Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 86/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosti súdneho exekútora JUDr. R. K., B., zastúpeného advokátom

doc. JUDr. B. F., PhD., B., vedené pod sp. zn. až sp. zn.

vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods.

1 , základného práva na súdnu ochranu zaručeného v ods.

1 , práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na ochranu majetku

zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, ako aj porušenia zákazu diskriminácie upraveného v čl. 12 ods. 2

a v Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaniach vedených pod sp. zn. 6 Er

684/2012, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. 7 Er

364/2012, sp. zn. a sp. zn. a jeho uzneseniami z 2. októbra

2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti súdneho exekútora JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. až

sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti súdneho exekútora JUDr. R. K. o d m i e t a ako podané zjavne

neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 7. decembra

2012 doručených sedem sťažností súdneho exekútora JUDr. R. K., B. (ďalej len

„sťažovateľ“), vedených pod sp. zn. až sp. zn. , ktorými

namietal porušenie základného práva vlastniť majetok zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na ochranu

majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie zákazu diskriminácie

upraveného v a v dohovoru postupom Okresného súdu Žiar nad

Hronom (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. a jeho uzneseniami z 2. októbra 2012.

Z obsahu sťažností a ich príloh vyplýva, že sťažovateľ je súdnym exekútorom, ktorý

vykonáva exekučnú činnosť podľa

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) aj pre

obchodnú spoločnosť P., s. r. o., B., s ktorou bol v pracovnom pomere do 5. júna 2007.

Okresný súd napadnutými rozhodnutiami rozhodol o jeho vylúčení z vykonávania exekúcií

z dôvodu pochybností o jeho nezaujatosti vo vzťahu k oprávnenej – spoločnosti P., s. r. o.,

čím mal zasiahnuť do označených základných práv sťažovateľa zaručených , práv

zaručených dohovorom, práv zaručených dodatkovým protokolom a mal porušiť aj

označený článok . Sťažovateľ preto navrhol napadnuté rozhodnutia okresného súdu

zrušiť, veci mu vrátiť na ďalšie konanie, priznať sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie ako aj náhradu trov konania pred ústavným súdom. Sťažovateľ v

sťažnostiach ďalej tvrdil, že k porušeniu jeho základných práv zaručených , práv

zaručených dohovorom, práva zaručeného dodatkovým protokolom a označeného článku

došlo nielen rozhodnutiami, ale aj napadnutým postupom okresného súdu v

označených konaniach.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

Aj keď nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, tak

odvolávajúc sa na ustanovenie možno aj v konaní o sťažnosti

podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované ustanovenie

ods. 1 .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

až sp. zn. a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľa a okresného súdu, proti

ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd aplikujúc citované právne normy tak,

že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania, tak ako to je uvedené v bode

1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažností je tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho základného práva

vlastniť majetok, základného práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivé súdne konanie,

práva na ochranu majetku a tvrdenie o porušení zákazu diskriminácie postupom okresného

súdu v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

a jeho uzneseniami z 2. októbra 2012.

Ústavný súd sa najskôr zaoberal otázkou, či sú naplnené predpoklady meritórneho

prerokovania sťažností sťažovateľa ( ), a dospel

k záveru, že ich podala osoba zjavne neoprávnená podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany základných

práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine v záujme ochrany

svojich základných práv (napr. , ). Sťažovateľ musí teda namietať

porušenie svojich základných práv, a v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom je to

možné len vtedy, ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania,

v ktorom namieta porušenie základných práv (napr. , ).

Súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa.

Tento status mu priznáva Exekučný poriadok, ktorý v § 2 ods. 1 ustanovuje, že exekútor je

štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných

rozhodnutí. Podľa ustanovenia § 5 Exekučného poriadku má exekútor pri výkone exekučnej

činnosti, vykonávanie ktorej je výkonom verejnej moci, postavenie verejného činiteľa.

Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom poriadku preniesol štát časť

výkonu svojej moci – špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie –

na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len

právne technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú

tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto, ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré

by inak bol povinný vykonávať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný

rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc

vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných

práv ako v konaní pred súdmi.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný,

iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento

zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Z citovanej definície účastníkov exekučného konania vyplýva, že poverený súdny

exekútor je účastníkom konania len vtedy, ak exekučný súd rozhoduje o trovách exekúcie.

Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu na podanie sťažnosti

ústavnému súdu proti rozhodnutiu, ktorým exekučný súd vylúčil exekútora z vykonávania

exekúcie z dôvodu zaujatosti navrhovaného súdneho exekútora proti oprávnenej, teda

vzhľadom na okolnosť vylučujúcu navrhovaného exekútora z vykonávania exekúcie podľa

§ 30 ods. 1 Exekučného poriadku. V takomto prípade je súdny exekútor objektom

rozhodovania a sám ako súčasť súdnej moci nie je nositeľom žiadnych základných práv,

a to ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného).

Pri predbežnom prerokovaní sťažností ústavný súd nepochybne zistil, že sťažovateľ

nemal v namietaných konaniach pred okresným súdom, výsledkom ktorých sú namietané

rozhodnutia, postavenie účastníka konania, a teda nie je oprávnenou osobou na podanie

sťažnosti podľa (mutatis mutandis , ,

).

Keďže porušenie označených práv v namietaných konaniach pred ústavným súdom

namietala osoba odlišná od účastníka týchto súdnych konaní, ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti sťažovateľa odmietol podľa ako

podané zjavne neoprávnenou osobou.

Vzhľadom na to, že sťažnosti boli odmietnuté ako celok a rozhodnutie o zrušení

napadnutých rozhodnutí okresného súdu a vrátení mu vecí na ďalšie konanie, o priznaní

finančného zadosťučinenia, ako aj o priznaní trov konania je viazané na vyslovenie

porušenia práv alebo slobôd sťažovateľa ( a 3 ), ústavný súd o týchto

častiach sťažností už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2013