Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 400/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. septembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť R. C., M., ktorou namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C

209/2003, a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. C. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. augusta

2011 doručené podanie R. C., M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a podľa Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Predmetom napadnutého konania bolo rozhodovanie o návrhu na neúčinnosť

právneho úkonu a na peňažnú náhradu na základe žaloby sťažovateľa z 24. októbra 2003,

konanie bolo na okresnom súde vedené pod sp. zn. .

Okresný súd po prvý raz rozhodol vo veci rozsudkom zo 14. novembra 2005 tak, že

návrh sťažovateľa v celom rozsahu zamietol; rozsudok bol sťažovateľovi doručený

29. novembra 2005. Proti rozsudku okresného súdu sa sťažovateľ odvolal, pričom Krajský

súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) predmetný rozsudok zrušil uznesením sp. zn.

z 13. decembra 2006 a okresnému súdu vrátil vec na ďalšie konanie.

V ďalšom priebehu konania sťažovateľ upravil svoj pôvodný návrh a okresný súd

pripustil uznesením z 28. mája 2007 zmenu návrhu na začatie konania podľa upraveného

petitu.

Okresný súd po druhý raz rozhodol vo veci rozsudkom z 30. marca 2009, ktorým

návrhu sťažovateľa v časti návrhu na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu vyhovel

a vo zvyšku ho zamietol. Proti rozsudku okresného súdu sa sťažovateľ odvolal v rozsahu,

v ktorom bol jeho návrh prvostupňovým súdom zamietnutý. Krajský súd rozhodol

o odvolaní vo veci rozsudkom sp. zn. z 22. októbra 2009 tak, že rozsudok

okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a vo výroku, ktorým súd vyslovil

neúčinnosť právneho úkonu, rozsudok okresného súdu potvrdil.

Okresný súd po tretí raz rozhodol vo veci rozsudkom z 8. júla 2010, ktorým návrhu

sťažovateľa na určenie peňažnej náhrady vyhovel a odporcom v 1. a 2. rade uložil

povinnosť nahradiť sťažovateľovi trovy konania. Proti rozsudku okresného súdu sa odvolali

odporcovia. Krajský súd o odvolaní rozhodol tak, že rozsudkom sp. zn.

zo 7. apríla 2011 potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu.

Ústavný súd zistil, že napadnutý rozsudok č. k. -371 z 8. júla 2010

v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. zo 7. apríla 2011 nadobudol

právoplatnosť 24. júna 2011.

Sťažovateľ namieta, že okresný súd vo veci právoplatne rozhodol až po siedmich

rokoch a ôsmich mesiacoch od podania návrhu na tento súd, a namieta, že vo veci došlo

k zbytočným prieťahom v konaní okresného súdu. Uvádza aj to, že vo veci sa nepokúšal

o nápravu podaním sťažnosti predsedovi okresného súdu „vzhľadom na svoje obavy

o výsledok sporu, pretože sudca prvostupňového súdu svojím postupom a prejavmi dával

najavo, že nemieni vyhovieť návrhu navrhovateľa a svoje prvé zamietavé rozhodnutie

vo veci ani riadne neodôvodnil“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Okresný súd Martin v konaní vedenom pod spisovou značkou

porušil právo R. C., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v

článku 48 ods. 2 a v článku 38 ods. 2 Listiny základných práv a

slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote upravené v článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin

vedenom v konaní porušené bolo.

2. R. C. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10 000 EUR, ktoré je Okresný súd

Martin povinný mu vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil

sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,

aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú

možnosť reálne nepripúšťajú (napr. , , ,

).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj

z toho, že porušenie uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa

(), a preto už k namietanému porušovaniu základného

práva nečinnosťou tohto orgánu nemohlo dochádzať (m. m. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu jednou zo základných pojmových

náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí smerovať proti aktuálnemu

a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor

vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to

ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už

k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto základných práv ďalej nepokračovalo (napr.

, ).

Podstatou, účelom a cieľom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je odstránenie stavu právnej

neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva ešte

mohlo trvať (napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného

práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (m. m. ). Uvedený právny

názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva

(pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05

z 3. marca 2009).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v sťažnosti namieta postup okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom podľa neho okresný súd porušil jeho

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Zo samotnej sťažnosti sťažovateľa, ako aj zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že

proti rozsudku okresného súdu č. k. -371 z 8. júla 2010 podali odporcovia

odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol rozsudkom sp. zn. zo 7. apríla

2011. Označený rozsudok okresného súdu v spojení s označeným rozsudkom krajského

súdu nadobudli právoplatnosť 24. júna 2011.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa

a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutom konaní sťažnosťou, ktorá bola ústavnému súdu doručená 24. augusta 2011,

t. j. v čase, keď okresný súd už vo veci nekonal a jeho rozsudok v spojení s rozsudkom

krajského súdu už nadobudol právoplatnosť, a teda k porušovaniu označeného základného

práva v súlade so stabilizovanou judikatúrou ústavného súdu už nemohlo dochádzať.

Ústavný súd preto sťažnosť v súlade s odmietol ako

zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd nad rámec odôvodnenia k veci uvádza, že vzhľadom na odmietnutie

sťažnosti sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní sa už ďalšími návrhmi uvedenými

v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2011