Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 99/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., zastúpenej advokátom

JUDr. J. F., B., vedené pod spisovými značkami: , ,

Rvp 10844/2012 a , vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Košiciach v bližšie neoznačených konaniach a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., vedené pod spisovými značkami:

Rvp 10842/2012, , a s p á j a na

spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., o d m i e t a z dôvodu nesplnenia

zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 18. júla 2012

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) v bližšie neoznačených konaniach.

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka 14. júna 2010 podala krajskému

súdu spolu 13 687 samostatných návrhov vo veci nečinnosti Obvodného úradu Košice ako

orgánu verejnej správy podľa (ďalej aj „OSP“)

v priestupkových konaniach začatých pre podozrenie z porušenia § 21a ods. 1 zákona

č. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Podľa vyjadrenia

sťažovateľky „Jednotlivé konania na Krajskom súde Košice boli identifikované podľa

dlžníka sťažovateľa a predmetu sporu, ktorého sa týkalo konanie o sťažnosti pre porušenie

základného práva sťažovateľa pred Ústavným súdom SR, v súvislosti s ktorým došlo

k spáchaniu priestupku podľa zákona č. 21a ods. 1 “.

Vzhľadom na podľa sťažovateľky „... enormn[ú] stagnáci[u] konania...“

na krajskom súde sa sťažovateľka obrátila na jeho predsedu sťažnosťou podľa § 62 ods. 1

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) so zámerom docieliť prijatie opatrení

smerujúcich ku skončeniu vecí, t. j. vydaniu meritórnych rozhodnutí v prerokúvaných

veciach. Keďže ani sťažovateľkou deklarovaným využitím tohto účinného prostriedku

nápravy podľa sťažovateľky nedošlo ku skončeniu predmetných vecí krajským súdom,

podala sťažnosti ústavnému súdu.

Sťažovateľka v podaných sťažnostiach v podstatnom argumentovala tým, že

„(...) podáva sťažnosť Ústavnému súdu Slovenskej republiky po tom, čo v občianskom

súdnom konaní využil všetky dostupné a účinné prostriedky nápravy. Tieto však neviedli

k odstráneniu prieťahov a stagnácie konania. Doterajšia nečinnosť a neefektívna činnosť

štátneho orgánu spôsobila sťažovateľovi ničím neodôvodniteľné problémy v jeho

podnikateľskej činnosti a vytvorila v sfére jeho práv stav dlhotrvajúcej neistoty. Okrem

toho, žiadne prostriedky nápravy nemôžu konvalidovať časový aspekt konania. Právny

prostriedok nápravy upravený ust. a nasl. (o súdoch a zmene

a doplnení niektorých zákonov) vzhľadom na celkovú dĺžku konania nemôže zaručiť

potrebnú účinnosť.“. Na podporu svojej argumentácie sťažovateľka uviedla aj citácie

z rozhodovacej praxe ústavného súdu vzťahujúce sa na obdobné prípady.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka v každej jednotlivej sťažnosti žiada, aby

ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo spoločnosti L., a. s... na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa ... a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Krajského súdu Košice v Konaní porušené

bolo.

2. Krajskému súdu Košice prikazuje, aby v konaní konal bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti L., a. s... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 830 €...

4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť spoločnosti L., a. s.... trovy

konania...“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa

odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný súd môže zároveň

vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv alebo

slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z kvalifikovanej

medzinárodnej zmluvy, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo

slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom

zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25

ods. 2 návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

II.A

K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

.

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod spisovými

značkami: , , a a z tohto

obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom

na totožnosť v osobe sťažovateľky a súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol

ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku

tohto uznesenia.

II.B

K namietanému porušeniu práv

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Ustanovenie § 20

sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa a nasl. zákona

o ústavnom súde.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia

sťažovateľa porušili [písm. a)], označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody [písm. b)], a označenie, proti komu

smeruje [písm. c)].

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona o ústavnom

súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný

návrhom na začatie konania ( ).

V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3

viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu

návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha.

Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

( ).

Vychádzajúc z obsahu sťažností a k nim priložených príloh ústavný súd konštatuje,

že tieto napriek tomu, že sťažovateľka je zastúpená advokátom, nespĺňajú náležitosti

kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1

a 3 a a .

Ústavný súd jednak konštatuje, že sťažovateľka ani v texte sťažností, ani v ich petite

neuviedla spisové značky, pod ktorými sú ňou namietané konania vedené, resp. by mali byť

vedené krajským súdom, čo je zjavne v rozpore s § 50 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom

súde.

Ďalej ústavný súd konštatuje, že sťažovateľkou predložený návrh rozhodnutia

vo veci samej (petit) nie je vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom,

aby mohol byť východiskom na jeho rozhodnutie v uvedených veciach a v súlade s § 20

ods. 3 . Sťažovateľka síce v petite podaných sťažností uvádza, ktoré

jej základné práva mali byť porušené, rozchádza sa však v presnom označení súdu, ktorý

mal byť ich porušovateľom, keď v bodoch 1 a 2 označila za porušovateľa krajský súd

a v bode 4 označila za subjekt, ktorý je povinný uhradiť jej trovy konania, Okresný súd

Bratislava I.

Sťažovateľka taktiež nenaplnila požiadavku ustanovenú v § 50 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, keďže nepredložila ústavnému súdu dôkaz o zásahu do svojich

označených práv, keď ani porovnaním obsahu sťažovateľkou podaných sťažností a k nim

doloženej prílohy, a to „Potvrdenia o prijatí podaní“ krajským súdom 14. júna 2010 (ďalej

len „potvrdenie“) nevyplýva zhoda medzi sťažovateľkou označenými dlžníkmi

v sťažnostiach a dlžníkmi označenými v potvrdení. Dôsledkom tohto rozporu je skutočnosť,

že sťažovateľka nepredložila ústavnému súdu hodnoverný dôkaz (doklad) o tom, že

v súvislosti s dlžníkmi označenými v podaných sťažnostiach sa obrátila na krajský súd

podaním (návrhom) na začatie konania podľa .

Ústavný súd tiež pripomína, že v konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1

, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (a tiež práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), v súlade

so svojou ustálenou judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi

príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd

považuje za účinný prostriedok ochrany základného práva podľa

(ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie

ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu (porovnaj napr. , ).

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľka pred

ústavným súdom nepreukázala podanie kvalifikovanej sťažnosti na prieťahy v konaní

adresovanú predsedovi súdu. Táto skutočnosť vyplýva opäť z porovnania obsahu podaných

sťažností a k nim pripojených príloh – podaní z 3. augusta 2011, ktoré sú adresované

predsedovi krajskému súdu, ako aj z písomného vyrozumenia predsedu krajského súdu

právnemu zástupcovi sťažovateľky z 25. augusta 2011, v ktorých nie sú uvedené ani spisové

značky napadnutých konaní, ani označení dlžníci totožní s tými, ktorých presná

identifikácia je uvedená v sťažnostiach.

Ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľka je v konaní pred ústavným súdom

zastúpená advokátom. Podľa o advokácii a o zmene

a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom (napr. , ). Ústavný súd podotýka,

že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania (, , ,

a iné).

Ústavný súd z uvedených dôvodov aj so zreteľom na kvalifikované právne

zastúpenie sťažovateľky konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky náležitostí

predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných

podmienok konania pred ústavným súdom, preto ústavný súd tieto sťažnosti odmietol podľa

z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

Keďže sťažnosti boli odmietnuté, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľky v uvedených veciach stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2013