Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 117/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť M. S., Ž., zastúpenej advokátom JUDr. I. J., K., ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 18. apríla 2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. S. o d m i e t a pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

bola 17. septembra 2012 doručená sťažnosť M. S., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 18. apríla 2012 (ďalej len ,,rozsudok najvyššieho súdu“).

2. Zo sťažovateľkou podanej sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že rozsudkom

Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 26. februára 2009 bola uznaná vinnou

z pokračujúceho trestného činu skrátenia dane spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 a § 148

ods. 1 a 5 v jednočinnom súbehu s trestným činom neodvedenia dane

a poistného spolupáchateľstvom podľa a a

účinného do 31. decembra 2005. Najvyšší súd aj na odvolanie sťažovateľky rozhodol

rozsudkom napadnutým touto sťažnosťou tak, že aj vo vzťahu k sťažovateľke zrušil

prvostupňový rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa § 148 ods. 5, § 35

ods. 1 a jej uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní troch

rokov a na jeho výkon ju zaradil do I. nápravnovýchovnej skupiny.

3. Sťažovateľka v úvode sťažnosti poukazuje na jednotlivé body obžaloby, v ktorých

bola uznaná vinnou z uvedených trestných činov, a zotrváva na tom, že skutky sa nestali,

nebola preukázaná objektívna ani subjektívna stránka trestných činov, že vo všetkých

prípadoch išlo o reálne obchodné prípady (a nie o fiktívnu fakturáciu) a že tvrdenia

obžaloby pred súdom neboli preukázané. Svoju argumentáciu týkajúcu sa namietaného

porušenia označených základných práv a slobôd rozdelila do viacerých rovín a in concreto

poukazuje najmä na tieto skutočnosti:

,,... pri výsluchu svedka F... nebol prítomný ani jeden z advokátov obvinených,

ktorí neboli o tomto úkone vyšetrovateľom ani upovedomení, pričom súd tento dôkaz

hodnotí ako zásadný, no my ho považujeme za nezákonný a protiústavný, nakoľko bolo

odňaté právo obvinených a ich advokátov na spravodlivý proces.

... došlo tým k porušeniu zásady kontradiktórnosti trestného konania... a rovnosti

strán v trestnom konaní, keď dôkazy navrhnuté obhajobou... (výsluch svedkov Š. a Ž.), ktoré

svedčili v prospech obžalovaných neboli súdom vykonané a súd sa... nevysporiadal s tým,

prečo tieto dôkazy nevykonal a tento svoj postup... nezdôvodnil...

Taktiež chceme uviesť, že obžalovaní S... a D... požadovali konfrontáciu s Ing. Z...

a svedkom F... v čase, keď to ešte bolo možné, no ani tieto požiadavky neboli

vyšetrovateľom a následne súdom akceptované tak ako nebola akceptovaná ani

požiadavka... na zopakovanie výsluchu svedka F... za prítomnosti právnych zástupcov

obvinených. Taktiež nemôžeme súhlasiť s výškou uloženého trestu... bolo potrebné

aplikovať zákon priaznivejší pre obžalovanú (sťažovateľku) v zmysle

(č. )... pri aplikácii tejto zásady by bolo potom potrebné ju oslobodiť spod

obžaloby..., pretože trestnosť činu kladeného jej za vinu by zanikla hlavne vo vzťahu

k aplikácii ...

V prípravnom konaní malo dôjsť k odpočúvaniu a záznamu telekomunikačných

činností, pričom z obsahu spisu nebolo preukázané, že k odpočúvaniu došlo zákonným

spôsobom v zmysle a k záznamom, ktoré boli použité ako dôkaz v konaní neboli

pripojené záznamy policajného orgánu v zmysle § 88 ods. 5, aj keď tieto záznamy boli

súdom použité ako dôkaz, čím boli porušené ustanovenia... .

Prvostupňový i odvolací súd napriek opakovanej požiadavke obhajcov nezabezpečil

požadované dôkazy, hlavne týkajúce sa utajovanej časti spisu ako aj dôkaz svedka P...,

ktorým sa preukazuje účelová výpoveď nehodnoverného svedka F..., ktorý bol na výpoveď

navedený, čím boli porušené práva obvinených na obhajobu a proces fairplay.“

4. Sťažnostnú argumentáciu sťažovateľka uzatvára tvrdením, že konanie, ktoré

predchádzalo rozsudku najvyššieho súdu, trpí takými závažnými procesnými vadami,

v dôsledku ktorých sa rozsudok javí ako nezákonný, porušujúci ústavné práva sťažovateľky

na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces, a čo sa týka do hodnotenia dôkazov,

aj nepreskúmateľný. V petite sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„Základné práva sťažovateľky... na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

..., ako aj právo na spravodlivý súdny proces podľa Dohovoru...

rozsudkom Najvyššieho súdu... porušené boli.

Rozsudok Najvyššieho súdu... sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu...

na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Sťažovateľke... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20.000,- Eur,

ktoré je Najvyšší súd... povinný vyplatiť... do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

Najvyšší súd... je povinný uhradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Z ustanovenia vyplýva, že rozdeľuje ústavnú ochranu

základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z príslušnej medzinárodnej zmluvy medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom systém

tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci

ústavného súdu pri poskytovaní ochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci

všeobecných súdov ( ), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne

zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv

a slobôd ( a ). Ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd

vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. V už spomenutý princíp subsidiarity znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľky a vecne sa zaoberať jej sťažnosťou

iba vtedy, ak sa nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Pokiaľ

ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

zistí, že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta,

sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov

nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným

štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na jej prerokovanie (napr. m. m. , , , ,

, ).

9. K sťažnostným námietkam sťažovateľky týkajúcim sa porušenia jej základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu

ústavný súd konštatuje, že obsahová stránka jej námietok je subsumovateľná pod dovolacie

dôvody:

- podľa – zásadným spôsobom bolo

porušené právo na obhajobu,

- podľa – rozhodnutie je založené

na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,

- podľa – rozhodnutie je založené

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

10. ani nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník

konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd,

naopak, jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi

dostupných a účinných prostriedkov nápravy. Keďže proti napadnutému rozsudku

najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho je možné zo sťažovateľkou tvrdených pochybení

v jeho postupe a rozsudku podať dovolanie ( ), právomoc

poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľky má najvyšší súd ako súd

dovolací, čím bola zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Vzhľadom na túto

skutočnosť ústavný súd podľa sťažnosť sťažovateľky

odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.

11. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní ústavný

súd nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky, ktoré sú viazané na to,

že sťažnosti by bolo vyhovené (zrušenie rozsudku najvyššieho súdu a vrátenie veci

na ďalšie konanie, primerané finančné zadosťučinenie, náhrada trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. februára 2013