu SR o tejto

sťažnosti, prejednal a rozhodol predmetné dovolanie sťažovateľa (dovolateľa) zo dňa

18. 10. 2012, doručené Najvyššiemu súdu SR dňa 22. 10. 2012, keďže zákonom stanovená

6-mesačná lehota na vydanie rozhodnutia súdu o predmetnom dovolaní už uplynula

a vzniknutý protiprávny stav je nezlučiteľný s SR v spojitosti s

ods. 3 ,

• t. j. aby Najvyšší súd SR vydal neodkladne rozhodnutie súdu, ktorým poskytne

súdnu ochranu práv maloletého dieťaťa sťažovateľa a sťažovateľa na základe predmetného

dovolania sťažovateľa (dovolateľa – navrhovateľa – otca dieťaťa) v predmetnej veci

starostlivosti súdu o maloletých,

• a aby tak Najvyšší súd SR napravil svojím rozhodnutím v súlade s uvedenými

ustanoveniami zákonov SR, SR a medzinárodných zmlúv o ľudských právach

a základných slobodách, ktorými je SR viazaná, protiprávny stav, ku ktorému došlo

nevykonaním súdnej právomoci vo veci predmetného dovolania sťažovateľa (dovolateľa –

navrhovateľa – otca dieťaťa),

• a aby Najvyšší súd SR v súlade s uvedenými ustanoveniami zákonov SR.

SR a medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je

SR viazaná, pri výkone súdnej právomoci v zmysle predmetného dovolania sťažovateľa

(dovolateľa – navrhovateľa – otca dieťaťa) rešpektoval, že SR a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 47 Charty

základných práv EÚ garantuje súdnu ochranu aj základných práv a slobôd maloletého

dieťaťa sťažovateľa a sťažovateľa, ktorých súdnej ochrany sa domáhal sťažovateľ tak

v rámci predmetného dovolania, ako aj v rámci odvolania v predmetnom súdnom konaní

(sp. zn. , sp. zn. ), uvedených v časti III. tejto sťažnosti.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je nevyhnutné z dôvodu zabezpečenia účinnej

a rýchlej súdnej ochrany práv nielen v predmetnom dovolacom súdnom konaní

na Najvyššom súde SR, ale aj v samotnom súdnom konaní začatom na základe návrhu

navrhovateľa (otca dieťaťa) vo veci samej začatom na Okresnom súde Bratislava V dňa

24. 04. 2012 a nezákonne postúpenom Okresnému súdu Vranov nad Topľou, kde je

predmetnom nelegitímneho a nezákonného súdneho konania (sp. zn. ), keďže

nevydanie rozhodnutia o predmetnom dovolaní sťažovateľa je prekážkou v ďalšom postupe

Okresného súdu Vranov nad Topľou v predmetnom súdnom konaní (sp. zn. ),

vzhľadom na to, že:

• predmetným dovolaním sťažovateľa (dovolateľa), ako aj odvolaním

sťažovateľa (odvolateľa), t. j. opravnými prostriedkami v predmetnom súdnom konaní

(sp. zn. , sp. zn. ) bolo okrem iného namietané nedodržanie

základnej podmienky súdneho konania (miestnej príslušnosti súdu),

• a základnou podmienkou predmetného súdneho konania o návrhu

navrhovateľa (otca dieťaťa) vo veci samej je rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

o predmetnom dovolaní, ktorého predmetom je námietka ustanovenia kolízneho opatrovníka

nelegitímnym súdom a žiadosť o odstránenie vzniknutého protiprávneho stavu, keď

v predmetnej veci starostlivosti súdu o maloletých koná nelegitímny – miestne nepríslušný

súd na súdne konanie o predmetnom návrhu navrhovateľa (otca dieťaťa) vo veci samej,

• t. j. keď Okresný súd Vranov nad Topľou koná, prejednáva predmetnú vec

starostlivosti súdu o maloletých a rozhodol o ustanovení kolízneho opatrovníka ako

nelegitímny - miestne nepríslušný súd na súdne konanie o predmetnom návrhu

navrhovateľa (otca dieťaťa) na predbežné opatrenie, t. j. ako miestne nepríslušný súd aj na

súdne konanie vo veci samej, keďže miestna príslušnosť súdu na súdne konanie o návrhu na

nariadenie predbežné opatrenia sa spravuje miestnou príslušnosťou súdu na súdne konanie

vo veci samej, a to na základe okolností v čase začatia súdneho konania (§ 74 ods. 2 prvá

veta v spojitosti s Občianskeho súdneho

poriadku).

Z uvedeného dôvodu je povinnosťou Okresného súdu Vranov nad Topľou podľa

prerušiť súdne konanie začaté

na základe návrhu navrhovateľa (otca dieťaťa) vo veci samej doručenom Okresnému súdu

Bratislava V dňa 24. 04. 2012, keďže v dovolacom súdnom konaní na Najvyššom súde SR

sa rieši otázka (podmienka súdneho konania – miestna príslušnosť súdu na súdne konanie

vo veci samej), od ktorej závisí rozhodnutie okresného súdu a okresný súd nie je oprávnený

túto otázku riešiť.»

Sťažovatelia zároveň žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 55 000 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Sťažovatelia v sťažnosti namietajú porušenie svojich základných a iných práv

postupom najvyššieho súdu v konaní o dovolaní proti uzneseniu krajského súdu, ktoré podal

sťažovateľ na najvyššom súde, ku ktorému malo dôjsť tým, že najvyšší súd sťažovateľovi

pri podaní dovolania nevydal potvrdenie o prijatí a pridelení veci podľa § 51 ods. 1 a 9

zákona o súdoch a vo veci bol nečinný, pretože nekonal a o dovolaní sťažovateľa

nerozhodol v zákonom ustanovenej 6-mesačnej lehote.

Vo vzťahu k námietke sťažovateľov o tom, že najvyšší súd sťažovateľovi pri podaní

dovolania nevydal potvrdenie o prevzatí a pridelení veci, ústavný súd uvádza, že v zmysle

sa dovolanie podáva na súde, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni. Súd

prvého stupňa po vykonaní procesných úkonov podľa a , ktoré majú

prípravný charakter, predloží dovolanie spolu so súdnym spisom dovolaciemu súdu.

V prvom stupni vo veci sťažovateľov rozhodoval Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej

len „okresný súd“), preto v zmysle citovaných ustanovení mal sťažovateľ podať dovolanie

na okresnom súde. Vzhľadom na to, že sťažovateľ podal dovolanie najvyššiemu súdu, tento

musel podanie sťažovateľa postúpiť okresnému súdu. Z uvedeného dôvodu nebolo možné

potvrdenie o prevzatí a pridelení veci sťažovateľovi vydať ().

O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu

štátu alebo rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa názoru ústavného súdu postupoval v tomto prípade najvyšší súd v súlade

s právnymi normami upravujúcimi dovolacie konanie (resp. podanie dovolania, pozn.),

a preto postupom najvyššieho súdu, ktorý nevydal sťažovateľovi potvrdenie o prevzatí

a pridelení veci, nemohlo dôjsť k namietanému porušeniu označených základných a iných

práv sťažovateľov.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti pri predbežnom prerokovaní

odmietol podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vo vzťahu k námietke sťažovateľov o porušení ich základných a iných práv

nečinnosťou, resp. nekonaním najvyššieho súdu v dovolacom konaní, ktorý podľa tvrdenia

sťažovateľa o jeho dovolaní proti uzneseniu krajského súdu nerozhodol v zákonom

ustanovenej 6-mesačnej lehote, ústavný súd poukazuje na ustálenú judikatúru, ktorej

súčasťou je aj právny názor, podľa ktorého jednou zo základných pojmových náležitostí

sťažnosti podľa je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu

zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza

zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný

prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už

k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. ,

).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z 28. februára 2013, ktoré si

ústavný súd zabezpečil v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti, ústavný súd

zistil, že najvyšší súd o dovolaní sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu rozhodol

28. februára 2013, teda 4 mesiace po podaní dovolania sťažovateľom (22. októbra 2012,

pozn.), o čom bol sťažovateľ vyrozumený aj listom sp. zn. Spr 232/2013 z 8. marca 2013,

ktorým predsedníčka občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu sťažovateľovi oznámila,

že jeho sťažnosť na prieťahy v štyroch konaniach vedených najvyšším súdom (sťažnosť sa

týkala aj konania vedeného pod sp. zn. , pozn.) vyhodnotila ako

neopodstatnenú.

V danom prípade aj keď v čase podania sťažnosti ústavnému súdu ešte nebola

predmetná vec sťažovateľov právoplatne skončená, najvyšší súd už vo veci sťažovateľov

meritórne rozhodol, čím odstránil ich právnu neistotu. Uznesenie najvyššieho súdu

sp. zn. z 28. februára bolo okresnému súdu doručené 8. apríla 2013,

okresný súd zabezpečil jeho doručenie sťažovateľovi, a to 25. apríla 2013. Táto skutočnosť

v zásade zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľov z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov uplatnenými v petite ich sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2013