Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 120/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., B., zastúpenej advokátom JUDr.

B. F., vedenú pod sp. zn. vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2

, základných práv podľa a

Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Lučenec a jeho uznesením sp. zn. z 19. marca

2012 a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici a jeho uznesením sp. zn.

z 20. júna 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. septembra 2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie (ďalej

len „ústava“), základných práv podľa a , práv podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu

Lučenec (ďalej len „okresný súd“) a jeho uznesením sp. zn. z 19. marca

2012 a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) a jeho

uznesením sp. zn. z 20. júna 2012.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla

na základe zmluvy o úvere uzavretej s dlžníkom úver, na zabezpečenie ktorého bola

účastníkmi zmluvného vzťahu uzatvorená rozhodcovská doložka, resp. rozhodcovská

zmluva.

Súdny exekútor na základe poverenia udeleného okresným súdom začal nútený

výkon rozhodnutia, t. j. exekúciu, pričom exekučným titulom bolo rozhodnutie

rozhodcovského súdu. V priebehu exekučného konania okresný súd napadnutým

rozhodnutím vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Sťažovateľka uviedla, že

krajský súd na odvolanie sťažovateľky svojím napadnutým rozhodnutím potvrdil okresným

súdom vydané prvostupňové rozhodnutie.

3. Sťažovateľka vyjadruje nesúhlas s napadnutými rozhodnutiami okresného súdu

a krajského súdu, ktorým vytkla ich nesprávnosť z hľadiska právneho posúdenia

relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov vzťahujúcich sa

na predmetnú právnu vec, keď okresný súd „... rozhodol nad rámec zverenej právomoci;

svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom...“ Sťažovateľka tvrdí, že

okresný súd a krajský súd „nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite

dokazovanie..., svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia

a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie...“. Sťažovateľka tiež uviedla, že „všeobecné

súdy porušili právo sťažovateľa na súdnu ochranu ( SR) ale aj právo

na spravodlivé súdneho konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru) tým, že nerešpektovali jeho právo

na to, aby sa jeho právna vec pred vnútroštátnym súdom rozhodovala na základe správneho

a adekvátneho právneho základu. Súčasťou takého právneho základu však po vstupe

Slovenskej republiky do EU je aj výklad práva EÚ podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ

v konaní o prejudiciálnej otázke... Tvrdíme, že súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými

pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje

rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere.“.

Sťažovateľka svoju sťažnosť okrem iného odôvodnila aj tým, že „Zákonodarca

priznal všeobecným súdom právomoc posudzovať zákonnosť rozhodnutí rozhodcovských

súdov iba v rámci konania o zrušení rozhodcovského rozsudku, teda iba v rámci konania

zvláštneho, uskutočňovaného na základe zákona, ktorý bol na úpravu rozhodovania sporov

rozhodcovskými súdmi a úpravu uznania a výkonu tuzemských a cudzích rozhodcovských

rozhodnutí... prijatý. Všeobecný súd si musí byť vedomí toho, že ani súdy nie sú oprávnené

vykonávať priame zásahy do právoplatných rozhodnutí rozhodcovských súdov... Súdna prax

je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov

pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného

zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený

potvrdením o jeho vykonateľnosti... či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených

v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej... ako aj

materiálnej... V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú

správnosť... rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd

nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom.“.

V závere svojej argumentácie zdôraznila, že „Exekúcia bola začatá zákonným

spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje

a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu exekučného

titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na výkon exekúcie. Od vydania exekučného

titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani

skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.“. Podľa sťažovateľky navyše

„odvolací súd konal v rozpore s ust. , čím porušil základné právo

sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené SR a právo na spravodlivý

súdny proces zaručené čl. 6 ods. Dohovoru, keď nenariadil pojednávanie aj keď k tomu bol

podľa zákona povinný a odvolanie prejednal bez osobnej účasti sťažovateľa“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie a základných práv podľa

a , práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu

a čl. 14 dohovoru postupom a uznesením okresného súdu sp. zn.

z 19. marca 2012 a porušenie základných práv podľa a

a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu postupom a uznesením

krajského súdu sp. zn. z 20. júna 2012, zrušil napadnuté uznesenia

okresného súdu a krajského súdu a veci vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a priznal

jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

4. Ústavný súd pred predbežným prerokovaním sťažnosti zistil, že k sťažnosti

sťažovateľky nie sú priložené kópie napadnutých rozhodnutí okresného súdu a krajského

súdu, ktoré sťažovateľka touto sťažnosťou napáda, a preto sťažovateľku prípisom

z 10. októbra 2012 vyzval, aby doplnila sťažnosť o chýbajúce kópie napadnutých uznesení

okresného súdu a krajského súdu. Sťažovateľku ústavný súd v označenom prípise zároveň

upozornil na možnosť odmietnutia jej sťažnosti podľa

v prípade, ak na výzvu ústavného súdu v určenej lehote (7 dní od doručenia, pozn.)

nezareaguje a sťažnosti nedoplní.

Sťažovateľka na výzvu ústavného súdu reagovala podaním doručeným 12. novembra

2012, v ktorom uviedla zoznam uznesení okresného súdu a krajského súdu, o ktorých

doplnenie ústavný súd žiadal (ústavný súd žiadal o predloženie napadnutých uznesení

k sťažnostiam sťažovateľky v konaniach vedených ústavných súdom pod Rvp 12745/2012

až , t. j. vrátane predmetného konania, pozn.), no vo vzťahu

k rozhodnutiam, ktoré sú predmetom tohto uznesenia ústavného súdu, predložila len

uznesenie okresného súdu sp. zn. z 19. marca 2012.

5. Sťažovateľka následne svoje sťažnosti doplnila podaniami z 15. novembra 2012,

v ktorých doplnila právnu argumentáciu k podaným ústavným sťažnostiam okrem iného

o tvrdenie, že „Súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci samej pojednávanie aj keď tak boli

podľa zákona povinné učiniť. Podľa ust. §57 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom

od 09.08.2012 ak súd rozhoduje podľa odseku 1 písm. g) a k), nariadi pojednávanie.

Po právoplatnosti uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú súd exekúciu zastaví.

Podľa ust. § 243 ods. 1 Exekučného poriadku (prechodné ustanovenie účinné

od 09.08.2012) tento zákon sa vzťahuje aj na konanie začaté predo dňom účinnosti tohto

zákona... Súd nenariadil ústne pojednávanie a tento nedostatok nekorigoval ani súd

druhého stupňa.“

II.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa ustanovenia ústavný súd každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

9. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

10. Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

11. Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území

Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru

a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť

k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno

z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

12. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

15. Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom

sa musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie,

rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo

sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

16. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú

za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

17. Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že napadnutým uznesením

okresného súdu a krajského súdu, ktorými súd rozhodol o zastavení exekúcie, boli porušené

jej označené práva. Podľa tvrdení sťažovateľky okresný súd a krajský súd vydali svoje

rozhodnutia na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím chybnej

aplikácie a interpretácie práva a zároveň nedostatočne zistili skutkový stav bez aplikácie

relevantnej právnej normy a bez vykonania dokazovania a svoje rozhodnutie dostatočne

neodôvodnili. Napadnutými rozhodnutiami malo dôjsť k ohrozeniu existujúcich pohľadávok

sťažovateľky a v konaní mala mať sťažovateľka výrazne nevýhodné postavenie

a zaobchádzalo sa s ňou odlišne.

A. K namietanému porušeniu a základných práv podľa

ods. 1 a , práv podľa dohovoru a dodatkového

protokolu a čl. 14 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu

18. V je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný

súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami

iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,

že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,

prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym

orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. m. m. , , ). Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

(, , ).

19. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané (, ).

20. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 19. marca 2012, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti

tomuto bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok (čo sťažovateľka aj

využila), a preto sťažnosť v tejto časti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci

ústavného súdu podľa .

B. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu napadnutým

uznesením krajského súdu

21. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka napriek predchádzajúcej výzve

ústavného súdu (obsahujúcej aj poučenie o možnosti odmietnuť sťažnosť pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí, pozn.) nedoplnila v určenej lehote, t. j.

do dňa predbežného prerokovania sťažnosti svoju sťažnosť o chýbajúcu kópiu napadnutého

uznesenia krajského súdu ( ), ústavný súd odmietol

sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľka napádala postup a uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 20. júna 2012, už pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nej uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. februára 2013