Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 96/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť R. C., K., zastúpeného advokátom Mgr. P. B., M., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a podľa Listiny základných

práv a slobôd a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. C. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. októbra

2012 doručená sťažnosť R. C. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a podľa Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že:

„(...) Dňa 24. 10. 2003 bol na Okresnom súde Martin podaný návrh o neúčinnosť

kúpnej zmluvy a tento sa viedol pod číslom 9C/209/2003. Okresný súd Martin rozhodol prvý

raz vo veci rozsudkom dňa 14. 11. 2005, ktorým návrh navrhovateľa v celom rozsahu

zamietol a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcom v rade 1 a 2 na trovách konania 74.189

Sk. Písomné vyhotovenie tohto rozsudku bolo doručené navrhovateľovi 29. 11. 2005. Proti

tomuto rozsudku prvostupňového súdu sa navrhovateľ odvolal v celom rozsahu. O odvolaní

navrhovateľa rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 13. 12. 2006

tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Písomné vyhotovenie

tohto uznesenia bolo doručené Okresnému súdu Martin 16. 2. 2007 a následne

navrhovateľovi 6. 3. 2007.

Navrhovateľ vzhľadom na následnú nemožnosť požadovať uspokojenie svojej

pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku upravil

svoj pôvodný návrh. Okresný súd Martin uznesením z 28. 5. 2007 rozhodol

o úprave návrhu navrhovateľa a pripustil zmenu návrhu na začatie konania podľa

upraveného petitu.

Okresný súd Martin rozhodol druhý raz vo veci rozsudkom dňa 30.3.2009, ktorým

v časti návrhu navrhovateľa o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu vyhovel a vo zvyšku

návrh zamietol. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku prvostupňového súdu sa navrhovateľ

odvolal v rozsahu, v ktorom bol jeho návrh prvostupňovým súdom zamietnutý. O odvolaní

navrhovateľa rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. . 10. 2009

tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a vo výroku, ktorým

súd vyslovil neúčinnosť právneho úkonu potvrdil. Písomné vyhotovenie tohto uznesenia

bolo doručené Okresnému súdu Martin 11. 12. 2009 a následne navrhovateľovi 17. 12.

2009.

Okresný súd Martin rozhodol tretí raz vo veci rozsudkom dňa 8. 7. 2010, ktorým

návrhu navrhovateľa o určenie náhrady vyhovel a odporcom v rade 1 a 2 uložil povinnosť

nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 4 479,67 Eur. Proti tomuto rozsudku

prvostupňového súdu sa odporcovia v rade 1 a 2 odvolali. O odvolaní odporcov v rade 1 a

2 rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 7. 4. 2011 tak, že rozsudok

okresného súdu potvrdil a odporcom v rade 1 a 2 uložil povinnosť uhradiť navrhovateľovi

trovy konania v sume 261,15 Eur. Písomné vyhotovenie tohto rozsudku bolo doručené

Okresnému súdu Martin 13. 6. 2011 a následne navrhovateľovi 23. 6. 2011.

O odvolaní odporcov v rade 1 a 2 po zrušení rozsudku sp. zn.

zo 7. 4. 2011 uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Cdo 236/2011

z 29. 2. 2012 rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. dňa

23. 8. 2012 tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil a odporcom v rade 1 a 2 uložil

povinnosť uhradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 922,42 Eur. Písomné vyhotovenie

tohto rozsudku bolo doručené navrhovateľovi 23. 8. 2012.

Vo veci boli Okresným súdom Martin vytýčené pojednávania tak, že vo veci došlo

k prieťahom v konaní. K právoplatnému rozhodnutiu vo veci došlo až po 7 rokoch

a 8 mesiacoch od podania návrhu na súd.

Nebyť prieťahov v konaní, sťažovateľ mohol uspokojiť svoje nároky z toho, čo

odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Po tom, čo došlo

k následnému prevodu predmetných nehnuteľností, mohol navrhovateľ podať návrh

na exekúciu a uspokojiť svoje nároky z iného majetku odporcov.

Sťažovateľ mal v čase podania návrhu pôžičky a úvery, ktoré nemohol riadne splácať

najmä pre chýbajúce peňažné prostriedky zadržiavané dlžníkom. Vzhľadom na prieťahy

v konaní musel sťažovateľ nedostatok finančných prostriedkov riešiť ďalšími pôžičkami

a novými úvermi, ktoré boli úročené a tak mu vznikala ujma.

Sťažovateľ zastáva názor, že neexistujú pochybnosti o tom, že došlo

k neodôvodneným prieťahom zo strany súdu vec nebola vybavená v primeranej lehote.

K právoplatnému rozhodnutiu vo veci došlo až po značnom časovom odstupe od jej nápadu

na súd. Príčinou, že vo veci došlo k značným prieťahom v konaní je okrem pasivity

odporcov v rade 1 a 2, ktorí svoje tvrdenia nevedeli, resp. nemohli dokladovať, aj pasivita

u sudcu prvostupňového súdu, ktorý mal a mohol právne jednoduchú vec rozhodnúť oveľa

skôr. Dôvodom prieťahov je i to, že vo veci neboli dlhodobejšie vytyčované pojednávania

a sudca bez primeraného právneho odôvodnenia, resp. bez akéhokoľvek odôvodnenia

presadzoval pri rozhodovaní nesprávny právny názor. Sudca nevykonal účinné opatrenia

na to, aby zabezpečil účely konania podľa § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku.

Uvedená vec nebola právne zložitá. Účastníci konania sa stále zdržiavali na tej istej

adrese a preto neboli problémy s doručovaním zásielok účastníkom. Ak odporcovia

nedokázali predložiť súdu listinné dôkazy, nie je to dôvodom na nečinnosť súdu. Samotný

súd má postupovať tak, aby nebol dlhodobý stav právnej neistoty a aby žiadny vlastník

nebol obmedzovaný vo výkone svojich práv nad nevyhnutne potrebnú dobu. Základnou

povinnosťou súdu a sudcu bolo zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo

najskôr odstráni stav právnej neistoty spôsobený tým, že sa účastník konania obrátil na súd

so žiadosťou na vydanie súdneho rozhodnutia o určenie neúčinnosti právneho úkonu.

Sťažovateľ sa nepokúšal o nápravu podaním sťažnosti do rúk predsedu Okresného

súdu Martin vzhľadom na svoje obavy o výsledok sporu, pretože sudca prvostupňového

súdu svojim postupom a prejavmi dával najavo, že nemieni vyhovieť návrhu navrhovateľa a

svoje prvé zamietavé rozhodnutie vo veci ani riadne neodôvodnil. Sťažovateľ v konaní pred

súdom mal ako navrhovateľ po celú dobu dojem, že sudca nielenže k odporcom v rade 1 a 2

prejavuje sympatie, ale neodôvodnene prechováva a presadzuje nesprávny právny názor

vo veci. Navrhovateľ nemohol preukázať zaujatosť sudcu proti nemu, resp. v prospech

odporcov, ale spôsob rozhodovania vo veci a tiež o návrhu na predbežné opatrenie ho nútili

byť opatrným, aby sťažnosťami na prieťahy v konaní počas konania túto predpokladanú

zaujatosť ešte viac neprehĺbil a nespôsobil zamietnutie návrhu na náhradu. Tieto obavy boli

umocnené aj tým, že iný sudca v podobnej veci na Okresnom súde Martin (sp. zn.

a ) s tými istými odporcami postupoval inak a v čase druhého

rozhodnutia (30. 3. 2009) bola sudcovi zrejmá skutočnosť, že odporcovia v rade 1 a 2 sa

v tejto inej podobnej veci dohodli a s iným navrhovateľom uzavreli súdny zmier (3. 2. 2009).

(...)

Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosti sťažovateľa

vyhovel tak, že vysloví svojim rozhodnutím, že nečinnosťou Okresného súdu Martin v konaní

boli porušené práva sťažovateľa, aby sa jeho vec prejednala bez zbytočných

prieťahov a právo na prejednanie veci v primeranej lehote.

Sťažovateľ požaduje, aby mu Ústavný súd Slovenskej republiky priznal ako

nemajetkovú ujmu primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 EUR, ktoré bude

zohľadňovať dĺžku prieťahov v konaní a neprimeraný nárast nákladov na zabezpečenie

finančných prostriedkov na riadne splácanie jeho iných záväzkov.

Na základe vyššie uvedených dôvodov žiadam, aby Ústavný súd Slovenskej republiky

vydal tento nález a takto rozhodol:

1. Okresný súd Martin v konaní vedenom pod spisovou značkou porušil

právo R. C., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v článku 48

ods. 2 (...) a v článku 38 ods. 2 Listiny(...) a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote upravené v článku 6 ods. 1 Dohovoru(...) postupom Okresného súdu Martin vedenom

v konaní porušené bolo.

2. R. C. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 EUR, ktoré je

Okresný súd Martin povinný mu vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka

veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že jej predmetom je

namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa , podľa

listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. , o ktorom už rozhodol uznesením č. k. -9 dňa

22. septembra 2011. V uvedenom konaní bola sťažnosť sťažovateľa odmietnutá ako zjavne

neopodstatnená, pretože sťažovateľ namietal porušenie označených práv v konaní

okresného súdu vedenom pod sp. zn. „v čase, keď okresný súd už vo veci

nekonal a jeho rozsudok v spojení s rozsudkom krajského súdu už nadobudol právoplatnosť,

a teda k porušovaniu označeného základného práva v súlade so stabilizovanou judikatúrou

ústavného súdu už nemohlo dochádzať“.

Sťažovateľ v opätovne podanej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

ods. 2 listiny a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru rovnako postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľa nie je

prípustná pre prekážku rozhodnutej veci podľa ,

a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

2. Podľa ustanovenia jednou z podmienok

prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta

odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr.

, ). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej

lehoty odpustiť (napr. ).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

je v zásade „iným zásahom“ na počítanie lehoty pre včasnosť podania

sťažnosti (, ).

Lehota na podanie sťažnosti podľa začala v okolnostiach danej veci

plynúť dňom, keď sa sťažovateľ „dozvedel“ o zbytočných prieťahoch, teda o „inom zásahu“

okresného súdu, ktorého označil za účastníka tohto konania. V napadnutom konaní, ako to

sám sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, „O odvolaní odporcov v rade 1 a 2 po zrušení

rozsudku sp. zn. zo 7. 4. 2011 uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 29. 2. 2012 rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom

sp. zn. dňa 23. 8. 2012 tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil a odporcom

v rade 1 a 2 uložil povinnosť uhradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 922,42 Eur.

Písomné vyhotovenie tohto rozsudku bolo doručené navrhovateľovi 23. 8. 2012.“.

Sťažovateľ sa teda o namietaných zbytočných prieťahoch mohol dozvedieť najneskôr

v uvedený deň. Pretože predmetná sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu v čase

(29. októbra 2012), keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde, ústavný súd sa už nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených

v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť aj ako návrh podaný

oneskorene.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom

prerokovaní odmietol podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2013