Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 168/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosť R. A., N., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. E.

H., spol. s r. o., N., za ktorú koná advokátka JUDr. E. H., ktorou namietal porušenie svojich

základných práv podľa , a 3 a Slovenskej

republiky uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 23. mája 2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. A. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. augusta

2012 doručená sťažnosť R. A. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich

základných práv podľa , a 3 a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 23. mája 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením Okresného riaditeľstva

Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v N. ČVS: ORP-1737/OVK-NR-

2010 Da (ďalej len „uznesenie o vznesení obvinenia“) z 23. novembra 2010 bolo proti

sťažovateľovi a ďalším dvom osobám vznesené obvinenie pre zločin vydierania podľa

a v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) formou spolupáchateľstva. Prokurátor Okresnej

prokuratúry Nitra (ďalej len „okresná prokuratúra“) podal 2. augusta 2011 na sťažovateľa

a ďalších dvoch spoluobvinených pre tento zločin obžalobu. Okresný súd Nitra (ďalej len

„okresný súd“) na verejnom zasadnutí 5. marca 2012 predbežne prerokoval podanú

obžalobu a rozhodol uznesením sp. zn. tak, že obžalobu podanú na sťažovateľa

a ostatných obvinených odmietol a vec vrátil prokurátorovi. Okresný súd tak rozhodol

z dôvodu podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), pretože postupom orgánov činných

v trestnom konaní mali byť porušené práva sťažovateľa na obhajobu. Podstata pochybenia

sa mala týkať toho, že orgány činné v trestnom konaní nezisťovali od sťažovateľa, ktorého

z jeho obhajcov (JUDr. E. H. alebo JUDr. M. K., pozn.) určil na doručovanie písomností.

Podľa okresného súdu bolo povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní doručiť

uznesenie o vznesení obvinenia z 23. novembra 2010 aj JUDr. E. H., ktorá mala ako

obhajkyňa sťažovateľa tiež právo podať proti tomuto uzneseniu sťažnosť.

Uznesenie okresného súdu z 5. marca 2012 sp. zn. napadol hneď

na verejnom zasadnutí prokurátor sťažnosťou, ktorú následne písomne odôvodnil.

O sťažnosti prokurátora okresnej prokuratúry rozhodol krajský súd napadnutým uznesením,

ktorým zrušil uznesenie okresného súdu z 5. marca 2012 a okresnému súdu uložil,

aby vo veci znovu konal a rozhodol. Ako sťažovateľ v sťažnosti uvádza, na základe výroku

napadnutého uznesenia bol v trestnej veci sťažovateľa nariadený termín hlavného

pojednávania na 3. a 5. október 2012.

3. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol v štádiu po začatí trestného

stíhania vo veci vypočutý ako zadržaný podozrivý 22. novembra 2010. Sťažovateľovi bolo

dané poučenie v zmysle , kde uviedol, že si za obhajcu volí

JUDr. E. H., avšak sťažovateľ nepredložil písomné splnomocnenie udelené tejto obhajkyni.

Následne na druhý deň bol uznesením o vznesení obvinenia z 23. novembra 2010

sťažovateľ spolu s ďalšími osobami obvinený zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 a 2

písm. a) . Sestra sťažovateľa písomne zvolila 23. novembra 2010

sťažovateľovi za obhajcu v tejto trestnej veci JUDr. M. K., pre ktorého udelené

splnomocnenie bolo následne predložené vyšetrovateľovi. Zároveň bolo v ten istý deň

predložené vyšetrovateľovi aj splnomocnenie, ktoré mal sťažovateľ udeliť na svoju

obhajobu JUDr. E. H. avšak bez uvedenia konkrétnej trestnej veci, ktorej sa obhajoba

má týkať. V splnomocnení udelenom JUDr. E. H. bol jeho vecný rozsah vymedzený

iba označením „trestná obhajoba“, t. j. bez označenia čísla vyšetrovacieho spisu

či trestného činu a príslušného zákonného ustanovenia , ktorého

sa obhajoba týka. V splnomocnení tiež nebol uvedený dátum, kedy bolo podpísané

sťažovateľom. Uznesenie o vznesení obvinenia z 23. novembra 2010 bolo sťažovateľovi

oznámené doručením jeho rovnopisu v ten istý deň, t. j. 23. novembra 2010, a zároveň bolo

doručené v tento deň aj obhajcovi JUDr. M. K.. Sťažovateľ sám a ani prostredníctvom

obhajcu JUDr. M. K. nepodal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia

z 23. novembra 2010.

4. Podstata sťažnosti sa týka údajného pochybenia pri doručovaní uznesenia

o vznesení obvinenia z 23. októbra 2010, pretože podľa sťažovateľa „... vec realizujúci

policajt...“ ho mal doručiť aj jeho zvolenej obhajkyni JUDr. E. H. Sťažovateľ si zvolil

dvoch obhajcov, a keďže nebol určený obhajca na doručovanie písomností,

mal vyšetrovateľ uznesenie doručiť v zmysle JUDr. E. H.,

pretože mala byť zvolená za obhajcu ako prvá. Obhajkyňa sťažovateľa ako oprávnená osoba

by bola oprávnená tiež podať proti uzneseniu o vznesení obvinenia z 23. novembra 2010

sťažnosť. Tým podľa sťažovateľa došlo k zásadnému porušeniu jeho práva na obhajobu.

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti týmto nálezom:

„1. Základné právo na spravodlivé súdne konáme sťažovateľa, upravené čl. 46 odsek

1, , a Uznesením

Krajského súdu zo dňa 23. 05. 2012, sp. zn. : 411 1010905 porušené

boli.

2. Uznesenie Krajského súdu zo dňa 23. 05. 2012, sp. zn. :

41 11010905 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. R. A., rod. R., nar..., trváte bytom... N. priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 15.000,- EUR, ktoré predstavuje mieru právnej neistoty, do ktorej

sa sťažovateľ dostal postupom Krajského súdu v Nitre vydaním uznesenia zo dňa

23. 05. 2012, sp. zn. -425-1ČS: 41 11010905.

4. R. A., rod. R., nar..., trvale bytom... N. priznáva trovy konania a právneho

zastúpenia v sume 269,58 € slovom dvestošesťdesiatdeväť eur paťdesiatosem centov, ktoré

je Krajský súd Nitra povinný zaplatiť na účet Advokátska kancelária JUDr. E. H.,

spol. s r. o... N., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti,

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia

sp. zn. , , , , ,

).

8. Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa a základných práv podľa a 3 , ako aj

základného práva na obhajobu podľa . V sťažnosti poukazuje

na porušenie svojho základného práva na obhajobu podľa , resp.

na právnu pomoc podľa . Vo vzťahu k namietanému porušeniu

základného práva na súdnu ochranu podľa a na rovnosť účastníkov

konania podľa sťažnosť bližšie neodôvodňuje. Sťažovateľ podal

sťažnosť v zastúpení JUDr. E. H., ktorej podľa názoru sťažovateľa malo byť doručené

uznesenie o vznesení obvinenia z 23. novembra 2010. Obsah sťažnosti je však formulovaný

tak, akoby sa svojich práv domáhala predovšetkým obhajkyňa. Podľa sťažovateľa tým,

že obhajkyni JUDr. E. H. nebolo doručené predmetné uznesenie, nemohla obhajkyňa

„... ako oprávnená osoba“ proti tomuto uzneseniu podať „... riadny opravný prostriedok,

a to sťažnosť“, čím malo byť porušené právo sťažovateľa na obhajobu. Ako však vyplýva

z , ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, teda nie

práv iného subjektu. Navyše, obhajca podáva sťažnosť proti uzneseniu (resp. iný opravný

prostriedok) vždy v mene obvineného, teda nie je oprávnený sám podať takýto opravný

prostriedok. Ústavný súd je však v zmysle viazaný

petitom sťažovateľa, ktorý je kvalifikovane zastúpený právnou zástupkyňou. Ústavný súd

preto sťažnosť preskúmal z hľadiska možného porušenia už uvedených základných práv,

ktorých ochrany sa sťažovateľ domáhal v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti.

9. Podstata sťažnosti sa týka údajného pochybenia pri doručovaní uznesenia

o vznesení obvinenia z 23. novembra 2010, pretože uvedené uznesenie nebolo doručované

JUDr. E. H., ktorá mala byť za obhajkyňu sťažovateľa zvolená ako prvá. Okresný súd

z toho dôvodu uznesením sp. zn. z 5. marca 2012 odmietol obžalobu podanú

na sťažovateľa a ďalšie osoby a vec vrátil prokurátorovi. Na základe sťažnosti podanej

okresným prokurátorom krajský súd napadnutým uznesením z 23. mája 2012 zrušil

uznesenie okresného súdu z 5. marca 2012 a uložil okresnému súdu vo veci konať

a rozhodnúť. Krajský súd napadnutým uznesením jednoznačne zdôraznil, že v súvislosti

s doručovaním uznesenia o vznesení obvinenia z 23. novembra 2010 v žiadnom prípade

nedošlo k porušeniu práv na obhajobu. Sťažovateľ však s týmto názorom krajského súdu

nesúhlasí a v sťažnosti prezentuje názor, že postupom orgánov činných v trestnom konaní,

a teda aj krajského súdu, boli porušené označené základné práva.

10. Po oboznámení sa so sťažnosťou ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je zjavne

neopodstatnená z týchto dôvodov:

V súvislosti s doručovaním uznesenia o vznesení obvinenia platí osobitná úprava

jeho oznamovania ustanovená v , podľa ktorej sa uznesenie

o vznesení obvinenia ihneď oznámi obvinenému. Zároveň podľa tohto ustanovenia ak bolo

uznesenie o vznesení obvinenia oznámené jeho vyhlásením, je policajt povinný vydať

obvinenému rovnopis tohto uznesenia bez meškania. Dodržanie tohto postupu sťažovateľ

nespochybňuje, ako vyplýva z príloh sťažnosti, uznesenie o vznesení obvinenia

z 23. novembra 2010 bolo sťažovateľovi oznámené doručením jeho rovnopisu v ten istý

deň, t. j. 23. novembra 2010. Pokiaľ ide o doručovanie uznesenia o vznesení obvinenia

obhajcovi, je potrebné uviesť, že právna úprava v až 3

všeobecne ustanovuje iba tieto prípady, keď sa uznesenie oznamuje obvinenému,

ako aj obhajcovi:

a) ak je obvinený pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorého spôsobilosť

na právne úkony je obmedzená, alebo

b) ak je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní

v zdravotníckom ústave.

Pokiaľ nejde o žiaden z týchto prípadov, nie je povinnosťou orgánov činných

v trestnom konaní oznamovať vydané uznesenie obvinenému, ako aj jeho obhajcovi.

U sťažovateľa v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia, t. j. 23. novembra 2010,

nešlo ani o jeden z týchto prípadov, pretože sťažovateľ nebol pozbavený spôsobilosti

na právne úkony a jeho spôsobilosť na právne úkony nebola ani obmedzená, sťažovateľ

nebol vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody a ani na pozorovaní v zdravotníckom

ústave. Sťažovateľ bol v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia zadržaný

ako podozrivý a bol umiestnený v cele policajného zaistenia Krajského riaditeľstva

Policajného zboru v N., z ktorej bol na základe príkazu prokurátora okresnej prokuratúry

z 24. novembra 2010 prepustený na slobodu. Preto skutočnosť, že uznesenie o vznesení

obvinenia z 23. novembra 2010 nebolo doručené obhajkyni JUDr. E. H. (a ani inému

obhajcovi), nemohla sama osebe mať za následok porušenie základného práva sťažovateľa

na obhajobu, resp. na právnu pomoc.

11. Napriek tomu však uznesenie o vznesení obvinenia z 23. novembra 2010 bolo

v ten istý deň doručené aj zvolenému obhajcovi sťažovateľa JUDr. M. K., čo uvádza aj sám

sťažovateľ. Z toho vyplýva, že príslušné orgány činné v trestnom konaní zabezpečili

ochranu práv sťažovateľa až nad rámec svojich povinností. Sťažovateľ tak v plnom rozsahu

mohol uplatňovať svoje práva na obhajobu buď sám, alebo prostredníctvom obhajcu.

Skutočnosť, že sťažovateľ v konkrétnom prípade nepodal, a to ani prostredníctvom obhajcu

JUDr. M. K., sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, nemožno v žiadnom prípade

hodnotiť ako porušenie práva na obhajobu. V prípade sťažovateľa nešlo o takú situáciu,

keď by bolo potrebné doručovať uznesenie o vznesení obvinenia aj (ktorémukoľvek)

obhajcovi. Krajský súd napadnutým uznesením správne konštatoval, že v danom prípade

neboli naplnené podmienky na postup podľa

(odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi, pozn.), pretože nebol zistený žiaden

zákonný dôvod na doručovanie uznesenia o vznesení obvinenia aj JUDr. E. H. Krajský súd

preto napadnutým uznesením zrušil uznesenie okresného súdu z 5. marca 2012 a uložil mu,

aby vo veci znovu konal a rozhodol.

12. Právne závery krajského súdu sú preto celkom legitímne a ústavnoprávne

akceptovateľné. Krajský súd správne interpretoval a aplikoval príslušné ustanovenia

ako relevantnej právnej normy. Napadnutým uznesením krajského súdu

neboli žiadnym spôsobom porušené práva sťažovateľa vrátane práva na obhajobu. Ústavný

súd preto z dôvodu absencie príčinnej súvislosti medzi napadnutým uznesením krajského

súdu a namietaným porušením základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47

ods. 2 a 3 a sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

13. Keďže bola sťažnosť odmietnutá, ústavný súd sa už nezaoberal ďalšími návrhmi

sťažovateľa, pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2013