Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 498/2012

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. februára 2013 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

prerokoval prijatú sťažnosť D. R., B., zastúpeného advokátkou JUDr. A. C., B., vo veci

namietaného porušenia , ako aj

písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom

Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š i l základné právo D. R. obhajovať sa prostredníctvom obhajcu podľa čl. 50 ods. 3

, ako aj jeho právo obhajovať sa prostredníctvom obhajcu

podľa vlastného výberu podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 12. januára 2012

z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

3. D. R. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 € (slovom

dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov), ktorú j e Krajský súd v Bratislave

p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky JUDr. A. C., B., do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.

-16 z 8. novembra 2012 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť D. R., B.

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. .

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prerokoval

ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ podaním zo 14. januára

2013 a tiež krajský súd vo vyjadrení z 19. decembra 2012 vyslovili súhlas, aby sa upustilo

od ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení

nachádzajúcich sa v jeho spise.

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením Okresného súdu Bratislava V (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. zo 6. decembra 2011 bolo vyslovené, že sťažovateľ sa

v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia k trestu odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov

s určením skúšobnej doby v trvaní 3 rokov uloženého mu rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 18. decembra 2007 neosvedčil, a preto trest odňatia slobody v trvaní 30

mesiacov vykoná. Uznesením krajského súdu sp. zn. z 12. januára 2012

bola sťažnosť advokátky JUDr. A. C. (ďalej len „obhajkyňa“) podľa § 193 ods. 1 písm. b)

zamietnutá ako podaná neoprávnenou osobou.

Podľa názoru sťažovateľa postupom krajského súdu došlo k porušeniu označených

práv podľa a dohovoru.

Sťažovateľ potom, ako uznesením okresného súdu zo 6. decembra 2011 bolo

vyslovené, že sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a má vykonať trest

odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov, splnomocnil obhajkyňu na obhajobu v tejto veci, a to

vrátane podania sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu. Splnomocnenie obhajkyni udelil

8. decembra 2011. Ten istý deň obhajkyňa podala proti uzneseniu okresného súdu sťažnosť

spolu s pripojeným splnomocnením, a to prostredníctvom pošty vo forme doporučenej

listovej zásielky. Navyše, nasledujúci deň, teda 9. decembra 2011, obhajkyňa ďalší rovnopis

sťažnosti z 8. decembra 2011 (avšak už bez pripojenia splnomocnenia) aj osobne doručila

do podateľne okresného súdu.

Obhajkyňa potom, ako jej bolo doručené uznesenie krajského súdu o zamietnutí

sťažnosti, nahliadla do spisu okresného súdu a zistila, že poštou zaslané splnomocnenie

spolu s podanou sťažnosťou sa nachádza v spise, a to na č. l. 81, pričom z dátumovej

pečiatky okresného súdu jednoznačne vyplýva, že podanie bolo okresnému súdu poštou

doručené 12. decembra 2011. Na dátumovej pečiatke totiž nie je uvedené, že by podanie

bolo osobne podané. Pokiaľ mal krajský súd o tejto skutočnosti pochybnosti, mal sa obrátiť

na obhajkyňu, ktorá by podacím lístkom pochybnosti o riadnom podaní sťažnosti

s priloženým splnomocnením vyvrátila.

Sťažovateľ navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn.

s tým, aby bolo uznesenie krajského súdu z 12. januára 2012 zrušené a vec

bola vrátená na ďalšie konanie.

Z vyjadrenia predsedu krajského súdu sp. zn. Spr 3656/12 z 19. decembra 2012

vyplýva, že so sťažnosťou nesúhlasí. Poukazuje na ním vyžiadané vyjadrenie predsedu

senátu, ktorý vo veci konal a ktorý poukázal na to, že v čase opravného konania sa v spise

nenachádzala žiadna plná moc od sťažovateľa. Nebola založená ani do zberného spisu

krajského súdu. Po opakovaní podrobného obsahu odôvodnenia uznesenia krajského súdu

konštatuje, že až po rozhodnutí krajského súdu (po vrátení spisu okresnému súdu

31. januára 2012) bola do spisu založená a zažurnalizovaná na č. l. 81 – 82 v dvoch kópiách

sťažnosť obhajkyne, súčasťou ktorej je aj splnomocnenie od sťažovateľa na č. l. 83

s prezentačným dátumom okresného súdu z 12. decembra 2012 s tým, že na plnej moci sa

takýto dátum nenachádza. So zreteľom na uvedený obsah vyjadrenia predsedu senátu je

predseda krajského súdu toho názoru, že v konaní nedošlo zo strany krajského súdu

k porušeniu sťažovateľom označených práv. Tomuto záveru nasvedčuje aj vyjadrenie

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sp. zn. -61/D/256 zo 16. júla

2012, v ktorom sa v súvislosti s podnetom na podanie dovolania vo veci sťažovateľa

konštatuje správnosť postupu krajského súdu v súlade s dikciou § 36 ods. 5 Trestného

poriadku, v zmysle ktorej účinky zastupovania obhajcom nastávajú okamihom doručenia

splnomocnenia alebo opatrenia o ustanovení obhajcu konajúcemu orgánu činnému

v trestnom konaní alebo súdu. V predmetnej trestnej veci bola plná moc predložená až

12. decembra 2011 (nebola však súčasťou spisu v čase rozhodovania krajského súdu), teda

po uplynutí zákonnej lehoty na podanie sťažnosti oprávnenou osobou. Ak by bolo

splnomocnenie doložené k sťažnosti doručenej okresnému súdu 9. decembra 2011, bola by

obhajkyňa oprávnenou osobou na podanie sťažnosti. Je potrebné rozlišovať medzi

okamihom vzniku platnosti splnomocnenia, ktorým je deň jeho udelenia, a okamihom

vzniku účinkov zastúpenia, od ktorého možno považovať úkony obhajcu v mene

obvineného ako úkony vykonané oprávnenou osobou. Takýmto momentom je okamih, keď

sa splnomocnenie dostane do sféry dispozície orgánov činných v trestnom konaní alebo

súdu. V kontexte tejto právnej úpravy nie je možné priznávať účinky zastúpenia spätne

ku dňu udelenia splnomocnenia.

Z podania právnej zástupkyne sťažovateľa zo 14. januára 2013 doručeného

ústavnému súdu 17. januára 2013 vyplýva, že popri oznámení, že netrvá na ústnom

pojednávaní vo veci, si uplatnila aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 269,58 €.

II.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. , ktorý si ústavný súd zadovážil,

vyplývajú tieto relevantné skutočnosti:

Na č. l. 72 je založená sťažnosť z 8. decembra 2011 proti uzneseniu okresného súdu

sp. zn. zo 6. decembra 2011 podaná v mene sťažovateľa obhajkyňou.

Z dátumovej pečiatky okresného súdu vyplýva, že sťažnosť bola podaná osobne

do podateľne 9. decembra 2011. Hoci na konci podania je vyznačené, že jeho prílohou je

splnomocnenie obhajkyne, z dátumovej pečiatky nevyplýva, že by boli nejaké prílohy

do podateľne predložené.

Z uznesenia krajského súdu sp. zn. z 12. januára 2012 vyplýva, že

ním bola podľa zamietnutá sťažnosť obhajkyne

proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. zo 6. decembra 2011. Podľa zistenia

krajského súdu proti uzneseniu okresného súdu podala sťažnosť obhajkyňa, a to osobne

na okresnom súde 9. decembra 2011. Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva,

že sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu bola podaná len obhajkyňou, pričom sa tak

malo stať v mene sťažovateľa ako klienta, avšak k podanej sťažnosti nepredložila

splnomocnenie na obhajobu sťažovateľa. Z podanej sťažnosti síce vyplýva, že

splnomocnenie pre obhajkyňu má tvoriť prílohu sťažnosti, toto však reálne súdu predložené

nebolo, keďže nie je súčasťou spisového materiálu. Uvedenému nedostatku splnomocnenia

nasvedčuje aj pečiatka podateľne okresného súdu o doručení sťažnosti, z ktorej vyplýva, že

splnomocnenie skutočne netvorilo prílohu podanej sťažnosti. Krajský súd preto nemal a ani

nemohol mať za preukázanú skutočnosť, že obhajkyňa bola oprávnená podať sťažnosť

v mene sťažovateľa, a teda že sťažnosť bola podaná osobou na to oprávnenou.

Na č. l. 80 sú založené doručenky, podľa ktorých uznesenie krajského súdu bolo

doručené sťažovateľovi 13. februára 2012 a obhajkyni 9. februára 2012.

Na č. l. 81 je založená sťažnosť z 8. decembra 2011 proti uzneseniu okresného súdu

sp. zn. zo 6. decembra 2011, ktorej text je identický so sťažnosťou založenou

na č. l. 72. Z dátumovej pečiatky okresného súdu vyplýva, že sťažnosť bola doručená

12. decembra 2011 v dvoch vyhotoveniach a s jednou prílohou. Nešlo o osobné doručenie

do podateľne okresného súdu. Oba exempláre sťažnosti sú v spise založené (č. l. 81 a 82),

rovnako aj splnomocnenie z 8. decembra 2011, ktorým sťažovateľ poveril obhajkyňu

obhajobou vo veci okresného súdu sp. zn. , vrátane sťažnosti proti uzneseniu

(č. l. 83). V spise sa nenachádza obálka zo zásielky, ale ani žiadne vysvetlenie v tejto

súvislosti.

Na č. l. 84 je založený úradný záznam z 13. februára 2012 podpísaný Bc. A. J., podľa

ktorého 10. februára 2012 zistila, že podanie obhajkyne (sťažnosť podaná sťažovateľom

proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. zo 6. decembra 2011 – dvakrát spolu

so splnomocnením), ktoré bolo prijaté podateľňou okresného súdu 12. decembra 2011,

nebolo správne zažurnalizované v spise asistentkou, ale bolo v spise len voľne položené.

Z poštového podacieho lístka predloženého ústavnému súdu sťažovateľom vyplýva,

že na Pošte B. bola 8. decembra 2011 podaná doporučená listová zásielka pod podacím

č. RR 096341777 SK. Adresátom bol okresný súd. Hmotnosť zásielky bola 0,022 kg.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto

minimálne práva:

(...)

c) Obhajovať sa osobne alebo prostredníctvom obhajcu podľa vlastného výberu,

alebo pokiaľ nemá dostatok prostriedkov na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol

bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú(...)

Sťažovateľ je presvedčený, že obhajkyňa právom konala v jeho mene na základe

splnomocnenia, ktoré jej udelil a ktoré bolo spolu s podanou sťažnosťou v zákonnej lehote

zaslané okresnému súdu poštou. Na tejto skutočnosti nič nemení okolnosť, že obhajkyňa

sťažnosť podala aj osobne do podateľne okresného súdu, avšak bez predloženia

splnomocnenia.

Podľa krajského súdu v čase jeho rozhodovania o podanej sťažnosti bola v spise

založená na č. l. 72 sťažnosť z 8. decembra 2011, ktorá bola osobne do podateľne

predložená 9. decembra 2011, avšak bez splnomocnenia. Rovnaký text sťažnosti spolu

so splnomocnením založený teraz v spise na č. l. 81, 82 a 83 sa však v čase rozhodovania

krajského súdu v spise nenachádzal, pretože tam bol založený zrejme až po vrátení spisu

z krajského súdu na okresný súd. Okrem toho, vzhľadom na ustanovenie § 36 ods. 5

, podľa ktorého účinky zastupovania obhajcom nastávajú okamihom

doručenia splnomocnenia alebo opatrenia o ustanovení obhajcu konajúcemu orgánu

činnému v trestnom konaní alebo súdu, je podstatné, že v danom prípade bolo

splnomocnenie okresnému súdu predložené až 12. decembra 2011, teda po uplynutí

zákonnej lehoty na podanie sťažnosti oprávnenou osobou. Ak by bolo splnomocnenie

doložené k tomu vyhotoveniu sťažnosti, ktoré bolo okresnému súdu doručené 9. decembra

2011, bola by obhajkyňa sťažovateľa oprávnenou osobou na podanie sťažnosti.

Z pohľadu ústavného súdu treba predovšetkým zo skutkového hľadiska konštatovať,

že podľa nesporných tvrdení účastníkov konania sťažnosť z 8. decembra 2011 bola

9. decembra 2011 predložená osobne do podateľne okresného súdu, avšak bez priloženia

splnomocnenia. Túto skutočnosť potvrdzuje aj obsah spisu okresného súdu.

Na základe listinných dôkazov, ktoré mal ústavný súd k dispozícii, treba považovať

za nepochybne preukázané, že sťažnosť popri jej osobnom doručení do podateľne

9. decembra 2011 bola podaná aj poštou, a to doporučene 8. decembra 2011 na Pošte B. pod

podacím č. RR 096341777 SK. Sťažnosť v dvoch vyhotoveniach spolu aj

so splnomocnením bola okresnému súdu doručená 12. decembra 2011 (č. l. 81, 82 a 83).

Hoci z úradného záznamu z 13. februára 2012 podpísaného Bc. A. J. (č. l. 84)

vyplýva len to, že sťažnosť v dvoch exemplároch spolu so splnomocnením doručená

okresnému súdu 12. decembra 2011 nebola zažurnalizovaná, ale iba v spise voľne položená

(zo záznamu teda nevyplýva, kedy presne boli tieto listiny do spisu voľne položené), niet

dôvodu pochybovať o tvrdení krajského súdu, podľa ktorého v čase jeho rozhodovania sa

listiny ešte v spise nenachádzali, a preto tam museli byť založené až po vrátení spisu

okresnému súdu.

Vzhľadom na uvedené skutkové ustálenia možno vymedziť, že predmetom sporu je

otázka výkladu ustanovenia , z ktorého krajský súd

vyvodzuje, že sťažnosť bola podaná obhajkyňou neoprávnene, keďže splnomocnenie od

sťažovateľa došlo okresnému súdu už po uplynutí zákonnej lehoty na podanie sťažnosti.

Podľa účinky zastupovania obhajcom nastávajú

okamihom doručenia splnomocnenia alebo opatrenia o ustanovení obhajcu konajúcemu

orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

„Výklad a aj uplatňovanie základných práv a slobôd patriacich účastníkom súdneho

konania nemožno uskutočňovať spôsobom, v dôsledku ktorého by sa všeobecným súdom

odňalo alebo obmedzilo zákonné oprávnenie konať a rozhodovať spôsobom zaručeným

a zákonmi.“ ()

„Zmyslom ústavného práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup

k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť.“

()

Podľa názoru ústavného súdu takú interpretáciu a aplikáciu príslušného ustanovenia

týkajúceho sa výkonu práva obhajoby obvineného zvoleným obhajcom,

ktorá vo svojich dôsledkoch znamená popretie základného práva obhajovať sa

prostredníctvom obhajcu podľa , resp. práva obhajovať sa

prostredníctvom obhajcu podľa vlastného výberu podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru, treba

považovať za arbitrárnu pre jej ústavnú nekonformnosť. Je totiž povinnosťou všeobecných

súdov interpretovať a aplikovať zákony ústavne konformným spôsobom.

Podľa názoru krajského súdu sťažnosť, ktorú v zákonnej trojdňovej lehote podala na

pošte v zastúpení sťažovateľa jeho obhajkyňa v čase, keď už bola písomne splnomocnená

obhajovať sťažovateľa, pričom k podanej sťažnosti splnomocnenie od sťažovateľa priložila,

bolo treba s poukazom na ustanovenie považovať

za sťažnosť podanú neoprávnenou osobou, keďže až doručením splnomocnenia okresnému

súdu nastali jeho účinky (v čase spísania sťažnosti tieto účinky ešte nenastali, lebo

splnomocnenie vtedy ešte okresnému súdu doručené nebolo).

Výklad ustanovenia , ktorý si krajský súd osvojil,

treba považovať za arbitrárny, keďže vo svojich dôsledkoch celkom popiera označené práva

sťažovateľa.

Bez ohľadu na skutočnosť, že účinky splnomocnenia nastávajú vo vzťahu voči

orgánu činnému v trestnom konaní a voči súdu až okamihom doručenia splnomocnenia,

vo vzájomnom vzťahu medzi zastúpeným a zástupcom sa splnomocnenie spravidla stáva

platným a účinným už momentom podpísania splnomocnenia zo strany zastúpeného, resp.

prejavom vôle zástupcu, podľa ktorého poverenie na zastupovanie od zastúpeného prijíma.

Vychádzajúc z uvedeného advokátka, ktorá vypracovala a podala sťažnosť v mene

sťažovateľa v čase, keď už na to bola sťažovateľom splnomocnená, konala oprávnene, bola

teda legitimovaná tento právny úkon v zastúpení sťažovateľa ako klienta realizovať. Na jej

oprávnení nič nemôže meniť skutočnosť, že splnomocnenie (spolu so sťažnosťou) došlo

okresnému súdu poštou už po uplynutí zákonnej lehoty na podanie sťažnosti. Totiž nielen

účinky splnomocnenia, ale rovnako aj účinky podanej sťažnosti mohli nastať a aj nastali

vo vzťahu voči všeobecným súdom až momentom doručenia týchto písomností okresnému

súdu. Všeobecné súdy mohli preto na obe písomnosti prihliadať až po ich doručení, avšak

s účinkami spätne ku dňu odovzdania zásielky na poštovú prepravu (vo vzťahu voči

sťažnosti), resp. ku dňu udelenia a prijatia splnomocnenia advokátke (vo vzťahu

k splnomocneniu).

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti došlo jednak k porušeniu základného práva

sťažovateľa na súdnu ochranu podľa (čo však sťažovateľ nežiadal

vysloviť), ako aj k porušeniu základného práva obhajovať sa prostredníctvom obhajcu

podľa , resp. práva obhajovať sa prostredníctvom obhajcu podľa

vlastného výberu podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Na uvedenom závere nič nemení tá okolnosť, že krajský súd v čase svojho

rozhodovania o poštou podanej sťažnosti, ku ktorej bolo pripojené splnomocnenie, nevedel,

keďže tieto listiny sa v tom čase v spise nenachádzali. Znamená to, že krajský súd pri

svojom postupe a rozhodovaní nijako subjektívne nepochybil. Nič sa tým však nemení

na skutočnosti, že z objektívneho hľadiska je jeho rozhodnutie v rozpore s označenými

právami sťažovateľa.

Podľa prvej vety ak sa základné právo alebo

sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo

opatrenie zruší.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

V zmysle citovaných ustanovení ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 12. januára 2012 a vec vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).

V ďalšom konaní bude krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súdu. Bude

teda vychádzať z toho, že sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, meritórne ju preskúma

a rozhodne o nej.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia advokátkou

v uplatnenej výške 269,58 €, a to za 2 úkony právnych služieb v roku 2012 (prevzatie

a príprava zastupovania a sťažnosť) po 127,16 €, ako aj 2 režijné paušály po 7,63 € (bod 3

výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2013