Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 111/2013
PDF · 102.01 KB
No categories available
I. ÚS 111/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. februára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom
JUDr. B. F., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom a uzneseniami Okresného súdu Žilina sp. zn. 24 Er 50/2003 z 19.
septembra 2012 a sp. zn. 24 Er 1241/2004 z 19. septembra 2012 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 16228/2012
a sp. zn. Rvp 16229/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp.
zn. Rvp 16228/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 7. decembra
2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo
veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový
protokol“), ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a
uzneseniami Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 24 Er 50/2003 z 19.
septembra 2012 a sp. zn. 24 Er 1241/2004 z 19. septembra 2012 (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutia okresného súdu“).
2. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
3. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom
pod sp. zn. Rvp 16228/2012 a sp. zn. Rvp 16229/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu
a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe
sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd
uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
4. Ústavný súd po preskúmaní sťažností a v kontexte aj svojich zistení dospel
k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je v podstate
totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností,
ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období. Vzhľadom na totožnosť tak
v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnej argumentácii a skutkových
okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov v predošlých
samostatných prípadoch, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke
sú známe dôvody odmietnutia ňou podaných sťažností v obdobných prípadoch v závislosti
od ich predmetu, ako aj predmetu napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov (vylúčenie
súdneho exekútora JUDr. K., pozn.) a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien,
nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností.
Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich
predchádzajúcich rozhodnutí (napr. IV. ÚS 157/2012 z 22. marca 2012, I. ÚS 220/2012
zo 16. mája 2012, III. ÚS 445/2012 z 12. septembra 2012...), ktoré skončili odmietnutím
rovnakých a opakujúcich sa sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd
v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory,
a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia.
5. Ústavný súd teda nemohol prehliadnuť predovšetkým „hmotnoprávne“ aspekty
tvoriace nosné dôvody podaných súdnych žalôb v konaní pred všeobecnými (exekučnými)
súdmi v kontexte s už právoplatnými rozhodnutiami súdov (všeobecných i ústavného), ktoré
sa týkali množstva podobných prípadov súvisiacich s účastníkmi, a to súdnym exekútorom
JUDr. K., ako aj spoločnosťou P., s. r. o. Tieto sú pre všetkých zainteresovaných už
notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia.
6. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že ten istý nárok na ochranu ústavnosti
v súvislosti s rozhodnutiami okresného súdu sp. zn. 24 Er 50/2003 z 19. septembra 2012
a sp. zn. 24 Er 1241/2004 z 19. septembra 2012 uplatnil aj sťažovateľ JUDr. R. K. a tieto
jeho ústavné sťažnosti boli ústavným súdom vybavené uznesením sp. zn. II. ÚS 85/2013 zo
7. februára 2013, a to odmietnutím z dôvodu ich podania neoprávnenou osobou. Ten
istý/rovnaký nárok na ochranu ústavnosti uplatnila sťažovateľka v tomto konaní.
7. V závere ústavný súd dodáva, že právny zástupca sťažovateľa aj takýmto
spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že
nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia
v predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného
bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho
zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie
materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je
to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.
8. Pretože sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch
sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. februára 2013