Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 102/2013
PDF · 132.9 KB
No categories available
II. ÚS 102/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., zastúpenej advokátom
JUDr. B. F., PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5 Er 594/2010
zo 7. februára 2012 a postupom a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
2 CoE 242/2012 z 30. mája 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a z dôvodu nesplnenia
zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
10. septembra 2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom
a uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.
5 Er 594/2010 zo 7. februára 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie okresného súdu“)
a postupom a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.
2 CoE 242/2012 z 30. mája 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti
okrem iného zaoberá aj poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla
dlžníkovi úver na základe zmluvy o úvere, pričom poskytnuté peňažné prostriedky bol tento
povinný vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverovej zmluve. Sťažovateľka uvádza, že
dlžník neplnil svoje záväzky v zmluve predpokladaným spôsobom a sťažovateľka
v nadväznosti na podmienky dojednané v úverovej zmluve obsahujúce aj rozhodcovskú
doložku iniciovala rozhodcovské konanie pred rozhodcovským súdom – spoločnosťou
S., a. s. Na základe rozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu poveril okresný súd
exekútora výkonom exekúcie, kde oprávnenou bola sťažovateľka a povinným dlžník.
Okresný súd v napadnutom rozhodnutí exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Napadnuté rozhodnutie okresného súdu bolo po odvolaní sa proti nemu zo strany
sťažovateľky potvrdené napadnutým rozhodnutím krajského súdu.
3. Sťažovateľka v sťažnosti v obšírnej argumentácii namieta, že postupom
a uzneseniami okresného súdu a krajského súdu boli porušené jej základné práva podľa
čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1
dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru. Sťažovateľka
predovšetkým tvrdí, že okresný súd rozhodol nad rámec svojej právomoci, keď bez návrhu
rozhodol o neprípustnosti exekúcie a o jej zastavení, a zároveň mal odňať sťažovateľke
možnosť konať pred súdom. Okresný súd i krajský súd podľa sťažovateľky tiež
nedostatočne zistili skutkový stav a nesprávne právne posúdili veci, keď chybne
interpretovali a aplikovali pre rozhodnutia relevantné právne normy. Sťažovateľka sťažnosť
doplnila o argumentáciu, v zmysle ktorej mali okresný súd a krajský súd nariadiť v jej veci
ústne pojednávanie. Sťažovateľka tvrdí, že tým, že ústne pojednávanie nariadené nebolo,
bolo jej odňaté právo konať pred súdom.
Sťažovateľka sa domáha toho, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej
identifikovaných práv, zrušil napadnuté rozhodnutie okresného súdu a vrátil mu vec
na ďalšie konanie, zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu, priznal jej primerané
finančné zadosťučinenie a určil jej úhradu trov konania.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
7. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka napriek tomu, že na úvodnej strane
sťažnosti uvádza ako prílohy „dokumenty podľa textu“, ústavnému súdu (okrem
splnomocnenia) v prílohe nedoručila žiadne písomné podklady.
8. Ústavný súd opätovne pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí
vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti.
Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom
a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje
nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04,
IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).
9. Ústavný súd si je vedomý skutočnosti, že formalistický prístup okrem iného aj pri
posudzovaní toho, či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti, nie je vhodný pri orgáne,
ktorého úlohou je chrániť ústavnosť. Ústavný súd je však zároveň toho názoru, že
v okolnostiach danej veci nemožno vôbec o prípadnom formalizme pri odmietnutí sťažnosti
hovoriť. Ústavný súd už totiž v minulosti mnohokrát vyzýval sťažovateľku v typovo
(skutkovo a právne) obdobných, prípadne totožných sťažnostiach na doplnenie sťažností
z dôvodu, že nespĺňali ani zákonom predpísané náležitosti. In concreto išlo aj
o nepredloženie kópií právoplatných rozhodnutí súdov, ktorých postup a rozhodnutia
sťažovateľka namietala a namieta (pozri napr. I. ÚS 283/2012, I. ÚS 284/2012,
III. ÚS 263/2012, III. ÚS 275/2012, a III. ÚS 282/2012, III. ÚS 328/2012, III. ÚS 329/2012,
I. ÚS 500/2012, IV. ÚS 526/2012 a iné). Sťažovateľka si preto musí byť vedomá toho, že
ani sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 12459/2012 nespĺňa zákonom predpísané náležitosti.
Sťažovateľka mala možnosť kópie napadnutých rozhodnutí okresného súdu a krajského
súdu ústavnému súdu doručiť, čo však neurobila.
10. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky
právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady.
11. Vzhľadom na to, že sťažnosť nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, v kontexte
toho, že sťažovateľka je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, a s ohľadom na to,
že ústavný súd už v typovo zhodných veciach sťažovateľky vo svojich rozhodnutiach
poukázal aj na už identifikované nedostatky jej sťažností, ústavný súd túto sťažnosť
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom
predpísaných náležitostí.
12. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch
sťažovateľky v nej uplatnených nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. februára 2013