Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 89/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť G., P., zastúpenej advokátom JUDr. R. S., D., ktorou

namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivý súdny proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu

Svidník č. k. -178 zo 4. mája 2011 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.

-201 z 30. októbra 2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť G. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. decembra

2012 doručená sťažnosť G., P. (ďalej len „sťažovateľka“), doplnená podaním doručeným

23. januára 2013, ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na

spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Svidník (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -178 zo 4. mája 2011 a rozsudkom Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. -201 z 30. októbra 2012 a žiada

vydať tento nález:

„1. Ústavnej sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné právo sťažovateľa G., P. právne zast. JUDr. R. S., advokát, so sídlom D.

na spravodlivý súdny proces uvedené v SR, prvá veta

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách bolo porušené rozsudkom OS

Svidník sp. zn. zo dňa 04.05.2011 a rozsudkom KS Prešov, sp. zn.

zo dňa 30. 10. 2012.

3. Ústavný súd rozsudok KS Prešov, sp.zn. zo dňa 30. 10. 2012 ruší.

4. Ústavný súd rozsudok OS Svidník sp. zn. zo dňa 04.05.2011 ruší

a vracia vec na ďalšie konanie na OS Svidník.

5. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 50.000,- € ako

náhradu majetkovej ujmy v peniazoch, ktorú sú porušovatelia povinní zaplatiť z dôvodu

nezákonných rozhodnutí do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

6. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia... v celkovej výške

323,30 € vrátane DPH..., ktoré je povinné zaplatiť na účet advokáta JUDr. R. S... do dvoch

mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

Ako vyplynulo z podanej sťažnosti a pripojených spisov okresného súdu sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. , sťažovateľka bola ako žalovaná

účastníčkou konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. , v ktorom sa

proti nej domáhalo S. – M., S. (ďalej len „žalobca“), vydania obrazu „Ikona posledného

súdu“, technika tempera na konopnom plátne s vnútornou obrazovou plochou (bez rámu)

166,5 cm x 235,5 cm, vonkajšou rámovanou plochou 168,5 cm x 237,5 cm, ktorý je

evidovaný v knihe prírastkov pod č. 1/72, č. negatívu 25164, inventárne číslo M 1793.

Žalobu žalobca odôvodnil tým, že je vlastníkom tohto obrazu, obraz je riadne evidovaný

v múzeu ako galerijný obraz od roku 1970. Nachádza sa však u sťažovateľky, ktorej ho

odovzdal súdny exekútor Mgr. J. V., ktorý v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.

Ex 00010/2005 vykonal exekúciu jeho odobratím žalobcovi 22. mája 2005.

Okresný súd rozsudkom č. k. -178 zo 4. mája 2011 žalobe vyhovel

a sťažovateľke uložil povinnosť «vydať žalobcovi obraz „Ikona posledného súdu“, technika

tempera na konopnom plátne s vnútornou obrazovou plochou (bez rámu) 166,5 cm x 235,5

cm, vonkajšou rámovanou plochou 168,5 cm x 237,5 cm, ktorý je evidovaný v knihe

prírastkov pod č. 1/72, číslo negatívu 25164, inventárne číslo M 1793, ktorý je zobrazený

na farebnej reprodukcii, ktorá tvorí súčasť rozsudku», zaviazal sťažovateľku nahradiť

žalobcovi trovy konania v sume 9 677,07 € a zaplatiť súdny poplatok 99,50 €.

Proti rozsudku okresného súdu č. k. -178 zo 4. mája 2011 podala

sťažovateľka odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový

stav.

Krajský súd o odvolaní sťažovateľky rozhodol rozsudkom č. k. -201

z 30. októbra 2012 tak, že rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti sťažovateľky

vydať žalobcovi obraz ako vecne správny potvrdil a vo výroku o trovách konania tento

zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Stotožnil sa so závermi

vyjadrenými v odôvodnení rozsudku okresného súdu.

Rozsudok okresného súdu č. k. -178 zo 4. mája 2011 v spojení

s rozsudkom krajského súdu č. k. -201 z 30. októbra 2012 nadobudol

právoplatnosť 6. novembra 2012.

Sťažovateľka proti rozsudku krajského súdu č. k. -201 z 30. októbra

2012 podala 27. novembra 2012 dovolanie, o ktorom dosiaľ nebolo rozhodnuté.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich

sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda

nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany toho základného práva alebo

slobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu

dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto

sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie

(napr. ).

Sťažovateľka namietala porušenie svojho označeného práva postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Ústavný súd však konštatuje, že vzhľadom

na princíp subsidiarity zakotvený v nie je príslušný na preskúmanie

postupu okresného súdu v zmysle namietaného porušenia označeného práva na spravodlivé

súdne konanie, pretože sťažovateľka mala k dispozícii účinný opravný prostriedok, ktorý jej

zákon poskytuje na ochranu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a na použitie ktorého bola

sťažovateľka oprávnená podľa osobitných predpisov. Takýmto právnym prostriedkom bolo

odvolanie podľa príslušných ustanovení proti rozhodnutiu

okresného súdu, ktorému predchádzalo namietané konanie. Sťažovateľka napokon takto aj

postupovala a o tomto postupe a rozhodnutí rozhodol krajský súd. Právomoc všeobecného

súdu rozhodnúť o odvolaní teda v tomto prípade (vzhľadom na princíp subsidiarity)

vylučuje právomoc ústavného súdu, a preto ústavný súd časť sťažnosti sťažovateľky, ktorou

namietala porušenie svojich základných práv a slobôd napadnutým rozhodnutím okresného

súdu už pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa

z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Odlišná situácia bola pri posudzovaní rozhodnutia krajského súdu

č. k. -201. Ústavný súd zistil, že sťažovateľka proti označenému rozsudku

krajského súdu podala dovolanie 27. novembra 2012, o ktorom do rozhodovania ústavného

súdu ešte Najvyšším súdom Slovenskej republiky nebolo rozhodnuté.

Podľa názoru ústavného súdu v prípade podania mimoriadneho opravného

prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti je daná právomoc ústavného súdu

až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie takejto sťažnosti bude považovaná za

zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (mutatis mutandis

, ).

Keďže sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie, právomoc

poskytnúť ochranu označeným právam v tomto štádiu má Najvyšší súd Slovenskej

republiky v rámci dovolacieho konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného

súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2013