Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 114/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., Pribinova 25, B.,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát

JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. až sp. zn. vo veci

namietaného porušenia , porušenia jej základných

práv podľa a , práv podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 14 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. z 2. apríla 2012 v spojení s postupom

a uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. z 31. januára 2012, postupom

a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 25. apríla 2012

v spojení s postupom a uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn.

z 24. novembra 2011, postupom a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 26. marca 2012 v spojení s postupom a uznesením Okresného súdu

Zvolen sp. zn. zo 6. februára 2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. až

sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 19. júna 2012

(sp. zn. až sp. zn. ) doručené sťažnosti obchodnej

spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie čl. 12 ods. 2

a základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a čl. 14 dohovoru postupom a

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 14 CoE

106/2012 z 2. apríla 2012 v spojení s postupom a uznesením Okresného súdu Zvolen (ďalej

len „okresný súd“) sp. zn. z 31. januára 2012, postupom a uznesením

krajského súdu sp. zn. z 25. apríla 2012 v spojení s postupom a uznesením

okresného súdu sp. zn. z 24. novembra 2011, postupom a uznesením

krajského súdu sp. zn. z 26. marca 2012 v spojení s postupom a

uznesením okresného súdu sp. zn. zo 6. februára 2012 (ďalej len

„namietané rozhodnutia“).

2. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej

podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov.

Sťažovateľka poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo

povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Avšak dlžníci

dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov a ich pohľadávky voči sťažovateľke sa

stali splatnými.

3. V prípade sťažnosti sťažovateľky vedenej pod sp. zn. podmienky

dojednané v úverovej zmluve obsahovali aj rozhodcovskú doložku, a preto sťažovateľka

iniciovala rozhodcovské konanie pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom.

Rozhodcovský rozsudok uložil dlžníkovi povinnosť zaplatiť sťažovateľke pohľadávku spolu

s príslušenstvom a stal sa vykonateľným exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Súdny

exekútor na základe poverenia udeleného okresným súdom začal nútený výkon rozhodnutia,

t. j. exekúciu. V priebehu exekučného konania okresný súd ex offo namietaným uznesením

rozhodol tak, že vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil prebiehajúce exekučné konanie.

Krajský súd na odvolanie sťažovateľky svojím napadnutým rozhodnutím potvrdil okresným

súdom vydané prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne.

Sťažovateľka svoju sťažnosť okrem iného odôvodnila aj tým, že „Zákonodarca

priznal všeobecným súdom právomoc posudzovať zákonnosť rozhodnutí rozhodcovských

súdov iba v rámci konania o zrušení rozhodcovského rozsudku, teda iba v rámci konania

zvláštneho, uskutočňovaného na základe zákona, ktorý bol na úpravu rozhodovania sporov

rozhodcovskými súdmi a úpravu uznania a výkonu tuzemských a cudzích rozhodcovských

rozhodnutí... prijatý. Všeobecný súd si musí byť vedomí toho, že ani súdy nie sú oprávnené

vykonávať priame zásahy do právoplatných rozhodnutí rozhodcovských súdov... Súdna prax

je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre

poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá

tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením

o jeho vykonateľnosti... či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných

právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej... ako aj materiálnej... V rámci

tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť... rozsudku

všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje

právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom.“.

V závere svojej argumentácie zdôraznila, že „Exekúcia bola začatá zákonným

spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje

a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu exekučného

titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na výkon exekúcie. Od vydania exekučného

titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani

skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.“. Podľa sťažovateľky navyše

„odvolací súd konal v rozpore s ust. , čím porušil základné právo

sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené SR a právo na spravodlivý

súdny proces zaručené čl. 6 ods. Dohovoru, keď nenariadil pojednávanie aj keď k tomu bol

podľa zákona povinný a odvolanie prejednal bez osobnej účasti sťažovateľa“.

4. V sťažnostiach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

sťažovateľka uvádza, že na zabezpečenie úveru bolo účastníkmi zmluvného vzťahu

dohodnuté zabezpečenie „jej splnenia a to prostredníctvom inštitútu notárskej zápisnice“,

ktorá má povahu exekučného titulu. Súdny exekútor na základe poverenia udeleného

okresným súdom začal nútený výkon, t. j. exekúciu. V priebehu exekučného konania

okresný súd svojimi napadnutými rozhodnutiami vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil

ju. Krajský súd na odvolania sťažovateľky svojimi napadnutými rozhodnutiami potvrdil

okresným súdom vydané prvostupňové rozhodnutia ako vecne správne.

Sťažovateľka v tejto sťažnosti poskytla ústavnému súdu na zváženie vlastnú

interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na jej právnu vec, keď uviedla, že

„Základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár poskytuje účastníkom

garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť. Všeobecný súd nedisponuje právomocou

(takúto právomoc nemožno vyvodiť zo žiadneho právneho predpisu) umožňujúcou mu

zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej

listiny... Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných

predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd

okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul

opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie

exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je

z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke

formálnej... ako aj materiálnej... V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený

posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery). Exekučný súd nedisponuje

právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom.“.

5. Vo všetkých sťažnostiach sťažovateľka vo svojej argumentácii atakovala právne

závery v rozhodovacej činnosti okresného súdu a krajského súdu, ktorým vytkla ich

nesprávnosť z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení

príslušných právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú právnu vec, za súbežného

porušenia viacerých procesných pravidiel spočívajúcich v tom, že „... a) rozhodol nad

rámec zverenej právomoci, b) rozhodol bez návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona

bol potrebný, (pozn. vo veci sp. zn. ) c) svojím postupom odňal účastníkovi

možnosť konať pred súdom, d) rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového

stavu, pretože nevykonal náležite dokazovanie, e) svoje rozhodnutie formuloval na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie

práva...“.

6. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie , základných práv podľa a

ods. 1 , práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu a

dohovoru postupom a napadnutými rozhodnutiami okresného súdu a porušenie jej

základných práv podľa a a práv podľa

dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu postupom a napadnutými rozhodnutiami krajského

súdu, zruší napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu a veci vráti na ďalšie

konanie okresnému súdu a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov

konania.

7. Ústavný súd pred predbežným prerokovaním sťažností zistil, že k sťažnostiam

sťažovateľky nie sú priložené kópie napadnutých rozhodnutí okresného súdu a krajského

súdu, ktoré sťažovateľka týmito sťažnosťami napáda, a preto sťažovateľku prípisom

z 3. októbra 2012 vyzval, aby doplnila sťažnosti o chýbajúce kópie napadnutých uznesení

okresného súdu a krajského súdu. Sťažovateľku ústavný súd v označenom prípise zároveň

upozornil na možnosť odmietnutia jej sťažností podľa

v prípade, ak na výzvu ústavného súdu v určenej lehote (7 dní od doručenia, pozn.)

nezareaguje a sťažnosti nedoplní.

Sťažovateľka na výzvu ústavného súdu reagovala podaním doručeným ústavnému

súdu 5. novembra 2012, v ktorom uviedla zoznam uznesení okresného súdu a krajského

súdu, o ktorých doplnenie ústavný súd žiadal, no vo vzťahu k rozhodnutiam, ktoré sú

predmetom tohto uznesenia ústavného súdu, predložila len uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 24. novembra 2011.

8. Sťažovateľka následne svoje sťažnosti doplnila podaniami z 15. novembra 2012,

v ktorých doplnila právnu argumentáciu k podaným ústavným sťažnostiam okrem iného

o tvrdenie, že „Súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci samej pojednávanie aj keď tak boli

podľa zákona povinné učiniť. Podľa ust. § 57 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom

od 09.08.2012 ak súd rozhoduje podľa odseku 1 písm. g) a k), nariadi pojednávanie.

Po právoplatnosti uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú súd exekúciu zastaví.

Podľa ust. § 243 ods. 1 Exekučného poriadku (prechodné ustanovenie účinné

od 09.08.2012) tento zákon sa vzťahuje aj na konanie začaté predo dňom účinnosti tohto

zákona... Súd nenariadil ústne pojednávanie a tento nedostatok nekorigoval ani súd

druhého stupňa.“.

II.

9. Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“). V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

10. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

až sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky

a okresného súdu a krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný

súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto

uznesenia.

III.

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území

Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru

a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť

k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno

z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

15. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

16. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

18. Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa

musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa,

farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny

pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

19. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony,

ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným

záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

20. Podstatou sťažností je tvrdenie sťažovateľky, že napadnutými uzneseniami

okresného súdu a krajského súdu, ktorými súd rozhodol o zastavení exekúcií boli porušené

jej označené práva. Podľa tvrdení sťažovateľky okresný súd a krajský súd vydali svoje

rozhodnutia na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím chybnej

aplikácie a interpretácie práva a zároveň nedostatočne zistili skutkový stav bez aplikácie

relevantnej právnej normy a bez vykonania dokazovania a svoje rozhodnutia dostatočne

neodôvodnili. Napadnutými rozhodnutiami okresného súdu malo dôjsť k ohrozeniu

existujúcich pohľadávok sťažovateľky a k zníženiu jej majetku o náklady výkonu exekúcií

zvoleným súdnym exekútorom a v konaniach mala mať sťažovateľka výrazné nevýhodné

postavenie a zaobchádzalo sa s ňou odlišne.

A. K namietanému porušeniu čl. 12 ods. 2 a základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a , práva podľa dohovoru, dohovoru a práva podľa

čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením okresného súdu sp. zn.

z 24. novembra 2011

21. V je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný

súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami

iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany

tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže

domôcť využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne

iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie

(napr. m. m. , , , ). Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje

až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

(, , ).

22. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané (, ).

23. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ústavný súd vzhľadom na už

uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti tomuto bolo možné podať odvolanie ako riadny

opravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto sťažnosť v tejto časti bolo

potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

B. K namietanému porušeniu a základných práv podľa

a , práva podľa dohovoru, dohovoru

a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami okresného súdu

sp. zn. z 31. januára 2012 a sp. zn. zo 6. februára 2012

a k namietanému porušeniu základných práv podľa a ,

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými

uzneseniami krajského súdu sp. zn. z 2. apríla 2012, sp. zn.

z 25. apríla 2012 a sp. zn. z 26. marca 2012

24. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka napriek predchádzajúcej výzve

ústavného súdu (obsahujúcej aj poučenie o možnosti odmietnuť sťažnosti pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí, pozn.) nedoplnila v určenej lehote, t. j. do dňa

predbežného prerokovania sťažností svoje sťažnosti o chýbajúce kópie napadnutých

uznesení okresného súdu a krajského súdu ( ), ústavný

súd odmietol sťažnosti, ktorými sťažovateľka napádala postup a uznesenia okresného súdu

a postup a uznesenia krajského súdu už pri ich predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2

z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. februára 2013