Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 89/2013
PDF · 157.36 KB
No categories available
II. ÚS 89/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť G., P., zastúpenej advokátom JUDr. R. S., D., ktorou
namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu
Svidník č. k. 5 C 9/2008-178 zo 4. mája 2011 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.
19 Co 59/2012-201 z 30. októbra 2012, a takto
rozhodol:
Sťažnosť G. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. decembra
2012 doručená sťažnosť G., P. (ďalej len „sťažovateľka“), doplnená podaním doručeným
23. januára 2013, ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Svidník (ďalej len
„okresný súd“) č. k. 5 C 9/2008-178 zo 4. mája 2011 a rozsudkom Krajského súdu
v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 19 Co 59/2012-201 z 30. októbra 2012 a žiada
vydať tento nález:
„1. Ústavnej sťažnosti sa vyhovuje.
2. Základné právo sťažovateľa G., P. právne zast. JUDr. R. S., advokát, so sídlom D.
na spravodlivý súdny proces uvedené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 prvá veta
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách bolo porušené rozsudkom OS
Svidník sp. zn. 5C/9/2008 zo dňa 04.05.2011 a rozsudkom KS Prešov, sp. zn. 19Co/53/2012
zo dňa 30. 10. 2012.
3. Ústavný súd rozsudok KS Prešov, sp.zn. 19Co/53/2012 zo dňa 30. 10. 2012 ruší.
4. Ústavný súd rozsudok OS Svidník sp. zn. 5C/9/2008 zo dňa 04.05.2011 ruší
a vracia vec na ďalšie konanie na OS Svidník.
5. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 50.000,- € ako
náhradu majetkovej ujmy v peniazoch, ktorú sú porušovatelia povinní zaplatiť z dôvodu
nezákonných rozhodnutí do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
6. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia... v celkovej výške
323,30 € vrátane DPH..., ktoré je povinné zaplatiť na účet advokáta JUDr. R. S... do dvoch
mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
Ako vyplynulo z podanej sťažnosti a pripojených spisov okresného súdu sp. zn.
5 C 9/2008, sp. zn. 5 C 617/94 a sp. zn. 2 Er 9/05, sťažovateľka bola ako žalovaná
účastníčkou konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. 5 C 9/2008, v ktorom sa
proti nej domáhalo S. – M., S. (ďalej len „žalobca“), vydania obrazu „Ikona posledného
súdu“, technika tempera na konopnom plátne s vnútornou obrazovou plochou (bez rámu)
166,5 cm x 235,5 cm, vonkajšou rámovanou plochou 168,5 cm x 237,5 cm, ktorý je
evidovaný v knihe prírastkov pod č. 1/72, č. negatívu 25164, inventárne číslo M 1793.
Žalobu žalobca odôvodnil tým, že je vlastníkom tohto obrazu, obraz je riadne evidovaný
v múzeu ako galerijný obraz od roku 1970. Nachádza sa však u sťažovateľky, ktorej ho
odovzdal súdny exekútor Mgr. J. V., ktorý v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.
Ex 00010/2005 vykonal exekúciu jeho odobratím žalobcovi 22. mája 2005.
Okresný súd rozsudkom č. k. 5 C 9/2008-178 zo 4. mája 2011 žalobe vyhovel
a sťažovateľke uložil povinnosť «vydať žalobcovi obraz „Ikona posledného súdu“, technika
tempera na konopnom plátne s vnútornou obrazovou plochou (bez rámu) 166,5 cm x 235,5
cm, vonkajšou rámovanou plochou 168,5 cm x 237,5 cm, ktorý je evidovaný v knihe
prírastkov pod č. 1/72, číslo negatívu 25164, inventárne číslo M 1793, ktorý je zobrazený
na farebnej reprodukcii, ktorá tvorí súčasť rozsudku», zaviazal sťažovateľku nahradiť
žalobcovi trovy konania v sume 9 677,07 € a zaplatiť súdny poplatok 99,50 €.
Proti rozsudku okresného súdu č. k. 5 C 9/2008-178 zo 4. mája 2011 podala
sťažovateľka odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový
stav.
Krajský súd o odvolaní sťažovateľky rozhodol rozsudkom č. k. 19 Co 59/2012-201
z 30. októbra 2012 tak, že rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti sťažovateľky
vydať žalobcovi obraz ako vecne správny potvrdil a vo výroku o trovách konania tento
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Stotožnil sa so závermi
vyjadrenými v odôvodnení rozsudku okresného súdu.
Rozsudok okresného súdu č. k. 5 C 9/2008-178 zo 4. mája 2011 v spojení
s rozsudkom krajského súdu č. k. 19 Co 59/2012-201 z 30. októbra 2012 nadobudol
právoplatnosť 6. novembra 2012.
Sťažovateľka proti rozsudku krajského súdu č. k. 19 Co 59/2012-201 z 30. októbra
2012 podala 27. novembra 2012 dovolanie, o ktorom dosiaľ nebolo rozhodnuté.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich
sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda
nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany toho základného práva alebo
slobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu
dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto
sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie
(napr. I. ÚS 103/02).
Sťažovateľka namietala porušenie svojho označeného práva postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 9/2008. Ústavný súd však konštatuje, že vzhľadom
na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy nie je príslušný na preskúmanie
postupu okresného súdu v zmysle namietaného porušenia označeného práva na spravodlivé
súdne konanie, pretože sťažovateľka mala k dispozícii účinný opravný prostriedok, ktorý jej
zákon poskytuje na ochranu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a na použitie ktorého bola
sťažovateľka oprávnená podľa osobitných predpisov. Takýmto právnym prostriedkom bolo
odvolanie podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku proti rozhodnutiu
okresného súdu, ktorému predchádzalo namietané konanie. Sťažovateľka napokon takto aj
postupovala a o tomto postupe a rozhodnutí rozhodol krajský súd. Právomoc všeobecného
súdu rozhodnúť o odvolaní teda v tomto prípade (vzhľadom na princíp subsidiarity)
vylučuje právomoc ústavného súdu, a preto ústavný súd časť sťažnosti sťažovateľky, ktorou
namietala porušenie svojich základných práv a slobôd napadnutým rozhodnutím okresného
súdu už pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
Odlišná situácia bola pri posudzovaní rozhodnutia krajského súdu
č. k. 19 Co 59/2012-201. Ústavný súd zistil, že sťažovateľka proti označenému rozsudku
krajského súdu podala dovolanie 27. novembra 2012, o ktorom do rozhodovania ústavného
súdu ešte Najvyšším súdom Slovenskej republiky nebolo rozhodnuté.
Podľa názoru ústavného súdu v prípade podania mimoriadneho opravného
prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti je daná právomoc ústavného súdu
až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie takejto sťažnosti bude považovaná za
zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (mutatis mutandis
Keďže sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie, právomoc
poskytnúť ochranu označeným právam v tomto štádiu má Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rámci dovolacieho konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného
súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. februára 2013