Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 145/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosť E. B., H., zastúpenej advokátom JUDr. D. K., P., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Piešťany

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra

2012 doručená sťažnosť E. B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Piešťany

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka svoju sťažnosť odôvodnila takto:

«Sťažovateľ je odporcom v právnej veci o zaplatenie 47,67 Є s príslušenstvom.

Konanie je vedené pred Okresným súdom... pod sp. zn. ...

Navrhovateľ podal dňa 24. 11. 2008 návrh na vydanie platobného rozkazu. Dňa

08. 12. 2008 bol tento porušovateľom vydaný pod č. k. -11. Po podanom

odpore zo strany odporcu, a to dňa 30. 12. 2008 bol platobný rozkaz zrušený a vec je tohto

času vedená pod sp. zn. . V celom, zatiaľ vyše 4 ročnom konaní o zaplatenie bolo

porušovateľom vytýčené na deň 25. 10. 2010 len jedno pojednávanie, ktoré bolo odročené

na neurčito.

Okresný súd... je teda v celom konaní nečinný. Výsledkom nečinnosti je do dnešného

dňa nerozhodnutie vo veci samej. Od podania návrhu uplynuli viac ako 4 roky a od

pojednávania viac ako 2 roky...

Nečinnosť Okresného súdu ... ako aj súčasný stav (po 4 rokoch od podania návrhu

na začatie konania, v ktorom sa sťažovateľ má možnosť, resp. tohoto času nemá možnosť sa

brániť, čo vo veci nebolo ani jedno pojednávanie, ktoré by smerovalo k vyhláseniu rozsudku

v merite veci a súd nevykonal ani jeden relevantný úkon, ktorý by viedol k odstráneniu

právnej neistoty) nemožno podľa názoru sťažovateľa ničím ústavne ospravedlniť, ústavne

tolerovať a ústavne udržať...

Nevyužitie všetkých iných právnych prostriedkov, ktoré zákon na ochranu jeho

základného práva alebo slobôd sťažovateľovi účinne poskytuje a na ktorých použitie je

oprávnený podľa osobitných predpisov, tak aby boli odstránené prieťahy v konaní,

odôvodňujeme jednak tým, že uskutočnené prieťahy nemožno konvalidovať proforma

vytýčeným pojednávaní po intervencii predsedu súdu a jednak rozsudkami Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktoré dňa 22. októbra 2012 nadobudli právoplatnosť.

Ide o rozsudky ESĽP z 12. júna tohto roka v prípadoch Ištván a Ištvánová proti Slovenskej

republike a Komanický (č. 6) proti Slovenskej republike.»

3. Sťažovateľka je toho právneho názoru, že okresný súd je v konaní nečinný

a porušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v .

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:

„I. Základné právo sťažovateľa, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle SR bolo postupom Okresného súdu ...v konaní vedenom pod

sp. zn. porušené.

II. Okresnému súdu... sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez ďalších prieťahov.

III. E. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000 € ... ktorej ich je

Okresný súd... povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Okresný súd... je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia... E. B. v sume

269,58 €... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

8. Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie v danej

veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V tejto súvislosti ústavný súd

poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1

, v ktorých je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa v konaní pred všeobecným súdom,

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia právneho

prostriedku nápravy (bod 7), na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka v okolnostiach danej

veci právo podľa a a nasl. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

9. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh nezistil, žeby sťažovateľka podala sťažnosť

na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu, ani toto v sťažnosti netvrdila, skôr

naopak.

Sťažovateľka nevyužitie právnych prostriedkov nápravy na odstránenie prieťahov v konaní

odôvodnila tým, že „... uskutočnené prieťahy nemožno konvalidovať proforma vytýčeným

pojednávaní po intervencii predsedu súdu a jednak rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské

práva... v prípadoch Ištván a Ištvánová proti Slovenskej republike a Komanický (č. 6) proti

Slovenskej republike“.

10. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť

na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva

podľa , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľka preukáže, že využila

označené právne prostriedky, ktoré mala podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že

túto podmienku nesplnila z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

11. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že

„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní.“.

V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý

vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“.

Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený

vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení

na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči

zodpovedným osobám dôsledky.“.

12. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľke na ochranu jej

základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnená podľa

osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom.

13. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného

aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

14. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka v prerokúvanej veci nesplnila

požiadavku namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov ani

nepreukázala, že ju nesplnila z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde). V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania

dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých

sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade

s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom...

má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok

ochrany svojich práv“ ().

15. Ústavný súd sa nestotožňuje s obranou sťažovateľky, ktorá nevyčerpanie „iných

právnych prostriedkov nápravy“ ( ) odôvodňovala

nemožnosťou „konvalidovať prieťahy proforma vytýčeným pojednávaní po intervencii

predsedu súdu“ (bod 9). Zmyslom a účelom doručenia zákonom predpokladanej sťažnosti

na prieťahy v súdnom konaní predsedovi všeobecného súdu (body 8, 10, 11, 12 a 13) totiž

nie je „pro forma“ nariadenie termínu súdneho pojednávania, ale urýchlenie konania pred

všeobecným súdom, a tým aj zabezpečenie bezprieťahového stavu prebiehajúceho súdneho

konania. V mnohých prípadoch podanie sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní v rámci

všeobecného súdnictva reálne doznalo účinky zjednania nápravy bez toho, aby musel

zakročiť ústavný súd. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci rovnako nesúhlasí

s obranou sťažovateľky, keď poukazuje na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva

v prípadoch Ištván, Ištvánová a Komanický (č. 6) proti Slovenskej republike, a to z dôvodu,

že nie sú porovnateľné s predmetnou sťažnosťou [vo veci Ištván a Ištvánová bola podaná

sťažnosť na prieťahy adresovaná predsedovi okresného súdu, ale krátko pred podaním

ústavnej sťažnosti, a v druhom spomenutom prípade Komanický (č. 6) súdne konanie trvalo

neprimerane dlho – viac ako jedenásť rokov].

16. Keďže ústavný súd z obsahu sťažnosti nezistil, že sťažovateľka podala

predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní, a ani z obsahu

sťažnosti nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1

došlo zo strany sťažovateľky z dôvodov hodných osobitného

zreteľa, odmietol jej sťažnosť podľa ako neprípustnú.

15. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

16. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2013