Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 178/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Z. R., B., zastúpenej advokátom JUDr. Š. M., Advokátska

kancelária JUDr. Š., s. r. o., B., ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa , základného práva na zákonného

sudcu podľa a práva na spravodlivý súdny proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Krajského súdu v Trenčíne č. k. -43 zo 4. októbra 2011, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Z. R. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. januára

2013 doručená sťažnosť Z. R., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“), základného práva na zákonného sudcu podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -43 zo 4. októbra 2011 a žiada vydať tento nález:

„I. Krajský súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo Z. R. na zákonného sudcu podľa ,

ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

II. Základné právo Z. R. podľa a právo

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené

uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. -43 zo dňa 4. 10. 2011.

III. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. -43 zo dňa 4. 10. 2011

sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie Krajskému súdu v Trenčíne.

IV. Krajský súd v Trenčíne je povinný uhradiť Z. R. trovy právneho zastúpenia

v sume 331,13 € (slovom tristotrinásť eur a trinásť centov) na účet jej právneho zástupcu –

spoločnosti A., s. r. o., do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.“

Ako vyplynulo z podanej sťažnosti, jej príloh a pripojeného spisu všeobecného súdu,

sťažovateľka sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava IV 4. decembra 2009

domáhala v konaní vedenom pod sp. zn. zaplatenia sumy 377,90 € s prísl.

proti M. K. (ďalej len „žalovaná“) z titulu omeškania s plnením peňažných povinností

pri užívaní bytu na B. ulici v B. Sťažovateľka označila ako bydlisko žalovanej Ulicu..., B.,

Žalovaná potom, ako jej Okresný súd Bratislava IV doručil návrh (na adresu H.), namietla

miestnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava IV podaním z 5. marca 2010, v ktorom

uviedla, že má bydlisko... H., teda v obvode Okresného súdu Prievidza, ktorý

je jej všeobecným súdom [ (ďalej aj „OSP“)],

a miestnu príslušnosť s ohľadom na predmet konania nemožno posúdiť podľa § 88 ods. 1

písm. h) , pretože spor sa netýka práva k nehnuteľnosti. Okresný súd Bratislava IV

doručil 29. apríla 2011 sťažovateľke oznámenie o postúpení veci Okresnému súdu

Prievidza. Sťažovateľka s postúpením veci nesúhlasila, čo oznámila Okresnému súdu

Bratislava IV podaním doručeným 16. mája 2011. Svoj nesúhlas odôvodnila poukazom

na miesto bydliska žalovanej a miesto jej stáleho pracoviska v čase podania žaloby, ktoré

sa nachádzajú v obvode Okresného súdu Bratislava IV. Uviedla, že „žalovaná v čase

podania žaloby bývala v B. v D.“ a „pracovisko mala v D., keď prevádzkovala

optiku v bytovom dome R. (... B.) ako živnostníčka, neskôr prostredníctvom spoločnosti S.,

spol. s r. o., ktorej je jedinou spoločníčkou a konateľkou a ktorá má podľa výpisu

zo živnostenského registra do dnešného dňa prevádzkareň na uvedenej adrese v D.“.

Krajský súd rozhodol uznesením č. k. -43 zo 4. októbra 2011 tak,

že námietky sťažovateľky nie sú dôvodné, pretože bydliskom žalovanej je H., kde

je žalovaná prihlásená na trvalý pobyt, a nie sú splnené ani podmienky miestnej príslušnosti

danej na výber, pretože nebolo preukázané, že stále pracovisko žalovanej sa nachádza

v obvode Okresného súdu Bratislava IV. Uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľke

doručené 11. decembra 2012. Vec je vedená Okresným súdom Prievidza pod sp. zn.

.

Sťažovateľka sťažnosť na porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa , základného práva na zákonného sudcu podľa

a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu

č. k. -43 zo 4. októbra 2011 odôvodnila tým, že toto rozhodnutie neobstojí,

pretože žalovaná má bydlisko ( ) v obvode Okresného súdu Bratislava IV, a teda

všeobecným súdom žalovanej je tento súd, a navyše má v obvode tohto súdu aj stále

pracovisko [ ], v dôsledku čoho Okresnému súdu Bratislava IV svedčí

aj miestna príslušnosť daná na výber. Argumentovala tým, že:

1. Bydliskom účastníka konania v zmysle je miesto, kde sa fyzická osoba

zdržiava s úmyslom trvalo v ňom zotrvať. Žalovaná vykonávala v čase podania

žaloby prácu pre spoločnosť S., spol. s r. o., na... v B. a na rovnakom mieste aj podnikala

ako živnostníčka, z čoho je zrejmé, že do práce nedochádza denne z H. Žalovaná navyše

sťažovateľke oznámila, že sa odsťahovala do D. Sťažovateľka nemala možnosť zabezpečiť

dôkaz o tom, kde mala žalovaná bydlisko v čase podania žaloby, avšak súdy túto skutočnosť

zistiť mohli (napr. informatívnym výsluchom žalovanej). V žalobe sťažovateľka uviedla

ako miesto bydliska žalovanej... v B. V čase podania žaloby sťažovateľke síce bolo známe,

že adresa trvalého pobytu žalovanej je v H., avšak táto adresa nebola bydliskom žalovanej

v zmysle , pretože sa v ňom nezdržiavala.

2. Stálym pracoviskom v zmysle je miesto výkonu stáleho

povolania; keď ide o sezónne povolanie, nie je ním miesto krátkodobej brigády, miesto

práce obmedzenej na skúšobnú dobu. Pri výklade pojmu „stále pracovisko“ sa kladie dôraz

nie na formu právneho vzťahu, v akom sú práce vykonávané, ale na časový aspekt tohto

právneho vzťahu. Žalovaná ako pracovníčka spoločnosti S., spol. s r. o., denne vykonáva

prácu na... v B., a to prácu bežne vykonávanú zamestnancami, ale aj konateľom. Aj keby

nebola v pracovnom pomere k tejto spoločnosti, bolo by v tomto mieste jej stále pracovisko.

Spoločnosť S., spol. s r. o., nemala síce sídlo uvedené v obchodnom registri na... v B., mala

tam však svoju jedinú prevádzkareň (teda aj faktické sídlo) a žalovaná bola v čase podania

žaloby jej konateľkou a spoločníčkou. Žalovaná navyše ako živnostníčka vykonávala svoju

činnosť práve na adrese... v B. Stálym pracoviskom žalovanej preto bola... v B. Súdy mohli

zistiť (napr. jednoduchým šetrením prostredníctvom registra Sociálnej poisťovne, prípadne

výzvou Sociálnej poisťovni alebo výzvou spoločnosti S., spol. s r. o.), či žalovaná bola

zamestnankyňou tejto spoločnosti.

3. Pokiaľ krajský súd v odôvodnení uznesenia č. k. -43 zo 4. októbra

2011 uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná má bydlisko v H., tento jeho záver

je nepreskúmateľný, pretože nevedno, na základe čoho k takémuto záveru dospel, a z tohto

dôvodu je rozhodnutie krajského súdu arbitrárne. Neobstojí ani názor krajského súdu, podľa

ktorého stálym pracoviskom fyzickej osoby je (iba) miesto výkonu práce, ktoré

má zamestnanec dohodnuté v pracovnej zmluve.

4. K porušeniu a dohovoru došlo teda tým, že krajský

súd svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, nesprávne vyložil ustanovenia § 85 a § 87

písm. a) , a k porušeniu zasa tým, že hoci na rozhodnutie veci

sťažovateľky bol miestne príslušný Okresný súd Bratislava IV a zákonným sudcom

pre sťažovateľku mohol byť iba sudca tohto súdu (pretože zákonným sudcom je iba sudca,

ktorý vykonáva funkciu sudcu na vecne a miestne príslušnom súde a bol určený v súlade

so zákonom a rozvrhom práce na rozhodnutie prerokúvanej veci), krajský súd dospel

k záveru, že vec má prerokovať Okresný súd Prievidza.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, a ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ako vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha

vyslovenia porušenia označených základných práv uznesením krajského súdu

č. k. -43 zo 4. októbra 2011 v podstate s tým odôvodnením, že toto

rozhodnutie krajského súdu je nedostatočne odôvodnené a je založené na ústavne

nekonformnom výklade ustanovení a .

Krajský súd uznesenie č. k. -43 zo 4. októbra 2011 odôvodnil takto:

„Krajský súd v Trenčíne ako súd nadriadený podľa ust.

preskúmal námietky navrhovateľky proti postúpeniu veci, ktoré boli podané v zákonnej

lehote a dospel k záveru, že námietky navrhovateľky nie sú dôvodné.

Podľa na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému

návrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak.

Podľa všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého

má občan bydlisko a ak nemá bydlisko, súd v obvode ktorého sa zdržuje.

Podľa popri všeobecnom súde odporcu je na konanie

príslušný aj súd, v obvode ktorého má odporca svoje stále pracovisko.

Podľa súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa . Ak však

navrhovateľ vystupuje v rôznych konaniach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu

príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd

skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len

na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.

Podľa ust. ak súd, ktorému bola vec postúpená s jej postúpením

nesúhlasí, alebo ak účastník postúpenie namieta do 15 dní od doručenia upovedomenia

o postúpení, predloží vec na rozhodnutie svojmu nadriadenému súdu. Jeho rozhodnutím

je viazaný aj súd, ktorému má byť podľa rozhodnutia nadriadeného súdu postúpená.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka podala žalobu na zaplatenie sumy

377,90 Eur s príslušenstvom na Okresný súd Bratislava IV proti odporkyni s trvalým

pobytom v H. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že v danej veci nie je daná osobitná

výlučná miestna príslušnosť podľa , nakoľko v predmetnej veci

nejde o spor o existenciu práva k nehnuteľnosti, jeho trvanie a zánik. Odvolací súd ďalej

zastáva právny názor, že nie je daná ani miestna príslušnosť podľa

tak, ako to uviedla navrhovateľka vo svojich námietkach, a to z dôvodu, že za stále

pracovisko nie je možné považovať miesto podnikania fyzickej osoby oprávnenej

na podnikanie, resp. sídlo právnickej osoby, v ktorej má odporca majetkový podiel.

Pracoviskom je miesto výkonu práce, ktoré má odporca ako zamestnanec dohodnuté

v pracovnej zmluve. V danej veci nebolo preukázané, že by odporkyňa mala stále

pracovisko v obvode Okresného súdu Bratislava IV.

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia v spojení s ustanovením

ods. 1 odvolací súd konštatuje, že na prejednanie veci je miestne príslušný Okresný

súd Prievidza, nakoľko z obsahu spisového materiálu vyplýva, že odporkyňa má bydlisko

v zmysle uvedených ustanovení v H.

Z uvedených dôvodov námietky navrhovateľky proti postúpeniu veci neboli dôvodné,

a preto Krajský súd v Trenčíne rozhodol v zmysle ust. tak,

ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.“

Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie

podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto

odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces ().

Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia krajského

súdu dospel vo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľky o tom, že krajský súd dostatočne

neodôvodnil svoje rozhodnutie, k záveru, že táto argumentácia v sťažnosti sťažovateľky

neobstojí. Krajský súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď, z akého dôvodu dospel k záveru,

podľa ktorého všeobecným súdom žalovanej je Okresný súd Prievidza, ako aj k záveru,

podľa ktorého v konaní nebolo preukázané, že miesto stáleho pracoviska žalovanej sa

nachádza v obvode Okresného súdu Bratislava IV. Krajský súd neponechal bez povšimnutia

žiadnu z námietok uvedených sťažovateľkou v jej podaní – nesúhlase s postúpením veci,

ktorá by mala pre vec podstatný význam. Podľa názoru ústavného súdu krajský súd výrok

svojho rozhodnutia dostatočne a riadne odôvodnil a odvolávajúc sa na relevantné

ustanovenia veľmi zrozumiteľne popísal postup

všeobecného súdu pri skúmaní miestnej príslušnosti a vysvetlil, z akého dôvodu určil v

danej veci miestnu príslušnosť Okresného súdu Prievidza. Ústavný súd nezistil v

odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajského súdu žiadnu skutočnosť signalizujúcu, že

krajský súd postupoval svojvoľne a bez opory v zákone. Uznesenie krajského súdu je

náležite odôvodnené príslušnými ustanoveniami relevantnej právnej úpravy, a preto je

podľa názoru ústavného súdu ústavne akceptovateľné.

Sťažovateľka vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu však ďalej tvrdila, že toto

je založené na takom výklade a aplikácii dotknutých právnych noriem, ktorý nezodpovedá

ich účelu a zmyslu a je ústavne nekonformný.

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom

nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť

ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

Pre určenie bydliska [tak pre potreby ustanovenia § 85 ods. 1, ako aj § 88 ods. 1

písm. o) ] nie je rozhodujúce, kde je účastník konania podľa predpisov o evidencii

obyvateľstva prihlásený na trvalý pobyt, ale úmysel účastníka konania trvale sa v určitom

mieste zdržovať. Pri posudzovaní otázky miestnej príslušnosti súdu z hľadiska bydliska

účastníka je daná príslušnosť toho súdu, v obvode ktorého sa občan skutočne trvale zdržuje,

i keď je prihlásený na trvalý pobyt v obvode iného súdu (Zborník stanovísk, správ

a rozhodnutí súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR III. Praha:

SEVT 1980, s. 318). Možno konštatovať, že dlhoročná (niekoľko desiatok rokov existujúca)

ustálená prax všeobecných súdov pri výklade pojmu „bydlisko“ pre potreby rozhodovania

o miestnej príslušnosti rozlišuje medzi uvedeným pojmom a pojmom „trvalé bydlisko“,

ktorý má administratívnoprávnu povahu. Pojem „bydlisko“ vykladá fakticky (materiálne),

a preto sa za rozhodujúce sa považuje to, kde v skutočnosti účastník konania zdržuje

s trvalým úmyslom. Naproti tomu pojem „trvalé bydlisko“ je skôr formálny, pretože závisí

iba od toho, kde je určitá osoba prihlásená na trvalý pobyt bez ohľadu na to, či tam

aj má skutočne bydlisko.

Všeobecný súd rozhodujúci o miestnej príslušnosti je však povinný vychádzať

pri svojom závere o bydlisku účastníka konania z dôkazov založených v spise a nemôže

svoje rozhodnutie založiť iba na domnienkach alebo predpokladoch. Sama sťažovateľka

ani v sťažnosti doručenej ústavnému súdu netvrdí, že by v doterajšom priebehu konania

preukázala všeobecným súdom svoje tvrdenie o konkrétnom bydlisku žalovanej v obvode

Okresného súdu Bratislava IV. Iba jej úvaha, podľa ktorej ak žalovaná v B. pracuje, v B.

bude aj fakticky bývať, pre ustálenie miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava IV

nepostačuje, rovnako tak ako nepostačujú tvrdenia sťažovateľky o mieste, kde má podľa

jej vedomostí žalovaná pracovať, pre záver o tom, že... v B. je stálym pracoviskom

žalovanej. Pokiaľ sťažovateľka nesúhlasila s postúpením veci Okresnému súdu Prievidza,

bola povinná svoje tvrdenia o jeho miestnej príslušnosti aj preukázať. Pokiaľ tak neurobila

a všeobecné súdy za danej situácie za jediné v konaní preukázané bydlisko žalovanej

považovali H., nemohlo z ich strany tým dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľky

na súdnu ochranu.

Pokiaľ ide o výklad pojmu „stále pracovisko“ krajským súdom, v zmysle ktorého

„za stále pracovisko nie je možné považovať miesto podnikania fyzickej osoby oprávnenej

na podnikanie, resp. sídlo právnickej osoby, v ktorej má odporca majetkový podiel“, pričom

„pracoviskom je miesto výkonu práce, ktoré má odporca ako zamestnanec dohodnuté

v pracovnej zmluve“, s týmto sa ústavný súd stotožňuje. Ostatne, ani sťažovateľka netvrdí,

že by všeobecným súdom preukázala existenciu pracovnoprávneho vzťahu žalovanej

s miestom výkonu práce v obvode Okresného súdu Bratislava IV.

Za danej situácie preto záver krajského súdu, podľa ktorého za bydlisko žalovanej

vo veci sťažovateľky treba považovať H., ako aj záver, podľa ktorého v konaní nebolo

preukázané, že stále pracovisko žalovanej sa nachádza v obvode Okresného súdu

Bratislava IV, sa javí nielen ako dostatočne a presvedčivo zdôvodnený, ale aj ako taký,

ktorý nevybočuje z ústavne akceptovateľných hraníc aplikácie dotknutých ustanovení.

Ústavný súd nemá preto dôvod do záverov krajského súdu zasiahnuť.

Keďže krajský súd svoje rozhodnutie založil na takom výklade dotknutých

ustanovení právnych predpisov, ktorý nemožno označiť za ústavne nekonformný alebo

nezodpovedajúci dikcii aplikovaných zákonných ustanovení, sťažnosť sťažovateľky

na porušenie a dohovoru neobstojí.

Pokiaľ sťažovateľka namietala porušenie tvrdiac, že bola odňatá

zákonnému sudcovi, ústavný súd uvádza, že pokiaľ pri samotnom rozhodovaní krajského

súdu o námietkach sťažovateľky proti postúpeniu veci nedošlo k porušeniu jej práva

na súdnu ochranu, je vylúčené, aby takýmto rozhodnutím došlo k odňatiu sťažovateľky

zákonnému sudcovi. Krajský súd rešpektujúc základné právo sťažovateľky na súdnu

ochranu podľa dospel k záveru, podľa ktorého všeobecným súdom

žalovanej je Okresný súd Prievidza. V situácii, keď je miestne príslušných viacero súdov,

zákonným sudcom účastníka konania v zmysle je sudca každého súdu,

ktorý je na rozhodovanie vecne a miestne príslušný. Aj v prípade, ak by vo veci

sťažovateľky bolo takýchto súdov viac (všeobecný súd a súd s miestnou príslušnosťou

danou na výber), tým, že vec prerokuje všeobecný súd žalovaného, nemôže dôjsť k odňatiu

sťažovateľky zákonnému sudcovi.

Iba to, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu vyjadreným v napadnutom

rozsudku nestotožňuje, ešte nemôže zakladať splnenie podmienok prijateľnosti jeho

sťažnosti.

Za tejto situácie považuje ústavný súd za vylúčené, aby napadnutým uznesením

krajského súdu mohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu

podľa a alebo práva na spravodlivý proces podľa

ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2013