Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/59/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: Slovenské národné múzeum - Múzeum ukrajinskej kultúry, Centrálna 258, 089 01 Svidník, právne zast. JUDr. Františkom Komkom, advokátom, Hlavná 27, 080 01 Prešov proti žalovanému Gréckokatolícka cirkev na Slovensku, zastúpená Gréckokatolíckym arcibiskupstvom Prešov, Hlavná 1, 081 35 Prešov, právne zast. JUDr. Róbertom Slamkom, advokátom, Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, o vydanie hnuteľnej veci, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k.5C/9/2008-178 zo dňa 04.05.2011 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o trovách konania.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi obraz „Ikona Posledného súdu“, technika tempera na konopnom plátne s vnútornou obrazovou plochou ( bez rámu) 166,5 cm x 235,5 cm, vonkajšou rámovanou plochou 168,5 cm x 237,5 cm, ktorý je evidovaný v knihe prírastkov pod číslom 1/72, číslo negatívu 25164, inventárne číslo M 1793, ktorý je zobrazený na farebnej reprodukcii, ktorá tvorí súčasť rozsudku, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 9 677,07 Eur do rúk jeho právneho zástupcu JUDr. Františka Komku, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovanému zároveň uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 Eur na účet tunajšieho súdu, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému vydania predmetného obrazu.

Súd prvého stupňa vo veci rozhodol už rozsudkom č. k. -88 zo dňa 25.06.2009, ktorý bol uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -107 zo dňa 25.05.2010 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

Po doplnení dokazovania súd prvého stupňa opätovne rozhodol tak, že žalobe vyhovel. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. a s konštatovaním, že základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva a základným

predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci je, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že predmetný obraz je majetkom žalobcu, je riadne evidovaný v galérijnej zbierke múzeá, v knihe prírastkov pod č. 1/72, číslo negatívu 25164, inventárne číslo M 1793, ktorý je zobrazený na farebnej reprodukcii. Uvedený obraz sa v súčasnosti nachádza u žalovaného. Pri výkone rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. -180 zo dňa 16.04.2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -206 zo dňa 19.11.2003 súdnym exekútorom Mgr. Jurajom Volochom pod sp. zn. došlo, v dôsledku nevykonateľného rozsudku, k odňatiu obrazu , ktorý je vo vlastníctve žalobcu, a je dlhodobo riadne evidovaný v múzeu ako galerijný obraz v knihe prírastkov č. 6 odo dňa 15.10.1970. Súdny exekútor vykonal exekúciu odobratím hnuteľnej veci i napriek tomu, že exekučný titul z dôvodu svojej jasnej neurčitosti nebol vykonateľný a nemohol byť podkladom pre výkon rozhodnutia, preto došlo k odňatiu úplne a diametrálne odlišného obrazu. Keďže bol vykonávaný rozsudok, ktorého výrok znel „žalovaný je povinný vydať žalobcovi obraz „Posledný súd“ ( poslidni súd ), teda vec nebola jasne, určite a zrozumiteľne označená, a to takým spôsobom, aby nemohlo dôjsť k jej zámene, mal takýto neurčitý žalobný petit a následne aj exekučný titul následok, a to omyl pri realizácii výkonu rozhodnutia odobratím veci. Keďže obraz, ktorý je predmetom tohto konania je majetkom žalobcu, ktorý požíva riadnu ochranu vlastníckeho práva a ktorý bol z archivovaných zbierok múzea neprávom odňatý v dôsledku neprípustného a nezákonného exekučného výkonu zo strany súdneho exekútora, bolo žalobe vyhovené

Návrh žalovaného na vykonanie dokazovania znalcom z odboru posudzovania umeleckých diel súd prvého stupňa považoval za bezpredmetný, tvrdiac, že takýto dôkaz mal žalovaný uplatňovať v pôvodnom konaní. Preto bol takýto návrh zamietnutý.

Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil ust. a keďže žalobca mal v spore plný úspech, vychádzajúc z hodnoty sporu v sume 36.514 Eur priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z odmeny za zastupovanie celkom za 16 úkonov, im prislúchajúci režijný paušál za jednotlivé obdobia, náhradu za stratu času, ako aj cestovné náhrady všetko v zmysle , a vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to spolu vo výške 9.677,07 Eur, ktoré uložil žalovanému zaplatiť do rúk právneho zástupcu žalobcu.

Výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok odôvodnil súd prvého stupňa ust. o súdnych poplatkoch s tým, že žalobca je podľa od poplatku oslobodený a keďže súd jeho návrhu vyhovel, uložil neúspešnému žalovanému tento poplatok vo výške 99, Eur zaplatiť.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že predmetom sporu v konaní sp. zn. bol spor obraz „Posledný súd z Topoli“, ktorý bol známy druhom maľby, rozmermi obrazu, nebol síce určený autor, lebo je neznámy. Exekúcia týkajúca sa uvedeného exekučného titulu prebehla podľa právnych noriem. Žalobca, ktorý sa domáha vydania obrazu „Posledný súd z Rakovčíka“ je absolútne neidentický s obrazom „Posledný súd z Rakovčíka“ podľa publikácie „Pamiatky východoslovenského kraja v štátnych zoznamoch“ z roku 1969, kde je tento obraz charakterizovaný rozmermi 160 x 95 cm, 160 x 130 cm. Na ľavej strane obrazu bol zakomponovaný motív kostlivec a na pravej strane motív had. Obraz, ktorý podľa rozsudku okresného súdu má byť vydaný žalobcovi takéto vyobrazenie neobsahuje. Nesúhlasí preto s názorom prvostupňového súdu, že jeho návrh na vykonanie ďalšieho dokazovania znalcom z odboru posudzovanie umeleckých diel je bezpredmetný. Práve naopak, tento dôkaz je jediným spôsobilým hodnoverne ozrejmiť nejasnosti tohto konania.

Vyslovil svoj nesúhlas aj s tvrdením súdu prvého stupňa, že predmetný obraz je majetkom žalobcu. Nevlastník - občan obce nemohol právne platne darovať cirkevný artefakt, preto „predávajúci“ Ján Valko nebol oprávnený predať akýkoľvek obraz gréckokatolíckeho chrámu a obraz bol v takom prípade nespôsobilým predmetom. K riadnemu odpredaju by musel byť najskôr obraz cirkevnou komisiou vyradený alebo by obraz mohol odpredať kňaz, čo sa nestalo.

Súd prvého stupňa sa náležite nevenoval dôkazu „prehlásenie veriacich gréckokatolíckej filiálky Rakovčík“ a publikácii „Pamiatky východoslovenského kraja v štátnych zoznamoch“. Okresný súd tak neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal navrhované dôkazy, ani dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. , ani na jednom súdnom pojednávaní sudca neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné tak, aby účastníci mohli upraviť ďalší procesný postup v konaní. Konanie je z toho dôvodu postihnuté procesnou nesprávnosťou, ktorá viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením a neprispela k predvídateľnosti postupu a rozhodnutia prvostupňového súdu.

K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca tak, že navrhol napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť a žiadal priznať trovy odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie na odvolanie žalovaného vo výške 493,93 Eur + 7,41 Eur režijný paušál + 100,07 Eur DPH, spolu teda vo výške 600,42 Eur. Poukázal na to, že dôvody v odvolaní sú iba opakovaním doterajších tvrdení žalovaného, s ktorými sa súdy už vyporiadali. Každému je zrejmé, že rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. zo dňa 16.04.2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 19.11.2003 a následná exekúcia vykonávaná Exekútorským úradom súdneho exekútora Mgr. Juraja Volocha pod sp. zn. sú z dôvodu svojej neurčitosti a nezrozumiteľnosti nevykonateľné. Je vylúčené, aby v procese výkonu exekúcie exekútorom sa spresňovala vec, ktorá má byť odobratá, právnym zástupcom oprávneného a následne bola odňatá diametrálne odlišná iná hnuteľná vec. V zbierke žalovaného sa nachádza viacero obrazov s názvom „Posledný súd“ o rozličných rozmeroch a technikách. Ani disciplinárne nepostihnutie exekútora nemá pre posudzovanie a rozhodovanie o predmete konania v tejto veci žiaden význam. Exekútor svojim nesprávnym konaním a odňatím iného obrazu, ktorý je vo vlastníctve žalobcu a ktorý má vysokú hodnotu, spôsobil škodu veľkého rozsahu. Správne súd prvého stupňa nedoplnil dokazovania navrhované žalovaným, a to znaleckým dokazovaním.

Krajský súd v Prešove ( ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa v znení neskorších predpisov ( ďalej len ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich pre odvolací súdny proces z ust. a nasledujúcich a bez nariadenia pojednávania podľa ust. po tom, čo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 23.10.2012 o 15.30 hod. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje ( v znení zmien a doplnkov, ďalej len ).

Uvedené ustanovenie upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu. Východiskom pre takúto súdnu ochranu je ust. , ktorý uvádza, že proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolený. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd. Súdnu ochranu vlastníckeho práva možno realizovať prostredníctvom dvoch typov žalôb, a to žaloby na vydanie veci alebo zapieracej žaloby. Obe chránia obsah vlastníckeho práva, t. j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jeho plody a úžitky, vrátane oprávnenia nakladať s ňou. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t. j. bez právneho dôvodu zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi veci a pasívna legitimácia osobe, ktorá má vec fakticky u seba a nemá na to žiaden aprobovaný dôvod.

Tak, ako správne súd prvého stupňa uvádza, úspech vlastníckej žaloby o vydanie veci môže byť len vtedy, ak žalobca preukáže svoje vlastnícke právo a vtedy, ak preukáže, že mu vec žalovaný zadržiava neprávom.

Súd prvého stupňa sa náležite s uvedeným vysporiadal, preto jeho závery sú správne a odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa čo do veci samej.

Z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že žalobe bolo potrebné vyhovieť. Z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetný obraz - Ikona Posledný súd pochádza z Rakovčíka, pôvodne bola v dvoch častiach, ktoré boli samostatne rekonštruované, prvá v rokoch 1989 - 1900 a druhá v rokoch 1991

- 1992. Žalobca ju vedie pod inventárnym číslom M 1793, prírastkové číslo 1/72, číslo negatívu 25164 a ako spôsob nadobudnutia v evidencii žalobcu sa uvádza, že ide o kúpy od X. B. a podľa potvrdenky zo dňa 03.01.1972 nákupná cena predstavovala sumu 2.829 Kčs. Uvedený obraz bol v rámci exekúcie na základe exekučných titulov rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. -180 zo dňa 16.04.2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -206 zo dňa 19.11.2003 žalobcovi v prospech žalovaného odňatý, a to bez toho, aby bolo náležite zistené, či exekučné tituly sa týkajú práve uvedeného obrazu. Identifikáciu obrazu totiž v čase jeho odňatia v exekúcii upresnil právny zástupca oprávneného. Je treba dať za pravdu súdu prvého stupňa to, že exekučné tituly, na základe ktorých sa uvedená exekúcia realizovala, nedostatočne identifikovali v petite obraz, ktorý mal byť exekúciou postihnutý. Došlo preto k tomu, že vtedajšiemu povinnému, teraz žalobcovi, bol odňatý obraz, ktorý je predmetom tohto konania bez toho, aby z exekučného titulu vyplývalo, že predmetom exekúcie má byť práve tento obraz. Za situácie, keď vtedy povinný, teraz žalobca bol držiteľom minimálne 4 obrazov s označením Posledný súd, pričom z odôvodnenia rozsudku, ktorým bol exekučný titul vyplýva, že ide o obraz pochádzajúci z dreveného kostola sv. Michala Archanjela v Obci Topoľa, je potrebné usúdiť, že predmetom exekúcie nemohol byť obraz - Ikona Posledný súd z Obce Rakovčík, ktorý je predmetom tohto konania.

Nevyhnutným predpokladom na nariadenie výkonu rozhodnutia je, aby práva a im zodpovedajúce povinnosti boli vo vykonávanom rozhodnutí určené presným a nepochybným spôsobom. Rozhodnutie musí vždy obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, ako aj presný rozsah a obsah plnenia. Rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je vykonateľným rozhodnutím a nemôže byť podkladom pre výkon rozhodnutia. Ak by bol súdny výkon rozhodnutia, ktoré nemá tieto požiadavky, nesprávne nariadený, výkon musí byť v každom štádiu konania aj bez návrhu zastavený ( R 21/1981 ).

Zo spisu jednoznačne vyplynulo, že bola vedená exekúcia na základe nevykonateľného rozsudku pre nešpecifikovaný predmet konania a aj napriek tomu bol odobratý obraz - ikona „Posledný súd“, hoci takto vedená exekúcia mala byť zastavená.

Uvedené nasvedčuje tomu, že bolo správne žalobe vyhovieť tak, ako to urobil súd prvého stupňa.

K odvolacím námietkam žalovaného je treba dodať, že ak by v rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. -180 chýbal na identifikáciu predmetu konania iba autor obrazu - Ikony, ale ak by ináč bola hnuteľná vec identifikovaná a špecifikovaná tak, aby vylúčila možnosť zámeny a nedošlo by k odňatiu obrazu, ktorého sa uvedený rozsudok netýkal, bolo by nutné exekúciu považovať za zákonnú. Na veci nemôže zmeniť nič ani to, že disciplinárna komisia komory exekútorov exekútora za výkon takejto exekúcie disciplinárne nepostihla.

Ani ďalšia námietka, týkajúca sa toho, že rozmery obrazu, ktoré sú uvedené v petite žaloby nezodpovedajú publikácii „Pamiatky východoslovenského kraja v štátnych zoznamoch“ z roku 1969, nemôže byť smerodajné, nakoľko nie je možné jednoznačne potvrdiť, že táto publikácia sa týka predmetu konania. Ani spochybňovanie nadobudnutia vlastníctva žalobcu k predmetnému obrazu nie je možné v konaní zohľadniť, nakoľko uvedený obraz bol v držbe žalobcu určite viac ako 3 roky, kedy zákon pripúšťa nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním za splnenia ďalších zákonných podmienok. Žalovaný, ak by chcel byť úspešný, mal produkovať dôkazy preukazujúce svoje vlastnícke právo k predmetnému obrazu.

Obdobne ani prípadne ustanovený znalec z odboru posudzovania umeleckých diel by sa nemohol vyjadriť k, pre toto konanie základnej otázke, a to otázke vlastníckeho práva predmetu konania.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, a to vo veci samej a vo výroku o zaplatení súdneho poplatku postupom podľa ako vecne správny potvrdil.

Zrušený bol výrok o trovách konania postupom podľa Dôvodom bolo to, že žalobcovi bola priznaná na trovách jeho právneho zástupcu odmena aj za úkony, ktorých realizácia nevyplýva zo spisu. Napr. bola priznaná odmena aj za účasť na pojednávaní dňa 12.01.2011, pritom zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že na pojednávaní sa nikto nezúčastnil. Je treba prehodnotiť aj ďalší úkon, podanie zo dňa 08.06.2009, či išlo o účelný úkon.

Odvolací súd preto zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania a vrátil v rozsahu zrušenia vec súdu prvého stupňa n ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o trovách konania účastníkov s tým, že pri ustálení ich výšky sa bude zaoberať účelnosťou realizovaných trov právneho zastúpenia žalobcu. Zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania postupom podľa Odvolací súd rozhodol tak aj z dôvodu dodržania dvojinštančnosti konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.