Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 117/2013
PDF · 163.38 KB
No categories available
I. ÚS 117/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. februára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť M. S., Ž., zastúpenej advokátom JUDr. I. J., K., ktorou
namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 To 8/2011 z 18. apríla 2012, a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. S. o d m i e t a pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
bola 17. septembra 2012 doručená sťažnosť M. S., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.
3 To 8/2011 z 18. apríla 2012 (ďalej len ,,rozsudok najvyššieho súdu“).
2. Zo sťažovateľkou podanej sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3 T 6/2004 z 26. februára 2009 bola uznaná vinnou
z pokračujúceho trestného činu skrátenia dane spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 a § 148
ods. 1 a 5 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom neodvedenia dane
a poistného spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 a § 148a ods. 1 a 3 Trestného zákona
účinného do 31. decembra 2005. Najvyšší súd aj na odvolanie sťažovateľky rozhodol
rozsudkom napadnutým touto sťažnosťou tak, že aj vo vzťahu k sťažovateľke zrušil
prvostupňový rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa § 148 ods. 5, § 35
ods. 1 a § 40 ods. 1 Trestného zákona jej uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní troch
rokov a na jeho výkon ju zaradil do I. nápravnovýchovnej skupiny.
3. Sťažovateľka v úvode sťažnosti poukazuje na jednotlivé body obžaloby, v ktorých
bola uznaná vinnou z uvedených trestných činov, a zotrváva na tom, že skutky sa nestali,
nebola preukázaná objektívna ani subjektívna stránka trestných činov, že vo všetkých
prípadoch išlo o reálne obchodné prípady (a nie o fiktívnu fakturáciu) a že tvrdenia
obžaloby pred súdom neboli preukázané. Svoju argumentáciu týkajúcu sa namietaného
porušenia označených základných práv a slobôd rozdelila do viacerých rovín a in concreto
poukazuje najmä na tieto skutočnosti:
,,... pri výsluchu svedka F... nebol prítomný ani jeden z advokátov obvinených,
ktorí neboli o tomto úkone vyšetrovateľom ani upovedomení, pričom súd tento dôkaz
hodnotí ako zásadný, no my ho považujeme za nezákonný a protiústavný, nakoľko bolo
odňaté právo obvinených a ich advokátov na spravodlivý proces.
... došlo tým k porušeniu zásady kontradiktórnosti trestného konania... a rovnosti
strán v trestnom konaní, keď dôkazy navrhnuté obhajobou... (výsluch svedkov Š. a Ž.), ktoré
svedčili v prospech obžalovaných neboli súdom vykonané a súd sa... nevysporiadal s tým,
prečo tieto dôkazy nevykonal a tento svoj postup... nezdôvodnil...
Taktiež chceme uviesť, že obžalovaní S... a D... požadovali konfrontáciu s Ing. Z...
a svedkom F... v čase, keď to ešte bolo možné, no ani tieto požiadavky neboli
vyšetrovateľom a následne súdom akceptované tak ako nebola akceptovaná ani
požiadavka... na zopakovanie výsluchu svedka F... za prítomnosti právnych zástupcov
obvinených. Taktiež nemôžeme súhlasiť s výškou uloženého trestu... bolo potrebné
aplikovať zákon priaznivejší pre obžalovanú (sťažovateľku) v zmysle § 2 ods. 1 TZ
(č. 300/2005 Z. z.)... pri aplikácii tejto zásady by bolo potom potrebné ju oslobodiť spod
obžaloby..., pretože trestnosť činu kladeného jej za vinu by zanikla hlavne vo vzťahu
V prípravnom konaní malo dôjsť k odpočúvaniu a záznamu telekomunikačných
činností, pričom z obsahu spisu nebolo preukázané, že k odpočúvaniu došlo zákonným
spôsobom v zmysle § 88 TP a k záznamom, ktoré boli použité ako dôkaz v konaní neboli
pripojené záznamy policajného orgánu v zmysle § 88 ods. 5, aj keď tieto záznamy boli
súdom použité ako dôkaz, čím boli porušené ustanovenia... TP.
Prvostupňový i odvolací súd napriek opakovanej požiadavke obhajcov nezabezpečil
požadované dôkazy, hlavne týkajúce sa utajovanej časti spisu ako aj dôkaz svedka P...,
ktorým sa preukazuje účelová výpoveď nehodnoverného svedka F..., ktorý bol na výpoveď
navedený, čím boli porušené práva obvinených na obhajobu a proces fairplay.“
4. Sťažnostnú argumentáciu sťažovateľka uzatvára tvrdením, že konanie, ktoré
predchádzalo rozsudku najvyššieho súdu, trpí takými závažnými procesnými vadami,
v dôsledku ktorých sa rozsudok javí ako nezákonný, porušujúci ústavné práva sťažovateľky
na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces, a čo sa týka do hodnotenia dôkazov,
aj nepreskúmateľný. V petite sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom
takto rozhodol:
„Základné práva sťažovateľky... na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy..., ako aj právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...
rozsudkom Najvyššieho súdu... porušené boli.
Rozsudok Najvyššieho súdu... sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu...
na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Sťažovateľke... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20.000,- Eur,
ktoré je Najvyšší súd... povinný vyplatiť... do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.
Najvyšší súd... je povinný uhradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia...“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy
vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Z ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústava rozdeľuje ústavnú ochranu
základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich
z príslušnej medzinárodnej zmluvy medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom systém
tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci
ústavného súdu pri poskytovaní ochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci
všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne
zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv
a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Ústavný súd nie je súčasťou systému
všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd
vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. V čl. 127 ods. 1 ústavy už spomenutý princíp subsidiarity znamená, že ústavný súd
môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľky a vecne sa zaoberať jej sťažnosťou
iba vtedy, ak sa nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Pokiaľ
ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
zistí, že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta,
sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov
nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným
štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci
na jej prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05,
9. K sťažnostným námietkam sťažovateľky týkajúcim sa porušenia jej základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu
ústavný súd konštatuje, že obsahová stránka jej námietok je subsumovateľná pod dovolacie
dôvody:
- podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku – zásadným spôsobom bolo
porušené právo na obhajobu,
- podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku – rozhodnutie je založené
na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
- podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku – rozhodnutie je založené
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
10. Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník
konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd,
naopak, čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi
dostupných a účinných prostriedkov nápravy. Keďže proti napadnutému rozsudku
najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho je možné zo sťažovateľkou tvrdených pochybení
v jeho postupe a rozsudku podať dovolanie (§ 371 Trestného poriadku), právomoc
poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľky má najvyšší súd ako súd
dovolací, čím bola zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Vzhľadom na túto
skutočnosť ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľky
odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.
11. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní ústavný
súd nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky, ktoré sú viazané na to,
že sťažnosti by bolo vyhovené (zrušenie rozsudku najvyššieho súdu a vrátenie veci
na ďalšie konanie, primerané finančné zadosťučinenie, náhrada trov konania).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. februára 2013