Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 127/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosť M. T., K., M. C., V., Š. M., V., Ľ. S., V., K. Č., K., M. S.,

N., A. Č., K., M. V., Ď., M. M., V., M. Š., N., O. J., V. K., V. Č., V., M. J., K., V. Č., V., E.

S., N., J. Č., K., M. K., K., M. B., N., M. V., K., Ing. J. M., K., M. M., K., Ing. P. J., K., S.

Š., P., J. O., N., J. Č., V., M. C., V., B. C., V., Š. M., V., C. G., K., M. Č., V. zastúpeného

súdom ustanovenou opatrovníčkou D. K., K., A. M., K., Ing. F. M., B., M. V., K., V. I., K.,

M. M., K., Ing. E. G., B., a M. G., K., zastúpených JUDr. M. S., K., vo veci namietaného

porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice – okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1115/1987 v období

po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -75

z 27. apríla 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. T., M. C., Š. M., Ľ. S., K. Č., M. S., A. Č., M. V., M. M., M. Š., O. J.,

V. Č., M. J., V. Č., E. S., J. Č., M. K., M. B., M. V., Ing. J. M., M. M., Ing. P. J., S. Š., J. O.,

J. Č., M. C., B. C., Š. M., C. G., M. Č., A. M., Ing. F. M., M. V., V. I., M. M., Ing. E. G.

a M. G. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna 2012

doručená a 3. augusta 2012 (o splnomocnenia) doplnená sťažnosť M. T., M. C., Š. M., Ľ. S.,

K. Č., M. S., A. Č., M. V., M. M., M. Š., O. J., V. Č., M. J., V. Č., E. S., J. Č., M. K., M. B.,

M. V., Ing. J. M., M. M., Ing. P. J., S. Š., J. O., J. Č., M. C., B. C., Š. M., C. G., M. Č.,

zastúpeného súdom ustanovenou opatrovníčkou D. K., A. M., Ing. F. M., M. V., V. I., M.

M., Ing. E. G. a M. G. (ďalej aj „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie ich záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice – okolie (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1115/1987 v období po právoplatnosti

nálezu ústavného súdu č. k. -75 z 27. apríla 2010.

Uvedeným nálezom ústavný súd rozhodol, že „základné právo M. C., Š. M., J. S., M.

T., M. M., M. K., Š. M., J. Č., M. C., B. C., M. M., Ing. P. J., S. Š., J. O., J. Č., J. M., M. J.,

M. V., Ing. F. M., M. V., V. I., M. J., V. Č., A. Č., K. Č., V. Č., M. S., M. B., M. V., Ing. J.

M., M. Š., E. S., C. G., M. Č., A. M., V. M., M. M., Ing. E. G. a M. G. na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice – okolie v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo“, a zároveň okresnému súdu prikázal, aby

v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov. Tento nález

nadobudol právoplatnosť 19. júla 2010.

Sťažovatelia (odporcovia) v sťažnosti argumentovali predovšetkým tým, že konanie

vedené okresným súdom pod sp. zn. , v rámci ktorého sa navrhovateľ proti

nim domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, trvá už viac 25 rokov a vec

dosiaľ nie je právoplatne skončená. Sťažovatelia podrobne opísali priebeh úkonov, ktoré

okresný súd po vrátení spisu z ústavného súdu vykonal. Sťažovatelia zdôraznili, že

22. novembra 2011 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd vyhlásil

rozsudok, avšak tento ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebol sťažovateľom

doručený. Podľa názoru sťažovateľov okresný súd svojím postupom v konaní nielenže

nerešpektuje nález ústavného súdu, ale naďalej prispieva k prehlbovaniu stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádzajú už 25 rokov.

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1115/1987

v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -75 z 27. apríla 2010

bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru, aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov

a aby každému z nich priznal finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ako aj náhradu trov

právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , , ,

).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ). Ani ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj

v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

).

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1115/1987 v období po právoplatnosti

nálezu ústavného súdu č. k. -75 z 27. apríla 2010 odôvodnená tým, že

okresný súd nielenže nerešpektuje uvedený nález ústavného súdu, ale naďalej prispieva

k prehlbovaniu stavu právnej neistoty sťažovateľov, v ktorej sa nachádzajú už 25 rokov,

pretože ani po uplynutí 7 mesiacov od vyhlásenia rozsudku na pojednávaní konanom

22. novembra 2011 im tento nebol doručený.

Ústavný súd posudzujúc napadnuté konanie v období po právoplatnosti nálezu

ústavného súdu č. k. -75 z 27. apríla 2010 zistil, že v predmetnom období

okresný súd vykonával procesné úkony v zásade priebežne, pričom jeho konanie okrem

jedného prípadu nevykazuje dlhšie obdobia nečinnosti. Okresný súd nariadil niekoľko

termínov pojednávaní (na 14. apríl 2011, 26. júl 2011, 3. november 2011), z ktorých mohol

k vykonaniu dokazovania pristúpiť iba na pojednávaní uskutočnenom 3. novembra 2011,

keďže pojednávanie nariadené na 14. apríl 2011 muselo byť odročené pre úmrtie

navrhovateľky v 2. rade a pojednávanie nariadené na 26. júl 2011 bolo odročené

pre nečinnosť na strane právnych nástupcov pôvodnej navrhovateľky v 2. rade. Uvedený

postup okresného súdu je v súlade s (ďalej aj

„OSP“), podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom

ustálenie okruhu účastníkov konania na strane navrhovateľov je podmienkou, bez splnenia

ktorej všeobecný súd nemôže v konaní pokračovať. Rovnako sa žiada uviesť, že dĺžku

konania ovplyvňuje nielen veľký počet účastníkov konania, s ktorými je spojená vyššia

náročnosť na koordináciu procesných úkonov okresným súdom, ale súčasne aj neplnenie

niektorých procesných povinností ustanovených

niektorými účastníkmi konania, napríklad nepredloženie dostatočného počtu rovnopisov

podaní tak, aby mohli byť zaslané ostatným účastníkom na vyjadrenie (v danom prípade

nepredloženie dostatočného počtu rovnopisov odvolania niektorých z odporcov proti

uzneseniu okresného súdu zo 14. januára 2010), alebo neúčasť väčšiny sťažovateľov

na nariadených pojednávaniach bez ich predchádzajúceho ospravedlnenia.

Ojedinelú nečinnosť okresného súdu možno konštatovať len v súvislosti s prípravou

písomného vyhotovenia rozsudku, ktorý bol vyhlásený 22. novembra 2011, keďže k jeho

doručovaniu účastníkom konania okresný súd pristúpil až po viac ako 7 mesiacoch, hoci

podľa sa rozsudok spravidla vyhlasuje hneď po skončení konania, ktoré

rozsudku predchádzalo, a ak súd pojednávanie odročí najdlhšie na tri týždne pre účely jeho

vyhlásenia, takýto rozsudok všeobecný súd doručí prítomným účastníkom hneď

po pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, a neprítomným účastníkom ho odošle

najneskôr do troch dní.

Ústavný súd konštatuje, že (verejné) vyhlásenie rozsudku je úkon súdu, ktorý je

z hľadiska vecného, časového, miestneho a personálneho neopakovateľný a nezameniteľný

s iným úkonom súdu. V danom prípade okresný súd účastníkov konania o tomto úkone

riadne upovedomil na pojednávaní konanom 3. novembra 2011, a napriek povinnosti

odoslať písomné vyhotovenie rozsudku účastníkom konania do 3 dní túto povinnosť

vyplývajúcu z okresný súd nedodržal. Aj keď z okolností prípadu sa javí, že

nedodržanie lehoty odoslania rozsudku v zmysle uvedeného ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku súvisí so stratou právnej subjektivity jednej z odporkýň, ktorú telefonicky

oznámil právny zástupca odporcov v deň vyhlásenia rozsudku, ani táto okolnosť nemôže

objektívne ospravedlniť uvedenú nečinnosť okresného súdu, ktorá však samá osebe

(vzhľadom na jej intenzitu) ešte nedosahuje mieru ústavnej relevancie.

V danom prípade ústavný súd súčasne poukazuje na to, že proti sťažovateľom M. K.,

J. Č., M. M., M. V., Ing. F. M., M. V., V. I. a M. Š. vzali navrhovatelia ešte 30. novembra

2009 svoj návrh na určenie vlastníckeho práva späť. O uvedenom späťvzatí návrhu okresný

súd rozhodol ešte 14. januára 2010 vydaním uznesenia o zastavení konania proti uvedeným

sťažovateľom pod č. k. -723. Toto uznesenie však bolo Krajským súdom v

Košiciach zrušené pre nedoručenie späťvzatia návrhu ostatným účastníkom konania pre

účely vyjadrenia sa k nemu, keďže pred rozhodnutím o zastavení konania bol prvostupňový

súd povinný zisťovať prípadný nesúhlas odporcov so zastavením konania a vyhodnotiť

odporcami uvádzané závažné dôvody, pre ktoré so späťvzatím návrhu nesúhlasia. Zároveň

je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že okresný súd proti menovaným zastavil konanie

následne opätovne, a to rozsudkom sp. zn. z 22. novembra 2011, v

odôvodnení ktorého vyhodnotil nedostatok ich vecnej legitimácie v konaní, ako aj

nedostatočnú závažnosť dôvodov, pre ktoré so späťvzatím návrhu nesúhlasili. V celom

období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -75 z 27. apríla 2010 sa

teda označení sťažovatelia síce nachádzali v procesnom postavení účastníkov konania,

avšak vo vzťahu k nim sa už navrhovatelia nedomáhali priznania žiadneho hmotného práva,

a preto neistota ich právneho postavenia založená prebiehajúcim konaním mala iba

formálnu povahu.

Na základe týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že priebeh konania

vedeného v danej veci okresným súdom v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu

č. k. -75 z 27. apríla 2010 neviedol dosiaľ k opätovnému porušeniu

základného práva sťažovateľov podľa , resp. práva podľa

dohovoru, ktoré by vyžadovalo zásah ústavného súdu, a preto ústavný súd sťažnosť

považujúc ju za zjavne neopodstatnenú odmietol podľa .

Ústavný súd však pripomína, že prípadné ďalšie obdobie nečinnosti všeobecného

súdu, resp. jeho iné konanie (neefektívny, nesústredený postup súdu), ktoré by bolo

v príčinnej súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru, by nemuseli byť prekážkou

prípustnosti opätovného konania a rozhodovania vo veci samej podľa § 24 zákona

o ústavnom súde. Dlhšie obdobie (táto otázka závisí od povahy veci) by totiž mohlo založiť

inú kvalitu posudzovania zbytočných prieťahov v súdnom konaní.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľov v nej uvedených.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2013