Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 393/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Petra Straku

(sudca spravodajca) a Roberta Šorla predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátom

JUDr. Tomášom Jánošíkom, Hviezdoslavova 1018, Trebišov, vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa a

Slovenskej republiky uznesením Okresnej prokuratúry Trebišov č. k. -54

z 25. septembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“) uznesením Okresnej prokuratúry Trebišov (ďalej len „okresná

prokuratúra“) č. k. -54 z 25. septembra 2019 (ďalej len „uznesenie okresnej

prokuratúry“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva:

«Uznesením povereného príslušníka Okresného dopravného inšpektorátu Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach sp. zn. ČVS:ORP-103/DI-MI-2017

z 27. júna 2077 bolo podľa začaté trestné stíhanie

pre prečin ublíženia na zdraví podľa ...

Vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru

v Trebišove (ďalej len „vyšetrovateľ“) uznesením sp. zn. ORP-452/1-VYS-TV-2007

z 13. novembra 2017 (ďalej len „prvé uznesenie o vznesení obvinenia“) vzniesol

sťažovateľovi obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného

zákona.

Uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 22. novembra 2017 a tento podal proti nemu

nasledujúci deň, t. j. v zákonnej lehote, sťažnosť s tým, že ju odôvodní ihneď, ako mu bude

umožnené nazretie do vyšetrovacieho spisu.

Sťažovateľ dňa 23.11.2017 uzavrel s advokátom JUDr. Tomášom Jánošíkom zmluvu

o poskytovaní právnych služieb a súčasne podpísal splnomocnenie, ktorým ho splnomocnil

na zastupovanie v trestnej veci prečinu ublíženia na zdraví podľa §157 ods. 1 Trestného

zákona vedenej na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Trebišove, odbor kriminálnej

polície pod číslom ČVS: ORP-452/1-VYS-TV-2017... Splnomocnenie bolo doručené

vyšetrovateľovi dňa 28.11.2017.

Zvolený obhajca 4. decembra 2017 odôvodnil v mene sťažovateľa sťažnosť proti

uzneseniu o vznesení obvinenia.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov uznesením č. k. -6

z 25. januára 2018 podľa vyhovel sťažnosti

sťažovateľa a prvé uznesenie o vznesení obvinenia zrušil. Dôvodom bola predčasnosť

vydania prvého uznesenia o vznesení obvinenia a potreba vykonania ďalších dôkazov...

Uznesením vyšetrovateľa sp. zn. ORP-452/1-VYS-TV-2017 z 1. augusta 2018

(ďalej len „druhé uznesenie o vznesení obvinenia) bolo sťažovateľovi opäť vznesené

obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa .

Druhé uznesenie o vznesení obvinenia bolo sťažovateľovi doručené 9. augusta 2018

a jeho obhajcovi 23. augusta 2018.

Vyšetrovateľ však od obhajcu sťažovateľa žiadal ďalšie splnomocnenie, čo obhajca

sťažovateľa z opatrnosti splnil. Sťažovateľ tak 23. augusta 2018 znovu splnomocnil toho

istého obhajcu na svoje zastupovanie v tej istej trestnej veci...

Aj proti druhému uzneseniu o vznesení obvinenia podal obhajca v mene sťažovateľa

sťažnosť. Sťažnosť bola podaná 28. augusta 2018.

Prokurátor uznesením č. k. -22 z 2. októbra 2018... sťažnosť

sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol.

Uznesenie o zamietnutí sťažnosti bolo doručené obhajcovi 3.októbra 2018.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu adresoval 21. novembra 2018

Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) návrh

na zrušenie právoplatného druhého uznesenia o vznesení obvinenia.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)

uznesením č. k. -7 z 29. marca 2019... čiastočne vyhovel návrhu

sťažovateľa, pretože vyslovil, že uznesením prokurátora bol porušený zákon v neprospech

sťažovateľa v ustanoveniach a .

Z tohto dôvodu zrušil uznesenie prokurátora o zamietnutí sťažnosti sťažovateľa proti

druhému uznesenia o vznesení obvinenia. Podľa generálneho prokurátora bola dôvodom

jednak arbitrárnosť uznesenia prokurátora v kontexte s nedostatočne zisteným skutkovým

stavom a jednak absencia vysporiadania sa so včasnosťou podania opravného prostriedku

sťažovateľa proti druhému uzneseniu o vznesení obvinenia. Druhé uznesenie vyšetrovateľa

o vznesení obvinenia ostalo nedotknuté.

Uznesenie generálneho prokurátora bolo doručené obhajcovi 04.04.2019.

Prokurátor viazaný právny názorom generálneho prokurátora uznesením

č. k. -54 z 25. septembra 2019 sťažnosť sťažovateľa podanú prostredníctvom

zvoleného obhajcu podľa zamietol ako oneskorene

podanú. Argumentoval tým, že sťažovateľovi bolo druhé uznesenie o vznesení obvinenia

doručené dňa 8. augusta 2018 a lehota na podanie sťažnosti mu márne uplynula

14. augusta 2018. Sťažnosť podanú v mene sťažovateľa zvoleným obhajcom prokurátor

nepovažoval za včas podanú, nakoľko „sa nejednalo o nutnú obhajobu a obvinený

prostredníctvom obhajcu podal sťažnosť až po uplynutí lehoty plynúcej obvinenému a v tejto

sťažnosť nebola podaná, pričom obhajcovi samostatná lehota neplynula.“.»

2.1 K vyčerpaniu právnych prostriedkov na ochranu základných práv a slobôd

v zmysle o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“) sťažovateľ uviedol: «Predmetom ústavnej sťažnosti

je právoplatné rozhodnutie prokurátora, ktorým bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa proti

druhému uzneseniu o vznesení obvinenia. Je pravdou, že umožňuje

obvinenému, aby požiadal generálneho prokurátora o zrušenie právoplatného rozhodnutia

vydaného v prípravnom konaní ( až 367 ). Nakoniec, sťažovateľ

túto zákonnú možnosť aj vo vzťahu k prvému uzneseniu o vznesení obvinenia využil.

V konečnom dôsledku však generálny prokurátor významne spochybnil včasnosť opravného

prostriedku sťažovateľa, čo sa prejavilo v napádanom rozhodnutí prokurátora.

Generálny prokurátor vo svojom rozhodnutí z 29. marca 2019 totiž uviedol, že:

„Zo spisového materiálu vyplýva, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo doručené

obvinenému dňa 9. 8. 2018 a obhajcovi JUDr. Tomášovi Jánošíkovi dňa 23. 8. 2018.

Sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal obvinený prostredníctvom obhajcu

dňa 28. 8. 2018, teda po uplynutí zákonnej trojdňovej lehoty ustanovenej v § 187 ods. 1

a . S touto skutočnosťou sa prokurátor okresnej

prokuratúry nevysporiadal, keďže na rozhodnutie o podanej sťažnosti aplikoval postup

podľa . “

Sťažovateľ si uvedomuje, že pred podaním ústavnej sťažnosti je povinný vyčerpať

všetky mu dostupné prostriedky nápravy. Práve z dôvodov uvedených v predchádzajúcom

bode má za to, že podanie návrhu generálnemu prokurátorovi na zrušenie právoplatného

uznesenia prokurátora vydaného v intenciách ním vysloveného právneho názoru by zjavne

nebolo úspešné. Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sú sťažovatelia

povinní vyčerpať len tie prostriedky nápravy, ktoré sú v rozhodnej dobu dostupné ako

teoreticky, tak prakticky a ktoré môžu podať sami, teda také, ktoré sú dostupné, spôsobilé

poskytnúť nápravu vo vzťahu k ich námietkam a ktoré majú rozumné vyhliadky na úspech

[bližšie Sejdovič proti Taliansku (veľký senát), § 46; Paksas proti Litve (veľký senát), § 75].

Sťažovateľ má tak za to, že existujú osobitné okolnosti, ktoré ho oslobodzujú

od povinnosti vyčerpať vyššie uvedený prostriedok nápravy pred podaním ústavnej

sťažnosti.»

3. Namietané porušenie označených práv sťažovateľ odôvodňuje takto:

«Vznesenie obvinenia je nepochybne najdôležitejším procesným úkonom

v začiatočnej fáze trestného konania, ktorého zásadný význam spočíva v tom. že trestné

stíhanie sa začína viesť proti určitej osobe pre konkrétny trestný čin a zároveň sa definuje

jeho procesné postavenie ako obvineného. Od tohto okamihu možno proti tejto osobe použiť

trestnoprávne prostriedky proti obvinenému. Na druhej strane táto osoba môže uplatňovať

práva, ktoré jej zákon ako obvinenému poskytuje.

Jedným z týchto práv je právo na obhajobu. Aj sťažovateľ, neznalý postupov

trestného stíhania, ihneď po doručení prvého uznesenia o vznesení obvinenia uzavrel

s advokátom zmluvu o poskytovaní právnych služieb, ktorá doposiaľ nebola ukončená,

t. j. je naďalej platná. Splnomocnenie ako jednostranný právny úkon, ktorým sa navonok

preukazuje prehlásenie splnomocniteľa o splnomocnení splnomocnenca a o jeho rozsahu,

riadne predložil orgánom činný v trestnom konaní.

Obhajca poskytoval a poskytuje sťažovateľovi kvalifikovanú právnu pomoc.

Jej výsledkom je nielen zrušenie prvého uznesenia o vznesení obvinenia, ale aj čiastočný

úspech v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku, kedy generálny prokurátor zrušil

uznesenie prokurátora, ktorým zamietol jeho sťažnosť proti druhému uzneseniu o vznesení

obvinenia.

Tým, že orgány prokuratúry vyhodnotili, že sťažnosť proti druhému uzneseniu

o vznesení obvinenia nepodal sťažovateľ včas, formalisticky a ústavne nekonformným

prístupom znemožnili sťažovateľovi sa účinne v trestnom konaní obhajovať.

Sťažovateľ nedisponuje právnickým vzdelaním a ako obvinený brojí proti orgánom

štátu nadelenými významnými a donucovacími oprávneniami, ktoré môžu vyústiť až do jeho

odsúdenia. Je prirodzené, že si pre účely svojho trestného stíhania zvolil obhajcu.

Napriek tomu, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva skutočnosť, že zrušením uznesenia

o vznesení obvinenia dochádza automaticky k zániku jeho zastupovania zvoleným obhajcom

v trestnom konaní, vyšetrovateľ ho donútil, aby predložil v tej istej trestnej veci ďalšie

splnomocnenie. Takýto postoj orgánov činných v trestnom konaní predstavuje prehnaný

formalizmus, ktorý je v rozpore s naplnením garantovaného práva na obhajobu.

Orgány činné v trestnom konaní však samé nemajú dostatočne ujasnený postoj

k situácii, ktorá vo veci sťažovateľa nastala a ktorú expressis verbis

neupravuje. Vyplýva to z toho, že vyšetrovateľ po zrušení prvého obvinenia akceptoval

prítomnosť obhajcu sťažovateľa pri rekonštrukcii dopravnej nehody, umožnil mu nazerať

do spisu, doručoval písomností (napr. doplnok znaleckého posudku), riadne doručil druhé

uznesenie o vznesení obvinenia obhajcovi sťažovateľa a následne prokurátor akceptoval

obhajcom podanú sťažnosť v lehote odvíjajúcej sa od jeho prevzatia napádaného uznesenia,

čiže ju nezamietol ako oneskorene podanú.

Ak by sťažovateľ nebol zastúpený obhajcom a prevzal by druhé uznesenie o vznesení

obvinenia 9. augusta 2018 (štvrtok), posledným dňom na úspešné podanie opravného

prostriedku by bol 14. augusta 2018. Obhajca sťažovateľa však prevzal druhé uznesenie

o vznesení obvinenia 23. augusta 2018, čo znamená, že posledným dňom na úspešné

podanie opravného prostriedku bol 28. august 2018 (utorok).

Vyšetrovateľ považoval túto sťažnosť za podanú včas a predložil ju na rozhodnutie

prokurátorovi. Prokurátor po preskúmaní vyšetrovacieho spisu, ktorý obsahoval obe

splnomocnenia sťažovateľa, dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná v zákonnej lehote,

avšak nie je dôvodná.

Až po zásahu generálneho prokurátora došlo k zmene postoja prokurátora Okresnej

prokuratúry Trebišov.

Sťažovateľ v zhode s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Czekala

proti Portugalsku, Bogumil proti Portugalsku) či Ústavného súdu Slovenskej republiky

(napr. rozhodnutie sp. zn. ) tak zastáva názor, že cieľom ustanovení

garantujúcich právo na obhajobu, ako vyplýva z čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd či , nie je

ochrana teoretických či iluzórnych, ale konkrétnych a účinných práv.

Orgány činné v trestnom konaní a generálny prokurátor nevzali do úvahy

ustanovenie , podľa ktorého splnomocnenie zaniká

pri skončení trestného stíhania. V danom prípade trestné stíhanie nebolo ani jedným

zo zákonných spôsobov ukončené. Po zrušení prvého uznesenia o vznesení obvinenia boli

totiž len realizované dôkazy, ktoré navrhoval samotný sťažovateľ vo svojej sťažnosti.

Skutočnosť, že vyšetrovateľ požadoval od sťažovateľa predloženie ďalšieho

plnomocenstva, považoval sťažovateľ len za jeho nadštandardný úkon, ktorý nemá

s materiálnou podstatou výkonu práva na obhajobu nič spoločné.

Aj v legislatívnej činnosti Európskej únie v posledných rokoch dochádza k výraznému

posilňovaniu procesných práv nielen obvinených osôb v trestnom konaní, ale aj osôb

podozrivých. Jedným z konkrétnym legislatívnym opatrení v danej oblasti je smernica

Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup

k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie

tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami

a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody. Znamená to, že Európska únia

významne posilňuje právo na obhajobu v trestnom konaní už osoby podozrivej, o to viac

musia orgány činné v trestnom konaní rešpektovať postavenie osoby obvinenej a jej právo

zvoliť si obhajcu. V žiadnom prípade nie je akceptovateľné, aby v neukončenom trestnom

konaní orgány činné v trestnom konaní vyžadovali od obvineného opakované

splnomocnenie.

V konečnom dôsledku sťažovateľovi bola pričítaná v jeho neprospech tá skutočnosť,

že vyhovel žiadosti vyšetrovateľa a predložil ďalšie splnomocnenie toho istého obhajcu v tej

istej trestnej veci. Neprospech spočíva v tom, že sťažnosť sťažovateľa bola zamietnutá ako

oneskorene podaná.

Sťažovateľ je presvedčený, že postupom prokurátora bolo skrátene jeho právo

na obhajobu, a to v procesnom postavení obvineného, v dôsledku čoho mu bolo zabránené

úspešne sa brániť proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Aj podľa názoru Európskej komisie

prezentovanom v Zelenej knihe sa obvinená osoba (aj osoba podozrivá), ktorá má právneho

zástupcu (obhajcu) automaticky ocitá v lepšej pozícii, pokiaľ ide o uplatnenie a vymoženie

všetkých jej práv. Šance takejto osoby na získanie informácií alebo zmenu rozhodnutia sú

oveľa vyššie - okrem toho advokát plní aj úlohu akési dozorcu na náležitým rešpektovaním

práv zo strany príslušných orgánov.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov v tomto konaní podľa názoru sťažovateľa

bol povinný akceptovať také podmienky konania, v dôsledku ktorých by boli zabezpečené

garantované právo na obhajobu, a tým realizované právo na spravodlivý proces.

Ak tak neučinil, porušil právo sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa

a právo na obhajobu podľa .

Ak by nedošlo k odstráneniu zásahu do označených práv sťažovateľa, je tým

významne a podstatne ohrozený výsledok celého trestného konania. Uvedené tvrdenie sa

opiera aj o závery uznesenia generálneho prokurátora, ktorý identifikoval viaceré vážne

nedostatky v skutkových zisteniach v danej trestnej veci. Aj tu platí výrok Lucia Annaaeusa

Senecu, že „qui statuit aliquid parte inaudita altera, aequum licet statuerit haud aequus

fuit“, teda sťažovateľ nebol vypočutý v konaní o jeho včas podanom opravnom

prostriedku.»

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné práva podľa a

Slovenskej republiky uznesením Okresnej prokuratúry Trebišov č. k. -54

z 25. septembra 2019 porušené boli.

2. Uznesenie Okresnej prokuratúry Trebišov č. k. -54

z 25. septembra 2019 zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie.

3. Okresná prokuratúra Trebišov je povinná zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie v sume 1 000,- eur.

4. Okresná prokuratúra Trebišov je povinná uhradiť trovy právneho zastúpenia

v sume 346,26 Eur (slovom tristoštyridsaťšesť eur, dvadsaťšesť centov) na účet právneho

zástupcu v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon o ústavnom

súde.

8. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

11. Podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) generálny prokurátor zruší právoplatné

rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní,

ktorému predchádzalo, bol porušený zákon.

12. Podľa návrh na postup podľa

ods. 1 môže podať do troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia obvinený

vo svoj prospech.

13. Podľa ak generálny prokurátor zistí, že zákon

bol porušený, vysloví uznesením, že napadnutým rozhodnutím alebo jeho časťou,

alebo v konaní, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, bol porušený zákon v prospech

alebo v neprospech obvineného.

14. Podľa ak bol zákon porušený, generálny

prokurátor súčasne s výrokom podľa odseku 1 zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť,

prípadne aj chybné konanie, ktoré mu predchádzalo. Ak je nezákonný len niektorý výrok

rozhodnutia a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší len tento výrok. Zruší aj ďalšie

rozhodnutia policajta a prokurátora, ktoré na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujú,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

15. Podľa po zrušení napadnutého rozhodnutia

alebo jeho časti generálny prokurátor

a) rozhodne vo veci sám, alebo

b) prikáže orgánu, o ktorého rozhodnutie spravidla ide, aby o veci znovu konal

a rozhodol.

16. Podľa orgán, ktorému vec bola prikázaná, je

povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie generálny prokurátor nariadil, a je viazaný jeho

právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil, okrem ak sa zmenili skutkové alebo právne

okolnosti, z ktorých právny názor generálneho prokurátora vychádzal.

III.

Predbežné prerokovanie návrhu

17. Hlavnou meritórnou námietkou sťažovateľa, na ktorej zakladá svoj návrh

na vyslovenie porušenia označených základných práv, je jeho právny názor o včasnosti

sťažnosti podanej podľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Okresná

prokuratúra teda mala vyhodnotiť uvedenú spornú otázku spôsobom porušujúcim

sťažovateľove základné práva.

18. V rámci predbežného prerokovania, prv, než by ústavný súd zaujal akýkoľvek

postoj k dôvodnosti sťažnostných námietok vo veci samej, bolo nevyhnutné skúmať, či niet

dôvodov na odmietnutie ústavnej sťažnosti v zmysle .

19. I samotný sťažovateľ v uvedenej súvislosti odhalil (citácia v bode 2.1

odôvodnenia tohto uznesenia), že problematickou môže byť prípustnosť ústavnej sťažnosti

z hľadiska , keďže formálno-právne možno

proti právoplatnému rozhodnutiu prokurátora podať návrh na jeho zrušenie podľa § 363

a nasledujúcich .

20. Ústavný súd je toho názoru, že návrh na zrušenie právoplatných rozhodnutí

v prípravnom konaní predstavuje právny prostriedok, ktorý zákon (v tomto prípade Trestný

poriadok) sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd priznáva (§ 132 ods. 2

). Jeho účinnosť dokumentujú procesné pravidlá v konaním o ňom

citované v bodoch 11 – 16 odôvodnenia tohto uznesenia.

21. Nebolo však možné opomenúť sťažovateľovo presvedčenie o zjavnej

bezúspešnosti jeho návrhu podaného podľa , ktorým by sa

domáhal prieskumu napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry. Predmetná argumentácia

stavia na tvrdení, podľa ktorého pri rozhodovaní o skoršom sťažovateľovom návrhu

podanom podľa a nasledujúcich „generálny prokurátor významne

spochybnil včasnosť opravného prostriedku sťažovateľa“, teda toho opravného prostriedku

(sťažnosti podľa ), o ktorom následne okresná prokuratúra rozhodla

uznesením napadnutým tu predbežne prerokúvanou ústavnou sťažnosťou. V okolnostiach

predmetnej veci teda podľa názoru sťažovateľa možno už vopred návrh na preskúmanie

právoplatného rozhodnutia okresnej prokuratúry považovať za právny prostriedok

nespôsobilý privodiť účinnú ochranu jeho základným právam.

22. Po preskúmaní uznesenia generálneho prokurátora Slovenskej republiky

(ďalej len „generálny prokurátor“) č. k. -7 z 29. marca 2019, ktorého

fotokópiu sťažovateľ priložil k ústavnej sťažnosti, ústavný súd zistil, že ním generálny

prokurátor podľa vyslovil, že bol porušený zákon

v neprospech sťažovateľa, a zároveň podľa zrušil skoršie

uznesenie okresnej prokuratúry ako porušujúce zákon v neprospech sťažovateľa.

Takto formulovaný enunciát predstavujúci záväzný úsudok generálneho prokurátora

o sťažovateľovom návrhu podanom podľa a nasledujúcich bol

následne v odôvodnení uznesenia generálneho prokurátora založený na kritike hodnotenia

dôkazov okresnou prokuratúrou i nedostatočnosťou odôvodnenia jej skoršieho napadnutého

uznesenia.

23. Podľa názoru ústavného súdu iba takto popísaná matéria uznesenia generálneho

prokurátora predstavovala záväzný kompaktný celok (výrok a jeho odôvodnenie)

adresovaný okresnej prokuratúre. Nemožno doň zaradiť právny názor generálneho

prokurátora o oneskorenosti sťažovateľovej sťažnosti podanej podľa ,

ktorý bol podľa názoru ústavného súdu vyslovený ako obiter dictum. Ak by názor

generálneho prokurátora o oneskorenosti sťažnosti sťažovateľa podanej proti skoršiemu

uzneseniu okresnej prokuratúry mal tvoriť ratio decidendi, a tým aj zaväzovať okresnú

prokuratúru v ďalšom rozhodovaní, potom by generálny prokurátor nemohol vo výroku

svojho uznesenia vysloviť, že zákon bol porušený v neprospech sťažovateľa. Nesprávne

posúdenie opravného prostriedku sťažovateľa ako včas podaného, hoci bol podaný

oneskorene, totiž predstavuje porušenie zákona v jeho prospech, nie v jeho neprospech.

24. Napokon predostretému hodnoteniu zo strany ústavného súdu napovedá

aj odôvodnenie ústavnou sťažnosťou napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry,

ktorá v ňom explicitne nezakladá svoj záver o oneskorenosti sťažovateľovej sťažnosti

podanej podľa na viazanosti právnym názorom generálneho

prokurátora, ale na vlastných zisteniach o časových súvislostiach medzi doručovaním

obvinenia sťažovateľovi a podaním sťažnosti obhajcom sťažovateľa.

25. Za týchto okolností je podľa názoru ústavného súdu sťažovateľovo presvedčenie

o absencii rozumnej vyhliadky úspešnosti prípadného návrhu na prieskum napadnutého

uznesenia okresnej prokuratúry generálnym prokurátorom skôr v polohe dohadu

než relevantného skutkového a právneho argumentu v prospech vyhodnotenia jeho ústavnej

sťažnosti ako prípustnej. Napokon, aj keby sa v opätovnom rozhodnutí o návrhu

na prieskum právoplatného rozhodnutia okresnej prokuratúry sťažovateľove obavy

potvrdili, nič by mu nebránilo presadzovať vlastné právne názory v neskoršej ústavnej

sťažnosti podanej proti rozhodnutiu generálneho prokurátora.

26. Sťažovateľ preto podľa názoru ústavného súdu mal proti uzneseniu okresnej

prokuratúry využiť právny prostriedok podľa a nasledujúcich .

Keďže tak neurobil, ústavný súd odmietol jeho ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. d)

v spojení s a ako neprípustnú.

27. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa formulovanými v petite jeho ústavnej sťažnosti

(zrušenie napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry, priznanie finančného

zadosťučinenia a náhrady trov právneho zastúpenia).

Podľa pripája k výroku i odôvodneniu tohto

rozhodnutia odlišné stanovisko sudca Peter Straka.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 20. októbra 2020

Martin Vernarský predseda senátu