Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 145/2013
PDF · 157.4 KB
No categories available
I. ÚS 145/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2013
predbežne prerokoval sťažnosť E. B., H., zastúpenej advokátom JUDr. D. K., P., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/8/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť E. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra
2012 doručená sťažnosť E. B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/8/2009.
2. Sťažovateľka svoju sťažnosť odôvodnila takto:
«Sťažovateľ je odporcom v právnej veci o zaplatenie 47,67 Є s príslušenstvom.
Konanie je vedené pred Okresným súdom... pod sp. zn. 8 C/8/2009...
Navrhovateľ podal dňa 24. 11. 2008 návrh na vydanie platobného rozkazu. Dňa
08. 12. 2008 bol tento porušovateľom vydaný pod č. k. 5 Ro/649/2008-11. Po podanom
odpore zo strany odporcu, a to dňa 30. 12. 2008 bol platobný rozkaz zrušený a vec je tohto
času vedená pod sp. zn. 8 C/8/2009. V celom, zatiaľ vyše 4 ročnom konaní o zaplatenie bolo
porušovateľom vytýčené na deň 25. 10. 2010 len jedno pojednávanie, ktoré bolo odročené
na neurčito.
Okresný súd... je teda v celom konaní nečinný. Výsledkom nečinnosti je do dnešného
dňa nerozhodnutie vo veci samej. Od podania návrhu uplynuli viac ako 4 roky a od
pojednávania viac ako 2 roky...
Nečinnosť Okresného súdu ... ako aj súčasný stav (po 4 rokoch od podania návrhu
na začatie konania, v ktorom sa sťažovateľ má možnosť, resp. tohoto času nemá možnosť sa
brániť, čo vo veci nebolo ani jedno pojednávanie, ktoré by smerovalo k vyhláseniu rozsudku
v merite veci a súd nevykonal ani jeden relevantný úkon, ktorý by viedol k odstráneniu
právnej neistoty) nemožno podľa názoru sťažovateľa ničím ústavne ospravedlniť, ústavne
tolerovať a ústavne udržať...
Nevyužitie všetkých iných právnych prostriedkov, ktoré zákon na ochranu jeho
základného práva alebo slobôd sťažovateľovi účinne poskytuje a na ktorých použitie je
oprávnený podľa osobitných predpisov, tak aby boli odstránené prieťahy v konaní,
odôvodňujeme jednak tým, že uskutočnené prieťahy nemožno konvalidovať proforma
vytýčeným pojednávaní po intervencii predsedu súdu a jednak rozsudkami Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktoré dňa 22. októbra 2012 nadobudli právoplatnosť.
Ide o rozsudky ESĽP z 12. júna tohto roka v prípadoch Ištván a Ištvánová proti Slovenskej
republike a Komanický (č. 6) proti Slovenskej republike.»
3. Sťažovateľka je toho právneho názoru, že okresný súd je v konaní nečinný
a porušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:
„I. Základné právo sťažovateľa, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR bolo postupom Okresného súdu ...v konaní vedenom pod
sp. zn. 8 C/8/2009 porušené.
II. Okresnému súdu... sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/8/2009
konal bez ďalších prieťahov.
III. E. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000 € ... ktorej ich je
Okresný súd... povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
IV. Okresný súd... je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia... E. B. v sume
269,58 €... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré
nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh,
ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
8. Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde v danej
veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V tejto súvislosti ústavný súd
poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, v ktorých je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní pred všeobecným súdom,
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia právneho
prostriedku nápravy (bod 7), na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka v okolnostiach danej
veci právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
9. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh nezistil, žeby sťažovateľka podala sťažnosť
na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu, ani toto v sťažnosti netvrdila, skôr
naopak.
Sťažovateľka nevyužitie právnych prostriedkov nápravy na odstránenie prieťahov v konaní
odôvodnila tým, že „... uskutočnené prieťahy nemožno konvalidovať proforma vytýčeným
pojednávaní po intervencii predsedu súdu a jednak rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské
práva... v prípadoch Ištván a Ištvánová proti Slovenskej republike a Komanický (č. 6) proti
Slovenskej republike“.
10. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľka preukáže, že využila
označené právne prostriedky, ktoré mala podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že
túto podmienku nesplnila z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
11. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných
práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj základným právom
na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť
takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní
potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach
zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy
aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)
a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že
„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní.“.
V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý
vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“.
Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený
vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení
na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči
zodpovedným osobám dôsledky.“.
12. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných
prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľke na ochranu jej
základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnená podľa
osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd
pred ústavným súdom.
13. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného
aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
14. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka v prerokúvanej veci nesplnila
požiadavku namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov ani
nepreukázala, že ju nesplnila z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona
o ústavnom súde). V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania
dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých
sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade
s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom...
má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok
ochrany svojich práv“ (III. ÚS 44/03).
15. Ústavný súd sa nestotožňuje s obranou sťažovateľky, ktorá nevyčerpanie „iných
právnych prostriedkov nápravy“ (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde) odôvodňovala
nemožnosťou „konvalidovať prieťahy proforma vytýčeným pojednávaní po intervencii
predsedu súdu“ (bod 9). Zmyslom a účelom doručenia zákonom predpokladanej sťažnosti
na prieťahy v súdnom konaní predsedovi všeobecného súdu (body 8, 10, 11, 12 a 13) totiž
nie je „pro forma“ nariadenie termínu súdneho pojednávania, ale urýchlenie konania pred
všeobecným súdom, a tým aj zabezpečenie bezprieťahového stavu prebiehajúceho súdneho
konania. V mnohých prípadoch podanie sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní v rámci
všeobecného súdnictva reálne doznalo účinky zjednania nápravy bez toho, aby musel
zakročiť ústavný súd. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci rovnako nesúhlasí
s obranou sťažovateľky, keď poukazuje na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva
v prípadoch Ištván, Ištvánová a Komanický (č. 6) proti Slovenskej republike, a to z dôvodu,
že nie sú porovnateľné s predmetnou sťažnosťou [vo veci Ištván a Ištvánová bola podaná
sťažnosť na prieťahy adresovaná predsedovi okresného súdu, ale krátko pred podaním
ústavnej sťažnosti, a v druhom spomenutom prípade Komanický (č. 6) súdne konanie trvalo
neprimerane dlho – viac ako jedenásť rokov].
16. Keďže ústavný súd z obsahu sťažnosti nezistil, že sťažovateľka podala
predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní, a ani z obsahu
sťažnosti nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľky z dôvodov hodných osobitného
zreteľa, odmietol jej sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
15. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.
16. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. marca 2013